Napríklad aktuálna kniha španielskeho spisovateľa Lorenza Silvu: ľahko, akoby v zhone napísaný príbeh sa začína v madridskej dopravnej zápche, pokračuje pomstou naivnej blondínky, ktorá rozprávača a hlavného hrdinu (v jednej osobe) privedie... ku komu, to nech čitateľ objaví sám, nech sa nechá prekvapovať a šokovať, nech sa spolu s rozprávačom smeje a trápi, nech sa mu snívajú sny, ktoré – ako to už v živote a hlavne v literatúre býva – občas odvážne vstúpia do skutočnosti, nech si užíva drsnou školou ovplyvnený, sarkastický, no zároveň nemilosrdne poctivý autorov štýl plný ostrých zákrut, nečakaných metafor a prostý zdĺhavých opisov, lyrických ornamentov či filozoficko-psychologických úvah. O autorovi sa na záložke dozvedáme, že je vekovo blízky svojmu hrdinovi (narodil sa v roku 1966), že Bolševikova slabina sa v Španielsku stala bestsellerom a že bola úspešne sfilmovaná. Nečudo. „Bylo pondělí, a jako každé pondělí mě duše tížila přímo mezi nohama...“ Tak sa to všetko začína. Nenápadne. Prichádzajúcu drámu však jasne tušíme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.