V Le Poisson Rouge, veľmi hip klube, kde sme nedávno hrali s Triangom, bude zajtra hrať Bez ladu a skladu. Koncert je pri príležitosti dvadsiateho výročia pádu Berlínskeho múru a tým aj novembrových udalostí v Československu.
Roduverným idiotom sa to asi nebude páčiť, ale koncert organizuje agentúra Culturehungary. Zdá sa, že so slovenskou nezávislou hudobnou scénou v New Yorku je to podobné, ako kedysi s bryndzou v Toronte – dovážali ju Maďari. V každom prípade je to o dosť lepšie, než si prenajať Carnegie Hall a hrať pre aupairky. O tomto koncerte som sa totiž dozvedel z New Yorkera – a tam nepísali nič dokonca ani o Gottovi.
Ešte úplne iná káva je, čo sa momentálne deje v Met (Metropolitan Opera) – mekke svetovej opery. Na budúci týždeň budú v Janáčkovej opere Z mŕtveho domu spievať hneď štyria Slováci – Štefan Margita, Vladimír Chmelo, Aleš Jenis a Marián Pavlovič. Táto inscenácia už bola predvedená vo Viedni, v Holandsku, v Aix-en-Provence, teraz bude sedem predstavení v Met, a odtiaľ sa ide do La Scaly a berlínskej opery...
Nie je to po prvý raz, čo v Met účinkujú slovenskí sólisti, aj keď o tom Slovensko nevie. V každom prípade má slovenský operný spev vo svete oveľa lepšie meno než slovenskí politici, futbal alebo hokej... ba dokonca aj než slovenská bryndza.
Je pozoruhodné, že sa Slovákom darí v tejto oblasti dosahovať svetové výkony, a to aj napriek tomu, že sa jej venuje omnoho menej pozornosti a najmä peňazí než činnostiam oveľa menej úspešným. Ono je totiž pomerne ťažké vytunelovať Toscu alebo predať už aj tak Predanú nevestu za zvyškovú cenu nejakým spolupáchateľom, ktorí si za tým účelom založia firmu v americkej garáži. Konkurzy do Met sa nevypisujú na dobre ukrytej nástenke, ani sa nedajú vyhrať tým, že sľúbite riaditeľovi opery a jeho politickej strane percentá z gáže. Asi preto sa slovenské ministerstvo kultúry venuje radšej digitalizácii a ja chodím do Met častejšie ako na Slovensko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.