Zrkadlo Afganistanu

Áno, Karzaj kedysi bojoval proti Sovietom, neskôr podporoval Taliban, je preukázateľne skorumpovaný a v prvom augustovom kole volieb nezískal potrebných 50 percent hlasov. Má však, nie celkom svojou zásluhou, jedno obrovské plus – nikto lepší nie je k dispozícii. 

Karzajov jediný súper a bývalý minister zahraničia Abdulláh Abdulláh pochopil, že nemá šancu, takticky sa vzdal a pokojne sa môže vrátiť k svojej pôvodnej lekárskej profesii. Ak, pravda, neprijme miesto v novej vláde „širokej národnej jednoty“, do ktorej slabého Karzaja úspešne tlačí Západ. V nádeji, že to bude cesta k hlavnému cieľu, o ktorý tu ide – k bezpečnosti Afganistanu a s tým úzko súvisiacej bezpečnosti sveta.

V akej krajine však prezident vládne? V prvom rade, 36-miliónový Afganistan je naďalej teritoriálne a klanovo fragmentovaný na akési „miništátiky“ (eufemisticky nazývané provincie, čo evokuje mylný dojem, že ich riadi centrum). Ak teda niekde vládne Karzai, ktorý sám patrí k najpočetnejšej skupine Paštúnov a teší sa podpore mudžahedínov, ktorí svojho času bojovali proti Sovietom, je to nanajvýš Kábul a okolie. Aj to iba vďaka masívnemu vojenskému nasadeniu medzinárodných síl ISAF. Čo je ešte horšie, Taliban bol síce v roku 2001 porazený, no podarilo sa mu, aj vďaka početným individuálnym „sponzorom“ z krajín Perzského zálivu, obnoviť najmä na juhu a v severnej provincii Kunduz svoju štruktúru a logistiku. Takže centrálna moc dnes ovláda hlavné komunikácie a 60 percent územia krajiny, Taliban zvyšok. A to nie je dobrá správa.

V tejto situácii sú úvahy o tom, či mal byť dôsledne rešpektovaný volebný proces podľa náročných západných štandardov, irelevantné. Načo? Smrteľným útokom Talibanu by sa tak zbytočne vystavili ďalší afganskí a zahraniční civilisti, policajti a vojaci. Karzaja mali vyhlásiť za prezidenta už v auguste. Napokon, volebnú frašku vydáva za svoje víťazstvo každý – medzinárodné spoločenstvo aj Taliban, podľa ktorého je to dôkaz, že vláda sa ich bojí. Iba osamelý Abdulláh naďalej hovorí o ilegálnom znovuzvolení Karzaja. Francúzsky minister zahraničia Bernard Kouchner to povedal lapidárne: Karzaj je skorumpovaný, ale náš človek.

Možných scenárov ďalšieho vývoja je teraz viac, vysoko pravdepodobný je však iba jeden. Medzinárodné spoločenstvo bude tlačiť prezidenta do širokej etnickej a politickej koalície, ktorá vezme na milosť aj umiernených vodcov Talibanu. Konečným cieľom je bezpečnostná sebestačnosť Afganistanu, kvalitne vytrénovaná armáda a polícia, čo umožní odchod zahraničných vojenských síl. Ten cieľ je však zatiaľ v nedohľadne, a tak prezident Obama zrejme v najbližšom čase rozhodne o vyslaní ďalších 40-tisíc vojakov, tak ako žiada hlavný americký veliteľ generál Stanley McChrystal. Paralelne s tým bude Karzaj poslušne plniť požiadavky, aby účinnejšie (!) bojoval s korupciou a aby zahrnul do vlády aj opozíciu. Už sľúbil, že nová vláda bude zrkadlom Afganistanu, v ktorom sa uvidí každý. Ktovie, či sa naplní aj niektorá z úvah, ktoré sa objavili už na jar. Podľa nich by mať Afganistan, kde je zavedený prezidentský systém, vytvoriť funkciu predsedu vlády. Kto by ním mohol byť? Možno Abudlláh. Najširšia možná koalícia tak bude zaručená.