Napriek deväťročnému experimentálnemu overovaniu nie sú totiž vzdelávacie praktiky na waldorfskej škole dostatočne osvetlené, a nedá sa teda zodpovedne posúdiť, či je škola „dobrá“ alebo „zlá“. Táto skutočnosť posúva medializovanú kritiku, postavenú na subjektívnych dojmoch dvoch rodičovských táborov, o stupeň vyššie – ukazuje povrchnosť štátnej kontroly a mení problém jednej školy na systémový.
Mechanizmus overovania inovácií v školskej praxi je nastavený tak, že hodnotiace správy vypracúva jeden jediný človek, garant projektu. O tom, či ponechať školu v sieti škôl a zriadiť podľa jej vzoru ďalšie, alebo ju, naopak, zo siete vyradiť, rozhoduje ministerstvo školstva iba na základe jeho záverečného odporúčania. To nie je v poriadku – za žiadnych okolností. V prípade overovania waldorfskej školy je situácia o to absurdnejšia, že tá istá osoba je v pozícii garanta, teda hodnotiteľa, a zároveň aj v pozícii predkladateľa projektu, teda jeho riešiteľa...
Keďže ide o najpopulárnejšieho propagátora alternatívneho vzdelávania na Slovensku, meno Mirona Zelinu v tejto dvojúlohe neprekvapuje. Jeho čudná dvojrola však spochybňuje objektivitu celého overovania. Žiaľ, on sám tieto pochybnosti počas deviatich rokov experimentu nijako nevyvrátil. Hodnotiace správy vypracoval povrchne, čo potvrdil i nedávny poslanecký prieskum v škole. Rovnako povrchné bolo zrejme celé experimentálne overovanie. Tým Zelina, paradoxne, uškodil najmä alternatívnej škole.
Miron Zelina, zanietený zástanca alternatívnych škôl, otec prebiehajúcej obsahovej „reformy“ a poradca ministra školstva, zlyhal v kľúčovej pozícii inovátora tradičnej školy – nedotiahol vlastnú agendu. V posudzovaní inovatívnych prístupov vo vzdelávaní navyše opakovane vykazuje čisto formálnu činnosť, pričom odbornej i laickej verejnosti podsúva polotovary namiesto serióznych výstupov.
Prvý krok z tohto experimentálneho bahna je jednoduchý – minister by mal okamžite vymeniť garanta a objektivizovať pravidlá na posudzovanie úrovne waldorfskej školy. Kvôli dobrému spánku detí, rodičov i učiteľov je tiež potrebné potvrdiť jej ďalšiu existenciu povolením na ďalšie, tentoraz už transparentné overovanie. Len v prebiehajúcom vzdelávacom procese možno totiž odkryť pozadie waldorfskej pedagogiky a zhodnotiť jej vplyv na deti.
Ďalšie kroky však už musia byť razantnejšie. Mali by viesť k zrušeniu štátneho dozoru nad inováciami, k väčšej slobode škôl a k posilneniu odbornej a verejnej kontroly kvality vzdelávania. Pestré a kvalitné by predsa mali byť všetky školy, nielen tie alternatívne.
Autorka je expertkou Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.