Médiá

Katolícke noviny vydali 1. novembra špeciálne číslo venované 160. výročiu svojej existencie. K tradičnému vydaniu, kde boli téme venované tri strany, bol pribalený darček −  báseň sv. Cyrila Proglas, v preklade Eugena Paulinyho a Viliama Turčányho, a farebný časopis označený jubileom s väčším rozhovorom s kardinálom Korcom. Výročiu sa krátko venuje aj šéfredaktor Ivan Šulík, oslavným tónom píše Marián Veselý a ducha histórie dopĺňa úvodný príhovor biskupa Michala Fogarassiho v pôvodnom znení z prvého vydania zo 7. novembra 1849. 

Ako samých seba KN hodnotia? Najzaujímavejšie asi kardinál Korec, ktorý pripomína ich neslávnu históriu z obdobia komunizmu, oslavovanie zločincov, ako Stalin, Gottwald ši Široký. Inak je však Korec spokojný, noviny sú dnes podľa neho „triezve, vecné, inteligentné, obsažné a oslovujú aktuálnosťou niekoľko stotisíc ľudí na Slovensku“ a „sú naše katolícke“. A to je práve časť problému. Dva základné dlhodobé nedostatky KN totiž sú, že chcú byť doslova pre každého, a preto ponúkajú špecializované strany pre deti, recenzie filmov aj príhovory pápeža, a zároveň sa vyhýbajú akémukoľvek konfliktu. A to žiaľ, keď ide o vážne spoločenské a politické konflikty, nepôsobí ani triezvo ani vecne, ani inteligentne. Najlepším príkladom bývajú tradične predvolebné vydania. Celkovo noviny pôsobia ustráchane a nedokážu zaujať pôvodnou publicistikou ani komentármi, ktoré by bolo možné citovať. KN tak zaostávajú nielen za podobnými médiami v Poľsku, ale dokonca aj v sekulárnom Česku. 

Slovákom chcú vypnúť českú Primu. Televízia sa tvári, že sa zrazu po dlhých rokoch spamätala a zistila, že na územie Slovenska nemá kúpené vysielacie práva. Káblovým operátorom preto rozposlala list, v ktorom ich žiada o vyradenie z ponuky. Doposiaľ tu pritom šírenie svojho signálu s tichým súhlasom tolerovala. Zrejme však ide iba o „zásterku", za ktorou sa skrýva širšia dohoda najväčších komerčných vysielateľov z oboch krajín. Nechcú si vzájomne liezť do kapusty, znižovať si tak trhové podiely a oberať sa o príjmy z reklamy. Šéf Primy Marek Singer to na augustovej konferencii webu DigiZone.cz povedal otvorene: „Existuje aj snaha o spoluprácu so slovenskými televíziami, aby sme si navzájom vyčistili priestor, aby Joj nevysielala v Česku a podobne." Prima je na Slovensku najsledovanejšou českou stanicou, pre káblovky je teda významným konkurenčným artiklom. Aj preto jej vyraďovanie zatiaľ pripomína skôr Kocúrkovo. Nikto nechce ostať bez nej, kým ju bude mať v ponuke konkurencia. UPC ju odstránilo z analógovej ponuky, ale ponechalo v digitálnej. T-Com a Orange tvrdili, že zmizne od novembra. Nezmizla, T-Com vyhlásil, že vyradenie „dočasne pozastavil“, pričom argumentoval napríklad aj „veľkým diváckym záujmom“. Satro akúkoľvek zmienku o Prime stiahlo zo svojej internetovej stránky, ale zatiaľ ju šíri ďalej. Jej koniec na Slovensku je aj tak zrejme neodvratný. Nie je však absurdné, že 20 rokov po páde socializmu si v slobodnej Európe nemôžeme navzájom pozerať svoje televízie?  Navyše v rámci bývalého spoločného štátu. 

Britský minister kultúry Ben Bradshaw bol ešte nedávno ostro kritický voči niektorým častiam vysielania BBC, zato teraz tvrdí, že táto inštitúcia sa dáva do poriadku a zbavuje sa „stádovitosti“, aby sa dopracovala k lepšej kvalite žurnalistiky. Žeby sa za taký krátky čas diali v BBC veľmi hlboké zmeny? Ani nie, ale blížia sa voľby a Bradshaw utužuje tradičné spojenectvá. Minulý týždeň spustil výstrahy pred hroziacim víťazstvom konzervatívcov, ktoré by podľa neho ohrozilo britskú kultúru. Na jednej strane by vraj toryovská vláda narušila nezávislosť BBC, na druhej strane by odstrihla pupočnú šnúru kontroverzným politickým projektom, k akým patrí napríklad divadelná hra Enron, finančne podporená štátom.

Ben Bradshaw pokračoval tvrdením, že ak zvíťazia v budúcoročných voľbách konzervatívci, britská kultúrna obec stratí napríklad regulačný orgán Ofcom a namiesto BBC zostane len čosi veľmi podobné americkým Fox News, stanici, ktorá je názorovo blízka Republikánskej strane. Keďže sa nad Britániou naozaj zúrivo zvolebnieva, podobných vyhlásení budeme ešte asi počuť dosť. Pritom je zaujímavé najmä to, že podľa Bradshawa je nezávislosť médií priamo podmienená štátnou kontrolou a štátnym financovaním.

Pravdaže, je otázne, či by toryovci spískali až takú revolúciu, pred akou kultúrnu obec varuje a do zbrane povoláva Bradshaw. Také veľké nádeje do nich zase vkladať nemožno.