Francúzsko má bohatú históriu, obdivuhodnú kultúru, môže sa chváliť, že na jeho pôde vznikli hodnotné umelecké diela. Navyše disponuje ťažko prekonateľnou povesťou gastronomickej veľmoci. Mnoho krajín by sa pokladalo za šťastných, keby mali za sebou toľko stavebného materiálu, z akého sa buduje národná identita.
.grand débat
A predsa sa teraz sám prezident Nicolas Sarkozy podpísal pod celonárodnú diskusiu o tom, čo je vlastne francúzskou národnou identitou. V rámci tejto diskusie predstavil aj internetovú stránku určenú na vyjadrenie verejnosti. Na stránke svieti nadpis Grand débat sur l’identité nationale a hneď vedľa neho to, čo sa vo Francúzsku pokladá za piliere národnej totožnosti – heslá Liberté, Egalité, Fraternité.
Projekt síce slávnostne inauguroval prezident, ale riadi ho ministerstvo pre otázky prisťahovalectva a národnej identity. Vyvrcholiť má budúci rok na jar, pred všeobecnými voľbami. Opozícia trochu šomre, že to zaváňa predvolebnou kampaňou francúzskej pravice, len veľmi chabo prezlečenou za diskusiu celonárodného významu. Ale aj socialisti uznávajú, že francúzska identita sa za desaťročia imigrácie dosť zmenila a nie je od veci nanovo ju definovať. Len komunisti, samozrejme, vetria odporné sprisahanie proti multi-kulti, dokonca tvrdia, že rétorika spojená s touto kampaňou je zrkadlom rétoriky, ktorú cez druhú svetovú vojnu používala kolaborantská vláda vo Vichy.
.konšpirátori
Možno to však s tým francúzskym sebavedomím bude naozaj nahnuté, pretože prvý muž republiky má vážne obavy z intrigujúcich Stredoeurópanov. Podľa Sarkozyho je podozrivé, ak sa krajiny Vyšehradskej štvorky, teda Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko, stretávajú pred summitom Európskej únie. Ich rokovania vraj zaváňajú sprisahaním. „Ak by sa tak mali stretávať pravidelne pred každým zasadnutím rady, vyvolávalo by to otázky. Zatiaľ to tak nie je,“ vyhlásil.
To, čo vyzerá ako napoleonský komplex malého Sarkozyho, je skôr komplex veľkej krajiny, ktorá sa necíti na koni tak pevne, ako by si podľa svojho skromného názoru zaslúžila. V tejto súvislosti by len necitliví ľudia mohli Nicolasa Sarkozyho obviňovať z dvojitého metra, lebo sám sa predsa pred summitmi stretáva s nemeckou kancelárkou Angelou Merkel. Z jeho strany je vlastne obeť, že sa s ňou stretáva a uznáva tak, že chod EÚ poháňa francúzsko-nemecký „dvojmotor“! Keby bola na svete spravodlivosť, tak vznešené Francúzsko by predsa o všetkom malo rozhodovať samo! Preto ani my nenarúšajme krehké ego Francúzska výčitkami. Mohlo by sa nám to vrátiť – napríklad by v Bruseli niekto vyloboval, aby sa V4 odsunula do ilegality, ako sa to s rôznymi sprisahaneckými organizáciami robí.
.ako plačú bábätká
Našťastie pre francúzskeho prezidenta sú tu ešte nemeckí vedci, ktorí zverejnili svoje zistenie, že novorodenci melódiou kriku jasne napodobňujú svoj materinský jazyk. Francúzske novorodené bábätká ľubozvučne jačia so stúpajúcou melódiou, kým tie nemecké nástojčivo plačú v slede klesajúcich tónov. Toto, tvrdia výskumníci z nemeckej Wurzburskej univerzity, je dôkaz, že dieťa už po narodení napodobňuje zvuk matkinej reči a pokúša sa tak upevniť puto s ňou. Zodpovedá to aj teórii, že už dieťa v maternici vníma a do istej miery si zapamätáva zvuky, ktoré ho obklopujú – teda aj melódiu reči.
A tak si môže byť francúzsky prezident istý aspoň tým, že novorodenec narodený po francúzsky hovoriacej matke je skutočne roduverné svoreniatko. Aby o tú roduvernosť dieťa časom neprišlo, o to sa už musí postarať ministerstvo pre národnú identitu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.