Udalosti svet

O tom, aké ľahké je byť konformistom a aké ťažké je hovoriť a písať pravdu, vypovedá životný príbeh waleského novinára Garetha Jonesa, ktorého súkromné denníky sa teraz prvý raz ocitli na verejnosti vďaka výstave na škole Trinity College v Cambridgei. 

V rokoch 1932 a 1933 sa západní novinári, ktorí pôsobili na území vtedajšieho Sovietskeho zväzu, vyznačovali najmä nekritickým obdivom voči „krajine, kde zajtra znamená už včera“, a strachom pred politickou odplatou. V Kremli vládol Stalin a vplyvná intelektuálna ľavica na Západe ho obdivovala. Keď sa v tom období vydal mladý waleský reportér na cestu po hladujúcej Ukrajine a ako prvý priniesol z tohto putovania mrazivé zvesti o vidieku, ktorého obyvateľov vlastná vláda odsúdila na krutú smrť, keď im skonfiškovala potraviny, málokto na Západe mu uveril. Britské, americké aj nemecké noviny Jonesovo svedectvo zverejnili, no vzápätí prišli z Moskvy pobúrené reakcie. Západní reportéri, ktorí tam sídlili, ho vyhlásili za klamára. Len dva dni po zverejnení jeho textov priniesol New York Post ako reakciu článok Waltera Durantyho, žurnalistu ovenčeného Pulitzerovou cenou. Duranty, veľký obdivovateľ Stalina, poprel, že by bol na Ukrajine hladomor. Dnes je zrejmé, že Duranty, sovietsky korešpondent The New York Times, klamal – a predovšetkým vytrvalo ospravedlňoval Stalina, s ktorého vzostupom spájal svoju úspešnú kariéru. Ľudia ako Duranty ohovárali Garetha Jonesa ako šíriteľa senzačných poplašných správ, sami sa pritom spreneverovali svojmu poslaniu pravdivo informovať.

Gareth Jones za svoje prelomové články o Ukrajine žiadne novinárske ocenenie na Západe nedostal a v Sovietskom zväze upadol do nemilosti. O niekoľko rokov, krátko pred svojimi tridsiatymi narodeninami, zahynul v Číne. Oficiálne sa uvádzalo, že ho prepadli a zavraždili banditi, neskoršie vyšetrovanie preukázalo, že v incidente, pri ktorom prišiel o život, mali prsty sovietski agenti. Tragédia muža, ktorý „vedel priveľa“, sa tak spojila s tragédiou obetí hladomoru, o ktorých mal odvahu písať ako prvý. Gareth Jones patrí k menej známym postavám v dejinách žurnalistiky, no jeho meno zostáva nádejou, že sa vždy nájde niekto, kto odhalí pravú povahu zla.

Nemecká ekonomika zaznamenáva štvrťročný rast o 0,7 percenta, na budúci rok vláda v Berlíne odhaduje rast až o 1,2 percenta. Britská ekonomika by podľa tamojšej centrálnej banky mala stúpať, i keď momentálne stúpa skôr nezamestnanosť. A podľa Svetovej banky má Rusko najhoršie obdobie poklesu za sebou. Optimizmus však zostáva opatrný a ukončenie krízy neisté.

Americký prezident odletel do Ázie. Počas vyše týždňa trvajúcej cesty má navštíviť Japonsko, Singapur, Južnú Kóreu a najdlhšie sa zdrží v Číne. Témami stretnutí majú byť najmä vojny v Iraku a Afganistane, iránsky a severokórejský jadrový program, ekonomická kríza a klimatické zmeny. Počas rokovania ekonomického združenia APEC sa chce Obama stretnúť aj s ruským prezidentom Medvedevom. 

Dvanásť ľudí zahynulo a päťdesiatpäť utrpelo zranenia pri útoku samovražedného atentátnika v pakistanskom Péšaváre. Počas iného útoku v tej istej provincii zahynulo sedem ľudí a dvadsaťsedem bolo zranených. Pri oboch útokoch použili atentátnici automobily s výbušninami, v Péšaváre vraj išlo o dodávku, ktorou sa zvyčajne prepravuje zdravotnícky materiál. 

Česká armáda má škandál. Dvaja velitelia brigády rýchleho nasadenia, ktorí sa vrátili z Afganistanu, vraj nosili počas pôsobenia v Lógare na prilbách symboly nacistických divízií a brigád SS. Jeden z dôstojníkov už v tlači „klukovinu“ oľutoval a povedal, že „háčko“ s mečom si dal na prilbu z recesie. V českej armáde sa podobné prípady už vyskytli.

Američania v rámci boja proti teroristom idú po ich finančných transakciách. Preto požiadali EÚ o prístup k údajom o účtoch klientov európskych bánk. Dohoda by mala byť podľa agentúry Reuters podpísaná do 1. decembra, ale nie všetky členské štáty sú nadšené. Nemecko, Francúzsko, Rakúskoa Fínsko chcú viac času, aby dohoda zaručila ochranu údajov občanov EÚ. USA chcú, aby dohoda začala platiť ešte pred platnosťou Lisabonskej zmluvy.

Nidal Malik Hasan/ Strelca z americkej vojenskej základne Fort Hood už obvinili. Armádnemu psychiatrovi, ktorý zabil 13 ľudí a 29 zranil, hrozí trest smrti. Tajné služby vraj vedeli o Hasanových kontaktoch s radikálnymi duchovnými a čaká ich vyšetrovanie.

David Milliband/ Britský minister zahraničia mal byť alternatívnym kandidátom svojej vlasti na post europrezidenta. Zostáva však vo vláde Gordona Browna, asi aby nepodráždil rodnú stranu. Británia oficiálne podporuje Tonyho Blaria, hoci jeho šance klesajú.

Eva Brunne/ Švédska luteránska cirkev urobila kontroverzný krok – na čelo štokholmskej diecézy postavila lesbickú duchovnú, ktorá žije v registrovanom partnerstve s inou farárkou. Väčšina partnerských cirkví v iných krajinách, aj na Slovensku, protestuje.