Važene sudrušky, sudruhovia! (Potlesk.)

(Skandovaný potlesk a mohutné volanie Nech žije súdruh Biľak!) Dnes jzme se tu zišli, aby jzme si pripomňeli naše vyhry i prohry. Prohry mame za nami, zamerajme sa na uspechy. Na prahu ďalšího historickeho medzniku budovania rozvinutej socialistickej společnosti mne moc teši, že sa podarilo završiť jazykovu reformu našoho jazyka, ktora, jazykova reforma totiš, v duhu proletarskeho internacionalizma, rozvinula Šturovu zasadu – piš jag slyšiš – na pokrokovu, demokraticku a prakticku zasadu – piš jag umíš. Čim sa proces demokratizace našej spoločnosti prakticky završil. Ešče netlieskajte. Veľmi ma teši skutečnost, že aj naši umelci a vedci sa uš naučili rozumieť reči pracujuceho človeka. Už ňou aj pišu, za fšetkych možem menovať profesora inžiniera doktora Husku Augustina Mariana. Tym sa prakticky smazal rozpor medzi pracujucou inteligenciou a pracujucim ľudom jako takym. Teraz možete tlieskať. (Veľký potlesk.) Mňa, generalneho tajemnika strany Vasila Biľaka teši, že zme, kto zme. (Frenetický potlesk.) Že zme, gde zme. (Frenetický dlhotrvajúci potlesk.) 

Kriza, sviňska hripka, fšelijake ajdsy a zmutovane ovce a kukurice sa nas netykaju. Nie zato, jako sa snaži vnutiť nam zapadna tlač – že gde nič neni je, ani čert nebere. My mame svoje hodnoty, sudrušky a sudruzi, preto nie. A zme demokrati.(Frenetický potlesk a výkriky Svine imperialistické!) Jak je niekde čosik dobre, my s tym problem nemame. My si vieme uctiť kvalitu. Nam je sympaticky trebars aj taky americky Chavez, my predsudky, sudrušky a sudruzi – jednoduše nemame!! Že zakazal spievanie pod sprchou? No dobre. Aku politicku chybu ešte urobil? Lebo veru hovorim vam, cesta k rozvinutej socialistickej společnosti je trnista. A u nas aj blatista, jako hovori moj spovednik. Moj zať Ševc sa na mňa mrači, že vyzradzam rodinne tajomstva. Nie, nebojime sa pravdy. Lebo naša pravda nas ochrani. A keby nevladala, ochranime my ju! Proletarova päsť ma ešče svoju historicku vahu. Kde je dnes sudruh Gorbačov? (Pískanie, výkriky Fúúj!!) Čo zostalo ze Sovieckeho svazu po tej jeho perestrojke? Ja hovorim – červeny ostal len ten fľak na jeho čele. (Potlesk.) No temu by som ja aš tak netlieskal. A prečo? Nebil sa za svoju pravdu. On ju podhodil kritikom jako dakaju kosť. Chyba. Lebo pravda je len jedna. Naša!! (Delegáti vstávajú a postojačky mohutne tlieskajú.) 

Ano. Naša pravda potrebuje takyto potlesk. Nech ho počuju všetci, ktori su nachylni pohybovať. (Pískanie a výkriky Fúúúj!!) A keby aj tak nepočuli, najdeme sposob, jak im napravime hlavy. Lebo veci socializmu sa treba učiť rozumieť. Som dojaty. Castro, Kaddáfí, Kim-Čong-Il, to su sudruhovia, ktorym rozumíme my a kteri rozumí nam... (Súdruh Biľak sa láskavo skláňa k súdruhovi Ševcovi a trpezlivo mu načúva.) 

Sudruh Ševc mi tu šepka, jak nejaky miništrant, že niektori z menovanych sudruhof uš nie su medzi nami. Sudruh Ševc, možem ťa tu, pred fšetkymi pochvaliť za tvoj prikladny boj proti rodinkarstvu a uplatkarstvu, ale za politicku vyspelosť ťa hvaliť nemožem. Pretože si pamatajme všetci – kdo žil revolucii, žije naveky! (Burácavý potlesk.)

Dneska, na prahu novej doby a pri priležitosti prveho dňa zasadania XXIV. sjazdu KSČ múžu vyhlasiť etapu budovania realneho socializmu dokončenu. (Dlhotrvajúci stupňovaný potlesk) Mlade kadre jako napriklad Schuster a Mečiar nam po nacionalistickych a buržoaznych zakolisaňjach pomaly dorastaju do plnej vykonnosti. Netieskať. Budete tlieskať potom, keď dačo dokažu. Zato by som rad pripomenul našej mladeži, aby nepoškuľovala po cudzich vzoroch. Netreba jej ani mobilne telefony, ani hiphopy, ani vylety na Mesiac. To nech prenechaju unudenym buržujom a oni nech hopkaju doma na divane po praci. Zato našej funkcionarskej mladeži zo zdvihnutym prstom odkazujem, žeby nehľadala tretie a štvrte a piate cesty, ale sa rychlo vratila na jedinu spravnu cestu, ako to už medzičasom urobil naš prikladne snaživy svazak a mlady kader sudruh Fico. 

Som presvetčeny, že tento zodvihnuty prst skuseneho sudruha vidite a je vam jasne, že on sa netrase, ale hrozi. A ja preto možem smelo povedať z tohoto miesta, že sa nebojim o ich buducnosť, o našu buducnosť, ani o buducnosť pragmatickeho socializmu, ani o buducnosť našej drahomilovanej Československej komunistickej strany, amen. (Dlhotrvajúci skandovaný potlesk a mohutné volanie Nech žije súdruh Biľak!)

Z úvodného vystúpenia súdruha Vasila Biľaka počas prvého dňa zasadania ÚV KSČ konaného symbolicky v predvečer 70. výročia zatvorenia vysokých škôl fašistickými okupantmi v roku 1939.