Viera Tomanová bola od októbra 2005 až do momentu, keď sa stala členkou Ficovej vlády, manažérkou neziskovej organizácie Centrum privátnych sociálnych služieb Privilégium. A táto organizácia dlhuje Sociálnej poisťovni 17,3 milióna korún, zistil týždenník Plus 7 dní. Jeho sesterský bulvárny denník Plus jeden deň preto napísal, že ministerka riadila organizáciu, ktorá dlhuje Sociálnej poisťovni milióny – a to ministerku rozhorčilo. „Je to špinavá lož, podvod a zavádzanie a moja diskriminácia zo strany médií.xUž to presiahlo medze,“ hovorila ministerka, ktorá pri novinárskych otázkach na túto tému stratila nervy a tým urobila z malej správičky titulkovú tému. „Nemala som nič spoločné s ekonomikou. Bola som metodik pre sociálne služby, nie ekonomiku,“ dodala ešte a išla hľadať svoju limuzínu pred Úradom vlády.
.učebnicový príbeh
Lenže zostalo pár otázok. Najmenej podstatná je pritom tá, prečo si ministerka do oficiálneho životopisu píše „manažérka organizácie“, keď o jej manažovaní – ako rozhorčene tvrdí – nič nevedela? Oveľa zaujímavejšie otázky nastolili redaktori denníka SME, ktorí zistili, že Centrum privátnych sociálnych služieb Privilégium dostalo od Tomanovej ministerstva (po jej nástupe do funkcie) dve dotácie v celkovej výške približne 2 milióny korún. Pravidlá samotného ministerstva hovoria, že dotácia nemôže byť poskytnutá „žiadateľovi, ktorý nemá usporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom“. Duch tohto pravidla je jasný – kto štátu niečo dlhuje, nemôže od neho niečo dostať. Je to však nešťastná formulácia, ktorá umožňuje vykrúcať sa podľa potreby. Čo napríklad znamená slovo „usporiadané“? Navyše je tu reč o štátnom rozpočte – ten však s odvodmi nemá nič spoločné, tie sú súčasťou verejných financií rovnako ako štátny rozpočet. Hovorkyňa ministerstva Oľga Škorecová teda asi tiež neklame, keď tvrdí, že poskytnutie dotácie bolo v súlade so zákonom.
Poskytnúť dvojmiliónovú dotáciu spoločnosti, z ktorej ministerka prišla do funkcie a ktorá dlhuje vyše 17 miliónov Sociálnej poisťovni, ktorej deficit sa ministerka snaží riešiť, možno nie je protizákonné. Tento príbeh je však ako z učebnice – a na jeho konci je (v tej učebnici, nie v realite) krátko pred zazvonením zvonca okamžitá demisia.
.kto platí a kto nie
Pozoruhodným detailom, ktorý už len „vylepšuje“ celkový obraz, je počínanie Sociálnej poisťovne, ktorá voči Centru privátnych sociálnych služieb Privilégium začala exekučné konanie a neskôr ho zasa zastavila. Prečo, to už komentovať odmietla.
Nie je tiež jasné, prečo sa Centrum privátnych služieb dostalo do ekonomických problémov „nie vlastnou vinou“, ako do omrzenia opakovala ministerka aj šéfka neziskovky Štěpánka Mádlová. Podľa nej je dôvodom to, že nedostali príspevky zo samosprávnych krajov. Je to však bizarný dôvod – Privilégium je privátne centrum, ktoré poskytuje služby za peniaze solventným domácim i zahraničným klientom. Samosprávy majú na starosti opatrovateľské služby a niektoré pospisujú zmluvy s organizáciami, ktoré takéto služby poskytujú. Privilégium je jednou z nich a súdiac podľa počtu opatrovateľských domov to zrejme robí dobre. To, že niekto nezaplatí za služby, sa stáva – nie je to však dôvod na neplatenie odvodov v sume vyše 17 miliónov korún. Navyše sú tu svedectvá samospráv, ktoré tvrdenie Mádlovej nepotvrdzujú. Bratislavský VÚC vlani zaplatil Privilégiu za služby 8,7 milióna a rok predtým 9,9 milióna. Trenčiansky VÚC neposkytol Privilégiu dotáciu, pretože podľa jeho hovorkyne Vlasty Henčelovej sa Privilégium zaregistrovalo a požiadalo o príspevok neskoro a o ďalšej dotácii sa práve rozhoduje.
Ale odhliadnuc od toho, že samosprávy nie sú ani zďaleka jediným zdrojom príjmov Centra privátnych sociálnych služieb, toto nie je podstata problému. Je ňou politická zodpovednosť ministerky za dotovanie spoločnosti, ktorá jej samej ešte pred rokom dávala prácu a pritom dlhuje štátu milióny.
.paranoja
Viera Tomanová má plnú dôveru predsedu vlády, povedala vo štvrtok minulého týždňa hovorkyňa Smeru a dodala, že uvedené správy o Tomanovej a Privilégiu sú „ďalším prejavom cielenej kampane“ a súvisia s tým, že ministerka sa „v záujme posilnenia stability dôchodkového systému nebojí vstúpiť do konfliktu so súkromnými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a posilniť tak ochranu finančných prostriedkov občanov, z ktorých tieto súkromné firmy výrazne profitujú“.
Nie je to prvý prejav paranoje, ktorou začínajú niektorí ľudia v Smere trpieť (a pre spravodlivosť treba dodať, že sa ňou nakazili niektorí vládni politici v každej doterajšej vláde) a ktorá sa prejavuje hľadaním zdanlivo zrejmých vysvetlení toho, prečo je niekto k nápadom vlády kritický. Videné paranoidnými očami – odpor takmer celej odbornej verejnosti k nápadom ministerky Tomanovej na zásahy do druhého piliera je vysvetliteľný iba tým, že ide o veľké finančné inštitúcie a ich šéfovia v čiernych frakoch, s veľkými klobúkmi a cigarami v rukách si každého jednoducho kúpia. Iba oni, malá skupinka verných okolo ministerky, sa kúpiť nedajú. Musí to byť veľmi inšpiratívna atmosféra, skvelý tmel ministerského kolektívu a zároveň výborný dôvod ignorovať akékoľvek iné názory. Ale ako vysvetliť tých 122 zásadných pripomienok k snahe zmeniť dôchodkový systém? Čo s tým, že zásadné výhrady v pripomienkovom konaní poslalo ministerstvo financií, vnútra či zdravotníctva (ako keby práve ono malo čo povedať k hlúpym novelám)? A čo viac ako dve desiatky zásadných výhrad NBS, podľa ktorej je návrh ministerstva „neakceptovateľný“, „nerieši problémy Sociálnej poisťovne“, sústredí sa len na krátkodobé efekty a „nezaoberá sa otázkou, čo bude s dôchodkami, s dôchodkovým systémom v dlhšom časovom horizonte, orientuje sa výlučne na finančný efekt, ktorý získa Sociálna poisťovňa iba do roku 2011“? Je aj centrálna banka kúpená?
.neschopnosť ako dôvod?
„Skutočným dôvodom na odvolanie ministerky Tomanovej musí byť jej neschopnosť,“ tvrdí Richard Sulík, bývalý poradca ministra financií Jána Počiatka. Áno, všetky tie detaily okolo „manažérky“, dlhov a dotácií pre Privilégium sú vážne len do momentu, kým ich neporovnáme s možnými dôsledkami všetkého ostatného, čo táto ministerka robí. Ak by sme však čakali na to, že bude odvolaná pre neschopnosť, bude Tomanová v kresle aspoň tak dlho ako jej šéf. Ministerka totiž nerobí nič, čo by od nej nechcel premiér Fico – a preto očakávať, že ju za to vyhodí, nemá zmysel. To už skôr zaberie tá pôvodne nevinná správička v bulvári..robert Žitňanský