KAREL KRYL
BRATŘÍČKU, ZAVÍREJ VRÁTKA
PANTON, 1969
Prvá plaňa Karla Kryla z roku 1969 bola zostavená z rozhlasových nahrávok, ktoré ešte krátky čas po vpáde železných hranatých maringotiek zneli z normalizovaného éteru. Pesničky ako Anděl, Král a klaun, Veličenstvo Kat nepotrebovali viac než Krylov hlas a gitaru. Nebol to však len originálny autor a interpret, ale aj fenomén a morálna opora svojej doby. Dokázal poslucháča vtiahnuť do svojho sveta a sprevádzať ho pochmúrnou krajinou orwellovských vízií, ktoré metastázovali do vtedajšej reality. Kryl v textoch často používal historické odkazy, ožívali tu postavy zo Starého zákona, ale aj vojenská lyrika, generačné a sociálne témy. Hoci jeho obrazotvornosť bola skôr básnická, vo forme inotajov na ňu nadviazala celá ďalšia generácia folkových pesničkárov. Sotva 25-ročný Kryl svojím Bratříčkom vytvoril etalón československého protestsongu.
●●●●●
.martin Chrobák
THE PLASTIC PEOPLE OF THE UNIVERSE
1969 − 2009
Je november, prší. November rain, ale nie od pištolí and ruží. Prší, a to viac, než sa sluší. Mám smútok v duši. Až po uši. Z tej hudby, tuším. No, veď komu je dnes dvadsať, chce sa mu len hnusom zvracať. Ale tomu, čo je štyridsať... Tak tomu mohli krv sať. Súdružských rokov až dvadsať. Dá sa s tým kľudne spať? Magické noci, upírie oči. Zlo, zoči-voči. Hŕstka statočných, ostatným za odmenu Soči. Taký bol socík. Hoci... Mier, mier, mier ako hajzelpapier. Magor, Janíček, Kabeš, Brabenec, Brabec či Hlavsa... Ich hláv sa bála. Moc, ktorá sa rada v bahne váľa. Ach, to štátu hanobenie! Či nie? Vtedy u nás v Číne. Jó plastici, to sa vám to spí. Vy, imperialistickí psi. A kanárici. Mali ste ich pekne v rici. Všetky tie boľšoje príšery, ale aj Cheri. Cheri, Cheri Lady... Život je len Boží mlyn a Podivuhodný mandarin. Ale stále nie ste in. Mám smútok v duši. Väčší, než sa sluší.
●●●●●
.róbert Csere
GARÁŽ
DEMO
GLOBUS INERNATIONAL, 1991
„Nejlíp se tak natáhnout / pak maso z boxu vytáhnout / a ústy nacpat žaludek / pak mlátit klackem do trubek...“ Na rozdiel od opojných hĺbok Plastikov hrá Garáž pesničky. Rokenrolové, punkom, Lou Reedom či Iggym Popom strihnuté, no svojské pesničky, väčšinou postavené na jednom hudobnom motíve, prostej harmónii, s melódiami, ktoré sa v hlave okamžite udomácnia, no nikdy nezačnú otravovať. Výrazný podiel má na tom Tony Ducháček, krásny, priamy človek, spevák, ktorý spieva, ako keby hovoril, žije presne tak, ako spieva, a píše texty plné nenápadnej sily a mestom dýchajúcej poézie. Album Demo vyšiel v roku 1991 a obsahuje hlavne piesne zo samizdatovej kazety Garáž? Na tú nemáš. Vo väčšine hrá na basgitare Mejla Hlavsa, dva krásne texty napísal Egon Bondy. „...rukou mačkej citróny / a v uších sladký bonbóny / a v létě jezdit na bruslích / a v zimě ležet na sluncích.“
●●●●●
.juraj Kušnierik
BEZ LADU A SKLADU
XMETOV
OPUS, 1990
!reim utevs movardzop S !ťazákaz rôksjan oč a uoťsontalp uonvítinifed s mejuhrvaN .ťsončepzeben úksnečolopsolec hci hciejušyvz oč ,hcýnľetatämapaz okhaľ a hcývaľtyhc ínseip od énavorfišaz ús eicákovorp oteit ež ,ej eišrohjaN !maňáhan ohékstnazrevid mi ašánecem ,ičavadu ym ems ežýkA .čavadU movzán mynvítimirp s inseip v ťinreičo aižans as úrotk ,ecárp jetiželôd ješan z acnokod ič yrúznec manzýv ýksnečolopsolec ,utnorf ohéndoráN a HOR holú z újaveimsyv envajz as icnedálm otíT .ynarts jekcitsinumok uholú ucúdev a ydeirt jekcíntobor einalsop ékcirotsih ťibalso ej moľeic mýtyrks jerotk ,ťsonnič únčuloverartnok útsič o edi aňm aľdoP .ilavočanzan im ets oka eišroh etše ot ej ež ,ťavotatšnok mísuM .aboso ánereverp aličurod im úrotk ,yksáp z ykvárhan lučopyv is mos ež ,máv mejumanzO !kíčuropdan hurdúS
Možno sa vám to zdá protivné, ale nezneužije to nikto proti mne.
●●●●●
.vladimír Potančok
MAŤKOVIA
1982 − 1986
ZOON RECORDS/TLIS, 1991
Toto je dobre utajená tvár slovenského hudobného undergroundu 80. rokov minulého storočia. Skupina, ktorá odohrala sotva viac ako desať koncertov a vyšiel jej iba jeden výberovkový vinyl v jednom z prvých súkromných hudobných vydavateľstiev, ktoré vznikli po Nežnej. Dnes túto raritu ponúkajú internetové burzy za 15 eur. Martin Burlas, ktorý stál vždy jednou nohou v klasike a druhou v predsieni u psychiatra, na svojich poslucháčov nekompromisne leje tony melanchólie, depresie, beznádeje, pesimizmu, defetizmu a iných osobných izmov, ktoré nepriamo veľmi presne (i)lustrujú dobu reálneho komunizmu. „V železných klietkach ísť, v železných klietkach spať, ničomu sa nebrániť a potichu sa smiať“ – to je jeden z textov, ktoré si v tejto podobne, aj keď možno nepresne, dodnes pamätám z platne, ktorá sa mi medzičasom „zrisala“. Aktuálne na večné časy a nikdy inak!
●●●●●
.vladimír Potančok
PRAŽSKÝ VÝBĚR
STRAKA V HRSTI
PANTON, 1988
Pražský výběr nahrali album Straka v hrsti v roku 1982, keď vznikol aj rovnomenný film režiséra Juraja Herza s ich hudbou. Obe diela skončili v trezore a album oficiálne vyšiel po šiestich rokoch, keď už bol Výběr znovu pripustený na koncertné pódiá i do štúdia. Straka v hrsti sa medzitým stihla stať akýmsi neoficiálne šíreným „bestsellerom“. Čaro nahrávky, popri sladkej chuti zakázaného ovocia, spočívalo vo zvláštnej kombinácii, ktorá vznikla, keď sa v intelektuálnom jazz rocku zbehlí lídri Michael Kocáb a Michal Pavlíček zamilovali do novej vlny a priamočiareho bigbítu. K tomu treba prirátať nápadité bubnovanie Jiřího Hrubeša a punkovú živelnosť „hejkala“ Viléma Čoka – a výsledkom je hudba, ktorá pôsobí zároveň filigránsky i figliarsky (hoci sa venuje aj vážnym témam). Nečudo, že takú nespútanú hravosť komunistickí cenzori nestrávili.
●●●●●
.vladislav Gális
BRATŘÍČKU, ZAVÍREJ VRÁTKA
PANTON, 1969
Prvá plaňa Karla Kryla z roku 1969 bola zostavená z rozhlasových nahrávok, ktoré ešte krátky čas po vpáde železných hranatých maringotiek zneli z normalizovaného éteru. Pesničky ako Anděl, Král a klaun, Veličenstvo Kat nepotrebovali viac než Krylov hlas a gitaru. Nebol to však len originálny autor a interpret, ale aj fenomén a morálna opora svojej doby. Dokázal poslucháča vtiahnuť do svojho sveta a sprevádzať ho pochmúrnou krajinou orwellovských vízií, ktoré metastázovali do vtedajšej reality. Kryl v textoch často používal historické odkazy, ožívali tu postavy zo Starého zákona, ale aj vojenská lyrika, generačné a sociálne témy. Hoci jeho obrazotvornosť bola skôr básnická, vo forme inotajov na ňu nadviazala celá ďalšia generácia folkových pesničkárov. Sotva 25-ročný Kryl svojím Bratříčkom vytvoril etalón československého protestsongu.
●●●●●
.martin Chrobák
THE PLASTIC PEOPLE OF THE UNIVERSE
1969 − 2009
Je november, prší. November rain, ale nie od pištolí and ruží. Prší, a to viac, než sa sluší. Mám smútok v duši. Až po uši. Z tej hudby, tuším. No, veď komu je dnes dvadsať, chce sa mu len hnusom zvracať. Ale tomu, čo je štyridsať... Tak tomu mohli krv sať. Súdružských rokov až dvadsať. Dá sa s tým kľudne spať? Magické noci, upírie oči. Zlo, zoči-voči. Hŕstka statočných, ostatným za odmenu Soči. Taký bol socík. Hoci... Mier, mier, mier ako hajzelpapier. Magor, Janíček, Kabeš, Brabenec, Brabec či Hlavsa... Ich hláv sa bála. Moc, ktorá sa rada v bahne váľa. Ach, to štátu hanobenie! Či nie? Vtedy u nás v Číne. Jó plastici, to sa vám to spí. Vy, imperialistickí psi. A kanárici. Mali ste ich pekne v rici. Všetky tie boľšoje príšery, ale aj Cheri. Cheri, Cheri Lady... Život je len Boží mlyn a Podivuhodný mandarin. Ale stále nie ste in. Mám smútok v duši. Väčší, než sa sluší.
●●●●●
.róbert Csere
GARÁŽ
DEMO
GLOBUS INERNATIONAL, 1991
„Nejlíp se tak natáhnout / pak maso z boxu vytáhnout / a ústy nacpat žaludek / pak mlátit klackem do trubek...“ Na rozdiel od opojných hĺbok Plastikov hrá Garáž pesničky. Rokenrolové, punkom, Lou Reedom či Iggym Popom strihnuté, no svojské pesničky, väčšinou postavené na jednom hudobnom motíve, prostej harmónii, s melódiami, ktoré sa v hlave okamžite udomácnia, no nikdy nezačnú otravovať. Výrazný podiel má na tom Tony Ducháček, krásny, priamy človek, spevák, ktorý spieva, ako keby hovoril, žije presne tak, ako spieva, a píše texty plné nenápadnej sily a mestom dýchajúcej poézie. Album Demo vyšiel v roku 1991 a obsahuje hlavne piesne zo samizdatovej kazety Garáž? Na tú nemáš. Vo väčšine hrá na basgitare Mejla Hlavsa, dva krásne texty napísal Egon Bondy. „...rukou mačkej citróny / a v uších sladký bonbóny / a v létě jezdit na bruslích / a v zimě ležet na sluncích.“
●●●●●
.juraj Kušnierik
BEZ LADU A SKLADU
XMETOV
OPUS, 1990
!reim utevs movardzop S !ťazákaz rôksjan oč a uoťsontalp uonvítinifed s mejuhrvaN .ťsončepzeben úksnečolopsolec hci hciejušyvz oč ,hcýnľetatämapaz okhaľ a hcývaľtyhc ínseip od énavorfišaz ús eicákovorp oteit ež ,ej eišrohjaN !maňáhan ohékstnazrevid mi ašánecem ,ičavadu ym ems ežýkA .čavadU movzán mynvítimirp s inseip v ťinreičo aižans as úrotk ,ecárp jetiželôd ješan z acnokod ič yrúznec manzýv ýksnečolopsolec ,utnorf ohéndoráN a HOR holú z újaveimsyv envajz as icnedálm otíT .ynarts jekcitsinumok uholú ucúdev a ydeirt jekcíntobor einalsop ékcirotsih ťibalso ej moľeic mýtyrks jerotk ,ťsonnič únčuloverartnok útsič o edi aňm aľdoP .ilavočanzan im ets oka eišroh etše ot ej ež ,ťavotatšnok mísuM .aboso ánereverp aličurod im úrotk ,yksáp z ykvárhan lučopyv is mos ež ,máv mejumanzO !kíčuropdan hurdúS
Možno sa vám to zdá protivné, ale nezneužije to nikto proti mne.
●●●●●
.vladimír Potančok
MAŤKOVIA
1982 − 1986
ZOON RECORDS/TLIS, 1991
Toto je dobre utajená tvár slovenského hudobného undergroundu 80. rokov minulého storočia. Skupina, ktorá odohrala sotva viac ako desať koncertov a vyšiel jej iba jeden výberovkový vinyl v jednom z prvých súkromných hudobných vydavateľstiev, ktoré vznikli po Nežnej. Dnes túto raritu ponúkajú internetové burzy za 15 eur. Martin Burlas, ktorý stál vždy jednou nohou v klasike a druhou v predsieni u psychiatra, na svojich poslucháčov nekompromisne leje tony melanchólie, depresie, beznádeje, pesimizmu, defetizmu a iných osobných izmov, ktoré nepriamo veľmi presne (i)lustrujú dobu reálneho komunizmu. „V železných klietkach ísť, v železných klietkach spať, ničomu sa nebrániť a potichu sa smiať“ – to je jeden z textov, ktoré si v tejto podobne, aj keď možno nepresne, dodnes pamätám z platne, ktorá sa mi medzičasom „zrisala“. Aktuálne na večné časy a nikdy inak!
●●●●●
.vladimír Potančok
PRAŽSKÝ VÝBĚR
STRAKA V HRSTI
PANTON, 1988
Pražský výběr nahrali album Straka v hrsti v roku 1982, keď vznikol aj rovnomenný film režiséra Juraja Herza s ich hudbou. Obe diela skončili v trezore a album oficiálne vyšiel po šiestich rokoch, keď už bol Výběr znovu pripustený na koncertné pódiá i do štúdia. Straka v hrsti sa medzitým stihla stať akýmsi neoficiálne šíreným „bestsellerom“. Čaro nahrávky, popri sladkej chuti zakázaného ovocia, spočívalo vo zvláštnej kombinácii, ktorá vznikla, keď sa v intelektuálnom jazz rocku zbehlí lídri Michael Kocáb a Michal Pavlíček zamilovali do novej vlny a priamočiareho bigbítu. K tomu treba prirátať nápadité bubnovanie Jiřího Hrubeša a punkovú živelnosť „hejkala“ Viléma Čoka – a výsledkom je hudba, ktorá pôsobí zároveň filigránsky i figliarsky (hoci sa venuje aj vážnym témam). Nečudo, že takú nespútanú hravosť komunistickí cenzori nestrávili.
●●●●●
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.