Poslednou možnosťou, ako zabezpečiť prežitie ľudského druhu, je postaviť obrie lode, ktoré týmto ničivým silám odolajú. Film 2012 režiséra Rolanda Emmericha (Deň nezávislosti, Deň po tom, 10 000 rokov pred Kristom) predstavuje akúsi postmodernú koláž zloženú bez ladu a skladu zo všetkých dostupných motívov, tém a ideí. Katastrofický príbeh sa tu prelína s obrou konšpiráciou a intímnou drámou rozvrátenej rodiny, ktorej globálna tragédia poskytne príležitosť konečne urovnať svoje vzťahy. Viera v spásnu moc vedy sa vo filme stretáva s odkazmi na mayskú či kresťanskú mytológiu a s okázalou demonštráciou amerických hodnôt. Snímka recykluje zaužívané postupy a motívy, neusiluje sa ich nijako inovovať alebo ozvláštniť. Postavy sú zredukované na jednorozmerné karikatúry, ktoré primitívny scenár núti vyslovovať neuveriteľne banálne repliky. Filmu chýba svižnosť, spád i nadhľad. Dominujú mu melodramatické výjavy a prvoplánové morálne poučenia, ktoré pôsobia nechcene smiešne a zbytočne naťahujú stopáž. Jediné pozitívum predstavujú veľkolepé efekty – sekvencie, v ktorých svetové metropoly padnú za obeť rozbúreným živlom, sú vizuálne úchvatné. Film 2012 ponúka prehliadku strhujúcich efektov, ničím iným však zaujať nedokáže. Akýkoľvek dramatický potenciál snímky sa utopil v mori klišé, gýčovitosti a lacného moralizovania.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.