Niečo sa ukázalo

Čo sme sa dozvedeli z prvého zápasu proti USA v Bratislave? V prvom rade netriviálny fakt, že už dokážeme vyhrávať aj nad silnými súpermi. Ďalej to, že tréner Weiss sa zrejme definitívne rozhodol pre kapitána, ktorý mužstvo povedie v Juhoafrickej republike – voľba padla na Mareka Hamšíka. A tiež to, že dvere do Afriky sú ešte stále otvorené a že sa tam zrejme dostanú aj hráči, ktorí v kvalifikácii nehrali. Juraj Kucka nastúpil iba na záver zápasu, ale zanechal veľmi dobrý dojem. Miesto defenzívneho záložníka má po Karhanovi či Štrbovi konečne kvalitného nástupcu.

Ale videli sme aj iné veci. Napríklad trávnik. Lopta na ňom odskakovala takým čarovným spôsobom, že pre obidve mužstvá predstavoval terén najväčšieho súpera. Prečo sa hralo na takomto štadióne? Išlo zrejme o celkom pochopiteľnú snahu hrať pred veľkým a vypredaným hľadiskom, tak ako to bolo proti Slovinsku. Lenže to by musel Slovenský futbalový zväz zápas oveľa aktívnejšie propagovať, podporiť ho celkom iným marketingom, a ceny lístkov by sa museli pohybovať od 10 euro nadol, a nie nahor. O schopnostiach súčasného vedenia SFZ svedčí už len tá drobnosť, že nedokázalo zareagovať na slabý predaj lístkov – napríklad tým, že by ponúklo lístky za symbolickú cenu bratislavským školám. Nuž, ale vedenie SFZ má iné, dôležitejšie starosti. Napríklad ako presunúť riadnu konferenciu, na ktorej sa bude na budúci rok voliť nové vedenie, z jari na jeseň. Lebo dovtedy sa dá z účasti na MS všeličo vytĺcť...

Proti Čile sme hrali v Žiline. Na peknom a vypredanom štadióne, s kvalitným trávnikom a vynikajúcimi divákmi. Čo sme sa dozvedeli z tohto zápasu? V prvom rade to, že dokážeme uhrať slušný výsledok aj so súperom, ktorý nás jednoznačne prevyšuje (komu sa to zdá málo, nech si spomenie na jarný výprask vo Wembley). Že naše hviezdy dokážu aj v priateľskom zápase nechať na ihrisku všetky sily. Že sa dokážeme pobiť o otočenie nepriaznivého stavu a v závere zápasu dokonca vytvoriť na desať minút súvislý tlak. Že neúčasť Vladka Weissa v útočnej aktivite je veľmi citeľná. A že Juraj Kucka je naozaj šikovný smerom dozadu aj dopredu. 

Tlačová konferencia a rozhovory s hráčmi v mix-zóne tiež ukázali, že máme trénera a hráčov, ktorí dokážu úplne oceniť súpera. Trénera, ktorý povie, že ak by sme zo záverečného tlaku vyrovnali, tak by to nebol spravodlivý výsledok, a hráčov, ktorí verejne vyhlásia, že proti lepším súperom ešte nehrali. Len tak, s pokorou, môžeme stúpať vyššie.

A napokon: cesta tmavou uličkou zo štadióna k hotelu nám ukázala, čo sa až do volieb bude diať okolo tejto reprezentácie – predstaviteľ koalície prehováral jednu z našich hviezd, aby pred voľbami dala podporu jeho strane. Dalo sa to čakať – a už je to tu. Čo s tým? Držíme palce reprezentácii aj v tom, aby nestratila slušnosť a vkus. A aby sa prázdnymi sľubmi ani ničím iným nenechala skorumpovať.