Kodanská panika

Po vzletnej rétorike a veľkolepých sľuboch preto politici začínajú hľadať vinníka. Rozvojové krajiny ukazujú prstom na bohaté, mnohí zvaľujú vinu na Spojené štáty. Iní vinia rozvojové krajiny – najmä Brazíliu, Čínu a Indiu.

Už veľmi dlhý čas  je však jasné, že čelíme podstatnejšiemu problému: sľuby uhlíkových znížení sa míňajú s účinkom. Pred sedemnástimi rokmi sa priemyslové krajiny v Riu de Janeiro s veľkou slávou zaviazali, že do roku 2000 znížia emisie na úroveň roku 1990. Emisie ten cieľ prekročili o 12 percent. V Kjóte sa potom lídri zaviazali na zníženie o 5,2 percenta pod úroveň roku 1990. Neúspech pri plnení tejto méty bude zrejme ešte výraznejší – emisie prekročia cieľ asi o 25 percent.

V pláne pritom bolo zvolať do Kodane svetových lídrov a zaviazať sa na ešte ambicióznejšie ciele. Je však zrejmé, že ani zbesilá snaha vykresať na poslednú chvíľu aspoň nejakú dohodu nebude pri skutočnej pomoci planéte oveľa vydarenejšia.

Realistický „plán B“ však neznamená osnovať druhú schôdzku po Kodani (ako už bolo navrhnuté). Je nutné prehodnotiť celú stratégiu. Centrum Kodanského konsenzu si toho roku od najlepších ekonómov zameraných na klímu nechalo vypracovať výskum, preverujúci schodné reakcie na globálne otepľovanie. Ich výskum sa zameral na to, nakoľko možno planéte pomôcť stanovením uhlíkových daní, vysádzaním väčšieho množstva stromov, potláčaním metánu, obmedzovaním emisií čiernych sadzí či zameraním pozornosti na technické riešenia.

Tím odborníkov zistil, že najhoršou možnosťou by boli globálne uhlíkové dane. Toto zistenie sa zakladalo na prelomovej výskumnej štúdii, ktorá dokázala, že aj veľmi efektívna globálna daň z CO2,  ktorej zámerom by bolo splniť ambiciózny cieľ udržať teplotné nárasty pod 2o C, by v roku 2100 znižovala ročné svetové HDP o ohromujúcich 12,9 percenta. Celková cena by bola 50-krát vyššia než odvrátené klimatické škody. A pokiaľ by politici siahli po menej efektívnych politikách limitov a obchodu s povolenkami, náklady by mohli vyletieť ešte 100-násobne.

Namiesto toho expertný panel odporučil sústrediť investície na výskum, krátkodobo v oblasti klimatickej techniky a dlouhodobejšie v oblasti neuhlíkovej energie.

Niektoré navrhnuté postupy – najmä technológia bielenia morských mrakov – by mohli byť lacné a účinné. (Lode by rozprašovali kvapôčky morskej vody do mrakov nad oceánmi, aby mraky odrážali väčšie množstvo slnečného žiarenia späť do vesmíru a tým obmedzovali otepľovanie.) Výskum naznačuje, že vynaložením deviatich miliárd dolárov na zavedenie techniky bielenia morských mrakov by sa mohlo vykompenzovať globálne otepľovanie za celé súčasné storočie. Človek síce k tejto technológii môže pristupovať s obavami (tak ako mnohí z nás), preto by sme sa mali okamžite zamerať na stanovenie jej hraníc a rizík. Zdá sa však, že klimatická technika by nám mohla dať istý čas, aby  sme uskutočnili udržateľný odklon od závislosti na fosílnych palivách.

Pokiaľ politici zmenia smer a dohodnú sa v decembri, že investujú výrazne viac do výskumu a vývoja, budeme mať oveľa väčšiu nádej. A keďže by to bolo lacnejšie a ľahšie ako znižovanie uhlíkových emisií, naskytla by sa oveľa väčšia šanca na dosiahnutie úspešnej medzinárodnej dohody. Hra na hľadanie vinníka globálne otepľovanie nevyrieši. Ale rastúca panika by mohla viesť k pozitívnemu výsledku, keby znamenala, že sa nad svojím súčasným prístupom znovu zamyslíme. Ak chceme, aby bol naozaj odvedený kus práce, musíme siahnuť po premyslenejších riešeniach, ktoré vyjdú lacnejšie a prinesú viac.