Z Canterbury do Ríma

Graham P. Taylor, autor bestsellerov pre deti, patrí medzi najčítanejších anglických spisovateľov. Jeho knihy boli preložené do štyridsiatich ôsmich jazykov. Popri písaní stíha ešte jedno poslanie. Je anglikánskym kňazom. Teda bol. Taylor patrí medzi desiatky anglikánskych kňazov a biskupov a tisícku ďalších veriacich, ktorí sa rozhodli prestúpiť do katolíckej cirkvi. „Prijímam toto rozhodnutie s bolesťou v srdci. Milujem anglikánsku cirkev a nikdy som si nemyslel, že ju budem musieť opustiť, ale dnes, bohužiaľ, dochádza k jej zosuvu do priepasti liberalizmu a stáva sa jednoducho zbytočnou, keďže nedáva žiadnu nádej, lásku ani milosť,“ uvádza slová bývalého anglikánskeho kňaza anglický denník Yorkshire Post.   

Spory v anglikánskej cirkvi trvajú už niekoľko rokov. Cirkev Henricha VIII. je rozdelená do dvoch nezmieriteľných táborov. Kým jeden podporuje svätenie žien a homosexuálov za kňazov a požehnávanie homosexuálnych zväzkov, druhý tie trendy odmieta ako odporujúce Biblii a tradícii.  

Začiatkom novembra katolícka cirkev zjednodušila a rozšírila možnosti prestupu nespokojných anglikánskych veriacich ku katolíkom. „Duch Svätý podnietil v poslednom čase skupiny anglikánov, ktorí niekoľkokrát – aj spoločne – naliehavo žiadali o prijatie do plného katolíckeho spoločenstva, a tento Apoštolský stolec ich žiadosť láskavo prijal", znie prvá veta apoštolskej konštitúcie Anglicanorum coetibus, ktorú Benedikt XVI. podpísal 4. novembra. 

Najvýznamnejšou novinkou, ktorú zavádza tento dokument, sú tzv. personálne ordinariáty, ktoré sa z hľadiska kánonického práva podobajú diecézam, nie sú však ohraničené geografickými hranicami, ale prechádzajú naprieč nimi. Táto organizačná štruktúra nie je v katolíckej cirkvi neznáma. Vo vyše tridsiatich krajinách vrátane Slovenska existujú vojenské ordinariáty, v rámci ktorých sa vyhradení kňazi starajú o príslušníkov a zamestnancov ozbrojených zložiek  

Jednotlivé personálne ordinariáty budú tvorené anglikánmi, ktorí vstúpili do plného spoločenstva s katolíckou cirkvou. Na ich čele bude stáť biskup alebo kňaz menovaný pápežom, ktorý bude riadnym členom miestnej biskupskej konferencie. 

Aj keď bol nový dokument zverejnený až začiatkom novembra, jeho vydanie Svätá stolica avizovala už 20. októbra. V tento deň bol na tlačovej konferencii predstavený aj náčrt jeho obsahu. Ide o nezvyčajný postup, keďže Vatikán spravidla vopred nepredstavuje svoje dokumenty alebo iné rozhodnutia. Tento krok vyvolal špekulácie v kruhoch talianskych vatikanistov. 

Andrea Tornielli z denníka Il Giornale konanie Vatikánu vysvetľuje prozaickými dôvodmi. Prefekt Kongregácie pre náuku viery, americký kardinál William Joseph Levada, sa už v polovici októbra počas návštevy Veľkej Británie stretol s tamojšími biskupmi aj s hlavou anglikánskej cirkvi, canterburským arcibiskupom Rowanom Williamsom, aby ich vopred informoval o zámeroch Svätej stolice. Podľa Tornielliho sa Benedikt XVI. obával dezinterpretácie informácií o novom dokumente, ktoré nebolo možné ďalej tajiť, a preto prikázal informovať verejnosť, hoci konštitúcia ešte nebola vo finálnej podobe. V živej pamäti Vatikánu sú dôsledky komunikačnej neobratnosti v prípade januárového sňatia exkomunikácie zo štyroch lefébvristických biskupov.

V článku, ktorý Tornielli publikoval vo svojom domovskom denníku, sa ďalej píše, že oddialenie zverejnenia dokumentu spôsobili aj nezhody medzi pápežom a ďalšími predstaviteľmi rímskej kúrie o spôsobe riešenia prestupu ženatých kňazov a seminaristov a povinnosti celibátu. Tieto úvahy Tlačové stredisko Svätej stolice vo svojom vyhlásení jednoznačne poprelo. „Sú to špekulácie bez akéhokoľvek reálneho základu,“ píše sa vo vyhlásení, v ktorom sa ďalej uvádza, že príčiny omeškania boli čisto technického charakteru.

Ako teda Vatikán vyriešil zosúladenie normy celibátu a prestupu ženatých klerikov? Všetci anglikáni, ktorí prestúpa do katolíckej cirkvi, budú musieť zložiť vyznanie viery a uznať primát pápeža. Ženatí biskupi a kňazi budú následne vysvätení za katolíckych kňazov. Biskupmi sa však budú môcť stať len tí, ktorí nie sú ženatí a žijú v celibáte. Nová konštitúcia umožňuje aj vysvätenie ženatých anglikánskych seminaristov. Naopak, katolícki kňazi, ktorí prestúpili do anglikánskej cirkvi, oženili sa a teraz sa chcú vrátiť späť, nebudú môcť zastávať kňazský úrad.

Významnou zmenou sú aj úpravy v oblasti liturgie. V personálnych ordinariátoch sa okrem riadnej a mimoriadnej (tzv. tridentskej) formy liturgie bude môcť sláviť liturgia a ďalšie obrady aj podľa anglikánskych liturgických kníh, ktoré budú musieť byť najprv schválené Svätou stolicou.

Predovšetkým konzervatívne krídlo anglikánskej cirkvi zareagovalo na nový dokument pozitívne. Negatívna reakcia neprišla ani zo strany canterburského arcibiskupa Williamsa. „Prvou a najdôležitejšou vecou, ktorú chcem povedať, je, že to, čo sa dnes deje, nepredstavuje nejaký zlom vo vzájomných vzťahoch našich spoločenstiev,“ uviedol Williams. 

Masívny prechod kléru a veriacich možno očakávať najmä z radov Traditional Anglican Communion, ktoré už pred niekoľkými rokmi prerušilo kontakt s hlavou anglikánskej cirkvi a od roku 2007 rokujú s Vatikánom o možnosti zjednotenia. Okolo pol milióna anglikánskych tradicionalistov žije v Európe, Kanade a USA, Afrike, Indii a Austrálii. Prestupy možno očakávať aj z americkej episkopálnej cirkvi, ktorá je súčasťou anglikánskeho spoločenstva. Podľa Stehena Parkinsona, generálneho predstaveného ďalšieho tradicionalistického spoločenstva Forward in Faith, možno v Austrálii a na Papuy Novej Guiney očakávať dokonca prestupy celých diecéz. V Anglicku podľa jeho odhadu konvertuje do katolíckej cirkvi okolo tisíc anglikánskych kňazov. Mnohí budú pri rozhodovaní zvažovať aj finančnú otázku: platy katolíckych duchovných sú na ostrovoch výrazne nižšie ako v prípade ich anglikánskych kolegov.

Nie všetci nespokojenci sa však chystajú konvertovať. „Sme presvedčení, že teraz nie je vhodný čas na opustenie anglikánskej komunity,“ vyhlásil nigérijský arcibiskup Pete Abuja v mene asi 300 anglikánskych biskupov združených vo Svetovej konferencii o budúcnosti anglikanizmu, ktorá kritizuje vývoj anglikánskej cirkvi pod vedením arcibiskupa Williamsa.

Najkritickejšie slová na adresu nového dokumentu zazneli zo strany dávneho priateľa Benedikta XVI. a svetoznámeho teológa Hansa Künga. Jeho polemiku koncom októbra publikovali denníky The Guardian a La Repubblica. Modifikovaním známeho socialistického hesla – „Tradicionalisti všetkých cirkví, spojte sa – pod kupolou Baziliky svätého Petra!“ – Küng poukazuje na to, že Benediktovi XVI. nejde o skutočný ekumenizmus, teda otvorený dialóg rovnocenných cirkví, ale o ich zjednotenie pod katolíckou značkou. V Ríme sa tešia z konverzie pol milióna veriacich a dvadsiatich-tridsiatich biskupov, ale čo bude so zvyšnými 76 miliónmi anglikánov? pýta sa Küng. „Rybár ľudí loví predovšetkým na pravom brehu jazera. Ale tam je voda mútna,“ naráža v ďalšej časti článku na to, že súčasný pápež oslovuje predovšetkým tradicionalistických veriacich, akými sú napríklad lefébvristi. 

Nielen podporovatelia, ale aj odporcovia rozhodnutia Benedikta XVI. sa však zhodnú na tom, že nový prístup k anglikánskym veriacim je vážnym precedensom, ktorý môže výrazne ovplyvniť dialóg katolíckej cirkvi s ostatnými kresťanskými cirkvami.