.čím sa najmä zaoberáte?
V Kosove je dnes oficiálne 43-percentná miera nezamestnanosti. Keby súkromné spoločnosti evidovali zamestnancov, čo sa často nedeje, bola by o niečo nižšia, na úrovni asi 30 percent. Po vojne však bola nezamestnanosť oveľa vyššia, možno až 70-percentná.
.aká je podpora v nezamestnanosti?
Žiaľ, nezamestnaní nedostávajú nijakú podporu. Aj sociálne podpory sú skôr symbolické, od 50 do 85 euro mesačne, z čoho sa nedá vyžiť. Stali sme sa členmi Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, čo prináša množstvo regulácií. Kosovo je pritom najmladšia populácia v Európe, 65 percent obyvateľov je mladších ako tridsať rokov. Tento potenciál je však dnes nevyužitý, nemáme mladým príliš čo ponúknuť. Od januára 2008 presadzujem myšlienku zamestnania mladých Kosovčanov na sezónne práce, prípadne ich štúdium v krajinách EÚ. Ale globálna kríza to oddialila.
.dostávate aj podporu z Belehradu?
Belehrad tu prostredníctvom svojich paralelných inštitúcií zamestnáva istý počet ľudí, nemá však nijakú stratégiu pomoci Srbom v Kosove. Ich prioritou je sever Kosova, kde majú väčší vplyv ako tu, v enklávach na juhu. A veľmi často manipulujú našich ľudí pre svoje politické ciele.
.ste jeden z dvoch srbských ministrov v kosovskej vláde. Ako sa cítite medzi Albáncami?
(Odmlka.) Nemôžem povedať, že by sme nespolupracovali dobre, ale mohlo by to byť lepšie. Konkrétne, najmä premiér a vicepremiér sú večne zaneprázdnení, ako aj ja, no desať minút by sme si na seba mali nájsť vždy. Dnes je však prístup k srbskej komunite oveľa lepší ako za predošlej vlády, sú viditeľné výsledky: budovy pre sociálne bývanie, infraštruktúra.
.ste srbský minister v kosovskej vláde. Znamená to, že uznávate Kosovo ako nezávislý štát?
Nie, ja uznávam boj za záujmy mojej komunity, som jej reprezentant. Robím všetko pre našu lepšiu budúcnosť v Kosove, aby sme tu mohli ostať. Inú alternatívu nemáme. Som zodpovedný človek. Je pravda, že zo dňa na deň je v Kosove menej a menej Srbov. Ak to nezastavíme, ťažko môžeme hovoriť o návrate 230-tisíc Srbov, ktorí ušli po vojne. Pôvodne nás tu žilo 350-tisíc. Žiaľ, mnohí srbskí politici sa zaoberajú iba vysokou politikou, čo nie je realistické. Nemôžem príliš ovplyvniť štatút Kosova, môžem však zmeniť lokálnu politiku, aby sme žili lepšie. To je jediná vec, ktorá ma zaujíma.
.aká je dnes bezpečnostná situácia srbských enkláv v Kosove?
V posledných rokoch sa zlepšila. Problematický je najmä návrat Srbov do izolovaných dedín, čelia občas útokom a provokáciám. Preto sa dnes presadzuje realistický princíp budovania nových domov pre srbských navrátilcov v oblastiach, kde už Srbi žijú, nie do ich pôvodných domov, kde by im chýbala aj sociálna infraštruktúra, napríklad školy. Napríklad v obci Laplje Selo ministerstvo pre navrátilcov buduje sto domov. Programy tohto druhu boli doteraz iba fiktívne. Ľudia sa v skutočnosti nevracali, iba sa registrovali v Kosove, aby tak poberali rôzne dávky a podpory – žili však naďalej v Srbsku v kolektívnych centrách.
.ako je to so vzdelaním pre srbské deti?
Musíme mať jeden vzdelávací systém. Belehrad financuje aj paralelné školské inštitúcie, čo sa teraz zmení. Môžu to robiť, musí to však ísť cez kosovský rozpočet, nie cez rozpočet okresu ako doteraz. V Kosove sú dva oficálne jazyky, albánčina a srbčina. Žiaľ, nové kurikulum pre základné školy nemá verziu v srbskom jazyku. Je to nefér, intervenujem u môjho kolegu vo vláde, s ktorým mám dobrú spoluprácu. Je to mimimum z minima.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.