Rekordné čínske devízové rezervy a fakt, že Amerika potrebuje pri hospodárskom oživení Čínu, sú témy, ktoré sa objavili v médiách v súvislosti s návštevou amerického prezidenta v Pekingu.
.strnulý kurz
Laický pohľad na tému americko-čínskych obchodných vzťahov často zabúda na to, že hospodársky úspech Číny je aj dôsledkom jej neflexibilného kurzového režimu. Vďaka tomu je kurz čínskeho jüanu nižší, než by bol ten, ktorý by dosiahli trhové sily dopytu a ponuky, ak by mohli v Číne pôsobiť. V prostredí vývozov prevyšujúcich dovozy je súčasťou režimu neflexibilného kurzu aj kumulovanie devízových rezerv, ktoré sú zrkadlovým obrazom obchodného prebytku. Nebyť tohto strnulého kurzu, dali by sa klásť otázniky nad konkurencieschopnosťou čínskeho vývozu. Neprestalo by sa mu dariť úplne, no pri zmenenej cene, napríklad pre zvýšený kurz, by sa zmenil aj objem vývozu a produkcie.
V diskusiách o rekordných čínskych devízových rezervách, a ich portfóliu investovanom do amerických štátnych dlhopisov (porovnateľnom s Japonskom) sa často zabúda na to, že ten, kto sedí na konári, si ho sám nebude chcieť spíliť. Vlastník aktíva (najmä veľký) má preto pramalú motiváciu uskutočňovať kroky, ktoré by ohrozili jeho cenu a hodnotu investovaného majetku.
.nevypočutý apel
V kríze sa aj nový americký prezident rozhodol angažovať v téme tichomorských obchodných nerovnováh, ktorých najvypuklejšou témou je podhodnotený výmenný kurz čínskeho jüanu. Ekonomickým rozmerom misie Baracka Obamu tak bol aj znova nevypočutý apel na flexibilnejší výmenný kurz. Teda taký, ktorý by zmiernil deficit amerického obchodu s Čínou. Taký kurz by však priniesol Číne kurzové znevýhodnenie, ako aj oslabenie kúpyschopnosti jej devízových rezerv.
Krajina, ktorá je úspešná v zahraničnom obchode, vyváža viac, než dováža, spravidla kumuluje rezervy „nahonobených prebytkov“, často v mene krajiny, voči ktorej sa teší najväčšiemu obchodnému úspechu. A najväčším exportným partnerom Číny sú práve USA. Kolobeh sa však začína vajíčkom vývozu, ktorý pri danom kurze dáva domácemu hospodárstvu prácu, až potom sa z neho vyliahne kura prebytkov z obchodu. Nie naopak. Z vajíčka vystaveného vysokej teplote (či kurze) sa kuriatko rezerv nevyliahne.
Postupné posilňovanie kurzu čínskeho jüanu, ktoré sa začalo až v lete 2005 po diplomatickom tlaku Američanov, sa na jeseň 2008 skončilo. Rast čínskych devízových rezerv sa stabilizoval a kurz jüanu voči doláru od septembra minulého roka ostal nezmenený. Aby to Čína dosiahla, zintenzívnila v ostatnom roku nákupy dolárov a dolárových aktív do svojich devízových rezerv. Objem rezervných dolárov vzrástol za rok o pätinu a portfólio vlastnených štátnych dlhopisov sa zvýšilo o takmer 40 percent. Nákup amerických štátnych dlhopisov je tak len snahou investovať časť devízových rezerv s cieľom dosiahnuť z nich pasívny príjem pri čo najnižšom riziku.
Kurz jüanu voči doláru sa napriek osobným apelom prezidenta Baracka Obamu na posun k flexibilite nepohol za ostatný mesiac ani o piaď. Je takmer identický ako na začiatku vlaňajšieho septembra.
Po tom, čo deficit obchodu USA s Čínou vo februári 2009 prudko klesol na trojročné minimum, podporený podhodnoteným kurzom sa do septembra čínsky prebytok vrátil na úroveň z vlaňajšieho novembra. Devízoví stratégovia sa preto zhodujú, že otázkou nie je, či jüan posilní, ale kedy a o koľko.
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko.
.strnulý kurz
Laický pohľad na tému americko-čínskych obchodných vzťahov často zabúda na to, že hospodársky úspech Číny je aj dôsledkom jej neflexibilného kurzového režimu. Vďaka tomu je kurz čínskeho jüanu nižší, než by bol ten, ktorý by dosiahli trhové sily dopytu a ponuky, ak by mohli v Číne pôsobiť. V prostredí vývozov prevyšujúcich dovozy je súčasťou režimu neflexibilného kurzu aj kumulovanie devízových rezerv, ktoré sú zrkadlovým obrazom obchodného prebytku. Nebyť tohto strnulého kurzu, dali by sa klásť otázniky nad konkurencieschopnosťou čínskeho vývozu. Neprestalo by sa mu dariť úplne, no pri zmenenej cene, napríklad pre zvýšený kurz, by sa zmenil aj objem vývozu a produkcie.
V diskusiách o rekordných čínskych devízových rezervách, a ich portfóliu investovanom do amerických štátnych dlhopisov (porovnateľnom s Japonskom) sa často zabúda na to, že ten, kto sedí na konári, si ho sám nebude chcieť spíliť. Vlastník aktíva (najmä veľký) má preto pramalú motiváciu uskutočňovať kroky, ktoré by ohrozili jeho cenu a hodnotu investovaného majetku.
.nevypočutý apel
V kríze sa aj nový americký prezident rozhodol angažovať v téme tichomorských obchodných nerovnováh, ktorých najvypuklejšou témou je podhodnotený výmenný kurz čínskeho jüanu. Ekonomickým rozmerom misie Baracka Obamu tak bol aj znova nevypočutý apel na flexibilnejší výmenný kurz. Teda taký, ktorý by zmiernil deficit amerického obchodu s Čínou. Taký kurz by však priniesol Číne kurzové znevýhodnenie, ako aj oslabenie kúpyschopnosti jej devízových rezerv.
Krajina, ktorá je úspešná v zahraničnom obchode, vyváža viac, než dováža, spravidla kumuluje rezervy „nahonobených prebytkov“, často v mene krajiny, voči ktorej sa teší najväčšiemu obchodnému úspechu. A najväčším exportným partnerom Číny sú práve USA. Kolobeh sa však začína vajíčkom vývozu, ktorý pri danom kurze dáva domácemu hospodárstvu prácu, až potom sa z neho vyliahne kura prebytkov z obchodu. Nie naopak. Z vajíčka vystaveného vysokej teplote (či kurze) sa kuriatko rezerv nevyliahne.
Postupné posilňovanie kurzu čínskeho jüanu, ktoré sa začalo až v lete 2005 po diplomatickom tlaku Američanov, sa na jeseň 2008 skončilo. Rast čínskych devízových rezerv sa stabilizoval a kurz jüanu voči doláru od septembra minulého roka ostal nezmenený. Aby to Čína dosiahla, zintenzívnila v ostatnom roku nákupy dolárov a dolárových aktív do svojich devízových rezerv. Objem rezervných dolárov vzrástol za rok o pätinu a portfólio vlastnených štátnych dlhopisov sa zvýšilo o takmer 40 percent. Nákup amerických štátnych dlhopisov je tak len snahou investovať časť devízových rezerv s cieľom dosiahnuť z nich pasívny príjem pri čo najnižšom riziku.
Kurz jüanu voči doláru sa napriek osobným apelom prezidenta Baracka Obamu na posun k flexibilite nepohol za ostatný mesiac ani o piaď. Je takmer identický ako na začiatku vlaňajšieho septembra.
Po tom, čo deficit obchodu USA s Čínou vo februári 2009 prudko klesol na trojročné minimum, podporený podhodnoteným kurzom sa do septembra čínsky prebytok vrátil na úroveň z vlaňajšieho novembra. Devízoví stratégovia sa preto zhodujú, že otázkou nie je, či jüan posilní, ale kedy a o koľko.
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.