V mladosti bol jedným z lídrov maoistickej strany. Neskôr vstúpil do pravicovej Sociálnodemokratickej strany, študoval na Georgetowne a začal úspešnú kariéru. Z ministra sa stal premiérom, a napokon šéfom Komisie. Kľúčom k úspechu bolo, že každému hovoril, čo chcel kto počuť. Spolupracovník .týždňa Lukáš Krivošík už raz písal o svojej príhode, ktorú zažil na jednom európskom podujatí. Barroso tu v prítomnosti liberálne naladeného publika hovoril o Spoločnej poľnohospodárskej politike presne podľa liberálnej učebnice. Krivošíkovi o svojom zážitku z prednášky porozprával istý našený Estónec z liberálneho think-tanku. Keď sa následne Krivošík, ktorý predstieral zapáleného socialistu, Barrosa v prítomnosti Estónca opýtal na problém poľnohospodárstva, Barroso pochopil Krivošíkov hnev a zrušeniu „zbytočnej“ poľnohospodárskej politiky už rázne oponoval.
Zaujímavejší je prípad súčasného predsedu Európskeho parlamentu a bývalého poľského premiéra Jerzyho Buzeka. Tohto evanjelika a rodáka zo Sliezska od ostatných lídrov Európskej únie odlišuje životná skúsenosť bojovníka proti komunizmu. V roku 1980 vstúpil do Solidarity, počas výnimočného stavu viedol jej štruktúru v Sliezsku a organizoval distribúciu nelegálnej tlače. Po zmene režimu vstúpil do politiky. Bol autorom hospodárskeho programu strany a v rokoch 1997-2001 poľským premiérom za pravicovú AWS. Jeho vláda presadila dôchodkovú a zdravotnícku reformu a reformu verejnej správy. Podľa Piotra Semku, komentátora poľského denníka Rzeczpospolita, je Jerzy Buzek niekým ako Marián Čalfa. Neviete síce, aké má názory, ale všetci o ňom hovoria len pekne. Je pracovitý a dobrý technokrat, uniká však všetkým politickým konfliktom, a robí v zásade vždy presne to, čo sa všetkým páči. Dokonca aj keď padla jeho rozhádaná vláda, jeho imidž tým neutrpel. Zostal ťažko pracujúcim premiérom, politicky prijateľným takmer pre všetkých. Poľský novinár si spomína, ako im raz na návšteve Bulharska zostali štyri hodiny voľného času a on navrhol krátku návštevu neďalekého pravoslávneho kláštora (monastyr). Buzek sa však nedal obmäkčiť. „Moja praca jest mojim monastyrem,“ povedal mu a našiel si pohodlné miesto na študovanie materiálov. Zaujímavé je, že ako europoslanec mal predplatenú otvorenú letenku u poľských aerolínií. Kolegom z poľského Dziennika to vysvetľoval tým, že nie je zdravé v Bruseli ostávať dlhšie, ako je to vyslovene nutné.
Zaujímavejší je prípad súčasného predsedu Európskeho parlamentu a bývalého poľského premiéra Jerzyho Buzeka. Tohto evanjelika a rodáka zo Sliezska od ostatných lídrov Európskej únie odlišuje životná skúsenosť bojovníka proti komunizmu. V roku 1980 vstúpil do Solidarity, počas výnimočného stavu viedol jej štruktúru v Sliezsku a organizoval distribúciu nelegálnej tlače. Po zmene režimu vstúpil do politiky. Bol autorom hospodárskeho programu strany a v rokoch 1997-2001 poľským premiérom za pravicovú AWS. Jeho vláda presadila dôchodkovú a zdravotnícku reformu a reformu verejnej správy. Podľa Piotra Semku, komentátora poľského denníka Rzeczpospolita, je Jerzy Buzek niekým ako Marián Čalfa. Neviete síce, aké má názory, ale všetci o ňom hovoria len pekne. Je pracovitý a dobrý technokrat, uniká však všetkým politickým konfliktom, a robí v zásade vždy presne to, čo sa všetkým páči. Dokonca aj keď padla jeho rozhádaná vláda, jeho imidž tým neutrpel. Zostal ťažko pracujúcim premiérom, politicky prijateľným takmer pre všetkých. Poľský novinár si spomína, ako im raz na návšteve Bulharska zostali štyri hodiny voľného času a on navrhol krátku návštevu neďalekého pravoslávneho kláštora (monastyr). Buzek sa však nedal obmäkčiť. „Moja praca jest mojim monastyrem,“ povedal mu a našiel si pohodlné miesto na študovanie materiálov. Zaujímavé je, že ako europoslanec mal predplatenú otvorenú letenku u poľských aerolínií. Kolegom z poľského Dziennika to vysvetľoval tým, že nie je zdravé v Bruseli ostávať dlhšie, ako je to vyslovene nutné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.