Vláda údajne rokuje s Interblue Group o „doplatku“ 1 euro za tonu emisií. Obecenstvu sa tu servíruje neuveriteľné predstavenie, v ktorom minister životného prostredia štandardne komunikuje so štandardnou zahraničnou firmou o štandardnej zmluve (tá v jednom paragrafe hovorí o podmienkach kompatibility so „zelenou schémou“, ktoré, ak štát naplní, Interblue doplatí 15 miliónov eur). O toto vraj ide, a publikum je v napätí, či Medveď vybaví od čudnej firmy uvedené peniaze.
Lenže ide o niečo úplne iné. Aj keby nebolo internetovej stránky firmy, vyrobenej slovenským študentom(!), aj keby neexistoval dátum vzniku Interblue len mesiac pred uzavretím zmluvy, a aj keby nebolo sídla v USA, na ktorom je napísaných množstvo ďalších fantómových firiem (jedna s personálnym prepojením na víťaza mýtneho tendra), už len jediný fakt, že majitelia majú utajenú identitu, nepripúšťa inú možnosť, než že priekupník je – zo Slovenska. Každá iná téma než to, že za Interblue Group sa skrývajú koaliční politici (jediná otázka je, či z jednej, alebo dvoch strán), je urážkou divákov. Rokovania ministra Medveďa s Janou Lutken sú preto drzá fraška a fakticky len pokračovanie komplotu, v ktorom si účastníci lúpeže delia maržu.
Ak sa dnes v záležitosti emisií naozaj rokuje, potom stôl medzi zmluvnými stranami leží buď priamo na koaličnej rade, alebo v niektorej slovenskej vile, eventuálne na jachte patriacej akcionárom Interblue z okolia SNS, alebo akcionárom z okolia Smeru. Od oficiálnej predstavy, ako osobne Slota alebo orgány holdingu Zamedia-Avocat-SNS požadujú od štátu plnenie „zelených“ limitov, predsa humornejšej niet.
Keďže presne nevieme, kto je to Interblue, dá sa akurát hádať, či je konflikt skutočný, alebo je celé vyjednávanie o „zelenom doplatku“ mediálny humbug so zámerom vzdialiť Fica jeho Smer od škandálu. Ak 15 miliónov eur príde, tak by sme sa podľa tohto plánu mali tešiť, že Smer pre Slovensko „zabodoval“. Taký dojem však stratil racionálnu oporu najneskôr v momente, keď Fico vyhodil exministra Chrbeta, ktorý sa chystal na vládu s návrhom na vypovedanie celej nevýhodnej zmluvy...
Keby situácia nebola absurdná, logicky by znela otázka, ako chce ten istý premiér, ktorý Interblue odkazuje, že „nedovolí predať ďalšie emisie“, na základe tej istej zmluvy žiadať, aby zmluvný partner dodržal konkrétny paragraf (a ešte dosť sporný, ako nasvedčujú rôzne analýzy). Dalo by sa tiež pýtať, ako sa môže normálny štát vyhrážať štandardnej zahraničnej firme, ktorá predsa nič neporušila, len urobila za svojho pohľadu excelentný obchod.
Lenže tak to nie je. Logické je iba to, aby sa namiesto kamufláže o rokovaniach s „americkou firmou“ (ktorá mimo hercov v rolách konateľov sedí celá pod Tatrami), konečne rozšírila jediná zvesť: V kauze emisií boli verejné funkcie tým najprimitívnejším spôsobom zneužité na súkromné obohatenie.
Lenže ide o niečo úplne iné. Aj keby nebolo internetovej stránky firmy, vyrobenej slovenským študentom(!), aj keby neexistoval dátum vzniku Interblue len mesiac pred uzavretím zmluvy, a aj keby nebolo sídla v USA, na ktorom je napísaných množstvo ďalších fantómových firiem (jedna s personálnym prepojením na víťaza mýtneho tendra), už len jediný fakt, že majitelia majú utajenú identitu, nepripúšťa inú možnosť, než že priekupník je – zo Slovenska. Každá iná téma než to, že za Interblue Group sa skrývajú koaliční politici (jediná otázka je, či z jednej, alebo dvoch strán), je urážkou divákov. Rokovania ministra Medveďa s Janou Lutken sú preto drzá fraška a fakticky len pokračovanie komplotu, v ktorom si účastníci lúpeže delia maržu.
Ak sa dnes v záležitosti emisií naozaj rokuje, potom stôl medzi zmluvnými stranami leží buď priamo na koaličnej rade, alebo v niektorej slovenskej vile, eventuálne na jachte patriacej akcionárom Interblue z okolia SNS, alebo akcionárom z okolia Smeru. Od oficiálnej predstavy, ako osobne Slota alebo orgány holdingu Zamedia-Avocat-SNS požadujú od štátu plnenie „zelených“ limitov, predsa humornejšej niet.
Keďže presne nevieme, kto je to Interblue, dá sa akurát hádať, či je konflikt skutočný, alebo je celé vyjednávanie o „zelenom doplatku“ mediálny humbug so zámerom vzdialiť Fica jeho Smer od škandálu. Ak 15 miliónov eur príde, tak by sme sa podľa tohto plánu mali tešiť, že Smer pre Slovensko „zabodoval“. Taký dojem však stratil racionálnu oporu najneskôr v momente, keď Fico vyhodil exministra Chrbeta, ktorý sa chystal na vládu s návrhom na vypovedanie celej nevýhodnej zmluvy...
Keby situácia nebola absurdná, logicky by znela otázka, ako chce ten istý premiér, ktorý Interblue odkazuje, že „nedovolí predať ďalšie emisie“, na základe tej istej zmluvy žiadať, aby zmluvný partner dodržal konkrétny paragraf (a ešte dosť sporný, ako nasvedčujú rôzne analýzy). Dalo by sa tiež pýtať, ako sa môže normálny štát vyhrážať štandardnej zahraničnej firme, ktorá predsa nič neporušila, len urobila za svojho pohľadu excelentný obchod.
Lenže tak to nie je. Logické je iba to, aby sa namiesto kamufláže o rokovaniach s „americkou firmou“ (ktorá mimo hercov v rolách konateľov sedí celá pod Tatrami), konečne rozšírila jediná zvesť: V kauze emisií boli verejné funkcie tým najprimitívnejším spôsobom zneužité na súkromné obohatenie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.