Spoločnej ceste amerických ministrov zahraničia a obrany na Blízky východ predchádzalo oznámenie o predaji amerických zbraní do tejto oblasti. V nasledujúcich desiatich rokoch majú tamojšie vlády kúpiť od Američanov zbrane za 63 miliárd dolárov.
Obchod má pomôcť americkým spojencom (a zrejme aj americkým zbrojovkám) a odstrašiť amerických nepriateľov, v prvom rade Irán a Sýriu, ktorých zbraňami zásobuje Rusko. Ide však aj o zachovanie amerického vplyvu v najcitlivejšej oblasti sveta v čase, keď sa chystá jesenná arabsko-izraelská konferencia, keď Američania pripravujú postupné sťahovanie vojakov z Iraku a keď sa zmráka nad najambicióznejším amerických projektom posledných rokov – nad snahou o rozšírenie demokracie v islamskom, najmä arabskom svete.
Predaj zbraní je vždy aj politickým rozhodnutím, a tak plán narazil v Kongrese aj na kritiku. Jediná krajina, ktorá mala všeobecnú podporu americkej vlády i opozície pri nákupe zbraní, je Izrael. Ten potrebuje doplniť zásoby po vlaňajšej vojne proti teroristom z Hizballáhu. Súčasťou predaja zbraní je aj zvýšenie americkej vojenskej pomoci Izraelu na 3 miliardy dolárov ročne (o štvrtinu). Dodávky tiež zachovajú Izraelu technologickú prevahu nad jeho omnoho početnejšími arabskými susedmi.
Plánované zbrane pre Egypt sú už pochybnejším obchodom. Egypt, najľudnatejšia a najmocnejšia arabská krajina, má dostať zbrane za 1,3 miliardy ročne, pričom odporcovia prezidenta Mubaraka zostávajú vo väzení napriek priamym americkým prosbám o ich prepustenie. Útechou môže byť len to, že Američania po dlhých rokoch opustili nepísané pravidlo posledných desaťročí, podľa ktorého Egypt dostával od Američanov dve tretiny výšky vojenskej pomoci Izraelu; Egypt už dostane oveľa menej. Kongres podmieňuje vojenskú pomoc Egyptu aj zlepšením stavu ľudských práv v krajine.
Ešte pochybnejšie sú dodávky zbraní pre Saudskú Arábiu, najbohatší z arabských štátov a baštu sunitského islamu. Saudi majú kúpiť aj satelitom navádzané bomby a modernejšie lietadlá a lode. Američania sa pritom snažia o zmenu negatívneho saudského postoja voči irackej, prevažne šiítskej vláde a o ochotu Rijádu zapojiť sa do dialógu s Izraelom. Je otázka, či na túto zmenu budú práve zbrane dostatočnou pomocou, hoci Saudi ich istotne privítajú.
Z ohláseného predaja zbraní Egyptu a Saudskej Arábii môžu byť najsmutnejší tí, ktorí pred časom privítali volanie prezidenta Busha po demokracii v islamskom svete. Namiesto kritizovaného idealizmu zrejme nastupuje „reálpolitika“ stability a kupovania si spojencov. Nebude to prvýkrát, a nie je to ani konečné slovo, pretože americká politika zvykne balansovať medzi realizmom a idealizmom. Práve toto (a nie domnelé preteky v zbrojení), je hodné povzdychnutia nad obchodom za 63 miliárd.
.daniel Bútora
Obchod má pomôcť americkým spojencom (a zrejme aj americkým zbrojovkám) a odstrašiť amerických nepriateľov, v prvom rade Irán a Sýriu, ktorých zbraňami zásobuje Rusko. Ide však aj o zachovanie amerického vplyvu v najcitlivejšej oblasti sveta v čase, keď sa chystá jesenná arabsko-izraelská konferencia, keď Američania pripravujú postupné sťahovanie vojakov z Iraku a keď sa zmráka nad najambicióznejším amerických projektom posledných rokov – nad snahou o rozšírenie demokracie v islamskom, najmä arabskom svete.
Predaj zbraní je vždy aj politickým rozhodnutím, a tak plán narazil v Kongrese aj na kritiku. Jediná krajina, ktorá mala všeobecnú podporu americkej vlády i opozície pri nákupe zbraní, je Izrael. Ten potrebuje doplniť zásoby po vlaňajšej vojne proti teroristom z Hizballáhu. Súčasťou predaja zbraní je aj zvýšenie americkej vojenskej pomoci Izraelu na 3 miliardy dolárov ročne (o štvrtinu). Dodávky tiež zachovajú Izraelu technologickú prevahu nad jeho omnoho početnejšími arabskými susedmi.
Plánované zbrane pre Egypt sú už pochybnejším obchodom. Egypt, najľudnatejšia a najmocnejšia arabská krajina, má dostať zbrane za 1,3 miliardy ročne, pričom odporcovia prezidenta Mubaraka zostávajú vo väzení napriek priamym americkým prosbám o ich prepustenie. Útechou môže byť len to, že Američania po dlhých rokoch opustili nepísané pravidlo posledných desaťročí, podľa ktorého Egypt dostával od Američanov dve tretiny výšky vojenskej pomoci Izraelu; Egypt už dostane oveľa menej. Kongres podmieňuje vojenskú pomoc Egyptu aj zlepšením stavu ľudských práv v krajine.
Ešte pochybnejšie sú dodávky zbraní pre Saudskú Arábiu, najbohatší z arabských štátov a baštu sunitského islamu. Saudi majú kúpiť aj satelitom navádzané bomby a modernejšie lietadlá a lode. Američania sa pritom snažia o zmenu negatívneho saudského postoja voči irackej, prevažne šiítskej vláde a o ochotu Rijádu zapojiť sa do dialógu s Izraelom. Je otázka, či na túto zmenu budú práve zbrane dostatočnou pomocou, hoci Saudi ich istotne privítajú.
Z ohláseného predaja zbraní Egyptu a Saudskej Arábii môžu byť najsmutnejší tí, ktorí pred časom privítali volanie prezidenta Busha po demokracii v islamskom svete. Namiesto kritizovaného idealizmu zrejme nastupuje „reálpolitika“ stability a kupovania si spojencov. Nebude to prvýkrát, a nie je to ani konečné slovo, pretože americká politika zvykne balansovať medzi realizmom a idealizmom. Práve toto (a nie domnelé preteky v zbrojení), je hodné povzdychnutia nad obchodom za 63 miliárd.
.daniel Bútora
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.