.asi nik nezačína hrať tenis s túžbou prebojovať sa na Masters vo štvorhre, každý asi sníva o úspechoch v dvojhre. Keď príde tá zmena, je ťažké vyrovnať sa s ňou? Nie sú športové ambície príliš otrasené?
Dva roky som mal problémy s kolenom. S tým prechodom k deblovým špecialistom som sa teda priebežne stotožňoval. Predpokladal som, že raz to bude musieť prísť, takže to pre mňa nebol nejaký obrovský zlom. Akurát som prestal hrať dvojhru a pod vplyvom okolností som sa zameral na časť toho, čo som robil dovtedy. Bolo to pre mňa aj o to jednoduchšie, že som sa štvorhre venoval popri dvojhre od začiatku kariéry.
.v špecializovaných deblistoch akoby bolo obsiahnuté určité opadnutie ctižiadosti po singlovej kariére. Plynú si na scoreboardoch v pozadí dvojhry a trochu to pripomína boxerskú ligu veteránov z Pulp Fiction. Ty napríklad vyznievaš mimoriadne flegmaticky, pokojne, vyrovnane.
Celkovo je to naozaj také miernejšie. Hrávame na vedľajších kurtoch, v menej atraktívnych časoch, mimo kamier. Niektorí to však aj v tej štvorhre berú veľmi vážne, strašne do toho idú. Ja príliš neprejavujem emócie, nelámem rakety, nehulákam.
.majú deblisti zvučnosť aspoň v zákulisí?
Deväťdesiat percent riaditeľov turnajov po nás vôbec netúži. Ak by nebolo súrodencov Bryanovcov a ich otca, asi by nás už dávno zrušili. Oni však boli jednotky, k tomu Američania, tak sa to nejako ustrážilo. Podobne nepodstatní sú však aj singlisti od štyridsiateho – päťdesiateho miesta v rebríčku nadol. Navarro-Pastor, Hernández, Gimeno-Travero, takí sú každému jedno. Všetkým ide len o hráčov z Top 10, zvyšok nie je pre nikoho zaujímavý. O nás deblistoch ani nehovorím. Sme také nechcené deti. V hráčskej rade teraz sedia Federer, Nadal, Djokovič, za nás aspoň pro forma David Martin, čo je meno, ktoré asi málokomu niečo povie. Aj tak o všetkom rozhodujú singlisti.
.športovci v individuálnych odvetviach, ku ktorým tenis v bežnom vnímaní patrí, sa môžu hnevať iba na seba, keď to nejde. Čo však, ak nemá deň tvoj partner a od úvodných fiftínov kazí?
Nemalo by zmysel ešte viac ho zrážať prejavmi nespokojnosti. Zajtra sa predsa to isté môže stať mne. Sme len ľudia, tých zápasov je veľa. Stačí sa zle vyspať, je to normálne. Ak sa vyhrá, super, ak nie, príde ďalší turnaj. Samozrejme, prípadnú dlhodobejšiu negatívnu sériu treba riešiť.
.hviezdy dvojhry potrebujú sebastrednosť, zatiaľ čo štvorhra je aj o egocentrizme delenom dvoma, kompromisoch, spoľahnutí sa na toho druhého. Kladie to na vás iné nároky?
Naozaj do toho vstupuje hrozne veľa takýchto faktorov. Hral som v minulosti aj s tenistami, s ktorými to bolo lepšie na kurte ako mimo neho. Jednoducho sme si ľudsky nesadli. Nie je náhoda, že na poste jednotiek sa teraz striedajú bratia Bob a Mike Bryanovci s Nestorom a Zimonjičom, u ktorých je síce jeden oficiálne Kanaďan, obaja však pochádzajú z Belehradu. Väčšinou tie dvojice tvoria hispánci, krajania či aspoň ľudia z kultúrne podobného prostredia. Ono sa to dá zobrať čisto profesionálne, stretnúť sa o jedenástej na kurte, pobudnúť tam do dvanástej a vidieť sa zase až ráno, ale – samozrejme – je lepšie nájsť si niekoho, s kým sa dá hrať nielen na tom dvorci. Ja som takého človeka hľadal štyri roky, s Frantom sme v pohode. Napriek tomu sa snažíme minimalizovať riziko ponorkovej choroby.
.ako?
Na začiatku tejto sezóny sme boli takmer tri mesiace na turné po Južnej a Latinskej Amerike, potom za ním na mesiac pricestovala manželka, za mnou priateľka. Radšej sme sa jeden od druhého dočasne vzdialili. Občas zámerne trénujeme s niekým iným, aby ani v tom nebol stereotyp. Kým sme na turnaji ešte v hre, automaticky máme na tej úrovni, na ktorú sme sa výkonnostne už dostali, nárok na dve dvojposteľové izby. Týka sa to ešte aj noci po prehre, potom si pobyt už musíme platiť sami, tak do presunu rušíme jednu izbu. Keď sme nedávno v Paríži vďaka prehre iných súperov definitívne postúpili na ten londýnsky šampionát, bolo už pred desiatou večer. Franto tam bol s manželkou, ja som v hotelovej izbe sám sledoval na nete vývoj skóre, potom sme si akurát poslali gratulačné správy.
.hotely a kontinenty sa menia, ale nejaký paušálny režim je zrejme ustálený hocikde. Ako to máte napríklad so stravovaním či praním?
Na to, aby sme vystávali dve-tri hodiny vo verejnej práčovni, nemáme čas a chuť. Pranie buď zabezpečujú organizátori turnaja, alebo si túto službu platíme v hoteli. Stravujeme sa väčšinou v areáli. Tam, kde vieme, že je to v klube zlé, chodíme po reštauráciách. Deblisti sú družní. Predsa len, singlisti majú pri sebe koučov, kondičných trénerov, fyzioterapeutov, manažérov – je to také uzavretejšie. My cestujeme sami, tak sa viac stretávame aj mimo dvorca.
.tento rok si absolvoval šesťdesiatpäť letov. To si stíhaš vybavovať sám?
Tu v Bratislave to robí Peter Vlašič z jednej cestovky. Pre všetkých slovenských tenistov, ale aj pár Čechov a ďalších zahraničných hráčov, celkovo odhadom pre tridsiatich ľudí. Predložím mu môj dlhodobý program, napríklad teraz na január Dauha, Sydney, Melbourne, a on všetko vybaví. Vždy po dvoch – troch mesiacoch sa stretneme a vyúčtujeme si to. Keď flexibilne potrebujem zmenu, pošlem mu smsku a prebookuje to za päťdesiat eur. Ustavične je k dispozícii: v noci, počas víkendov, cez sviatky. Určite to nemá jednoduché. Niekedy je to však aj tak riadne dobrodružstvo, ledva stíhame, riešime veci v zhone na letiskách, vyskytnú sa všelijaké situácie. S batožinou v Indii či Mexiku ani nehovorím. Tento rok sa mi v USA stalo, že veci za mnou doputovali až po 25 dňoch v úplne potrhanej taške. Akurát som sa už poberal z New Yorku. Pochopiteľne, všetko som si medzičasom musel pokúpiť. Našťastie, rakety som vtedy mal pri sebe, hoci vymôcť sa to – ako povedzme pri nejakých drahých husliach – nedá. Do lietadla si ich však väčšinou môžem zobrať. Ak nie, potom zostáva len dúfať, že prídu. Som na také stresy zvyknutý od malička. Neviem, či mám vyložene dobrodružnú povahu, ale naučil som sa takto fungovať, príliš to už nevnímam.
.je technický rozdiel medzi štvorhrou a dvojhrou výrazný? Trénujete inak?
Samozrejme, je to úplne iná hra. V debli sme viac vpredu, oveľa častejšie sú podania s prechodom k sieti a voleje, zozadu väčšinou dávame len krížne údery.
.môže byť špičkový singlista vyloženým antitalentom na debla?
Mnohé sa dá tréningom naučiť, ale je pravda, že štvorhra si vyžaduje zvláštny jemnocit. Niekto s kvalitnou hrou prevažne od základnej čiary ho nemusí mať.
.porady medzi výmenami vyzerajú ako u tajných agentov...
Navzájom sa informujeme najmä o tom, či budeme dávať servis do stredu, na telo alebo smerom von z dvorca. Dohadujeme sa aj na prebiehaní či držaní strany. Neskôr počas výmeny ide už len o pokriky typu „ja“ alebo „pusť“.
.dvestopäťdesiat dní do roka mimo domova by sa zrejme len ťažko trávilo bez komunikačných technológii, však?
Neviem si to predstaviť, ale v minulosti neboli k dispozícii, a hráči to prežili. Internet je výborný na zabitie času. Pripojenie je v hoteli vždy. Ak nie zadarmo, tak stojí okolo pätnásť eur na deň, to je ešte okej. Čítam si spravodajstvo, filmy nepozerávam. Rád som hrával stratégie. Vlastne by som si nejakú mohol po dlhšm čase šupnúť – dobrý nápad.
.asi však nebolo dobrým nápadom šupnúť si pred pár rokmi v netovej stávkovej kancelárii dva tikety po tri eurá na tenis...
Dodnes nechápem, čo to celé vlastne chcelo byť. Mal som zostať pri občasných tipoch na futbalovú Ligu majstrov na skrátenie večerov v cudzine. Ani jeden z tých tiketov nevyšiel. Boli na nich iní hráči, nijako som tie výsledky nemohol ovplyvniť a nevedel som, že nesmiem stávkovať na tenis, hoci som to asi mal vedieť. Dialo sa to však ešte pred sopotskou aférou Davydenka. Dostal som dvojtýždňový dištanc a pokutu tritisíc dolárov, tým to zhaslo. Ak by som naozaj chcel robiť niečo nečisté, nepoužíval by som konto na moje meno. Ak by som sa previnil vedome a vážne, ťažko by som vyviazol len s takým trestom.
.nemal si pocit nespravodlivosti?
Mal, ale čo už. Stalo sa to, nemôžem to zmeniť. Nebolo to nič príjemné, ale mám čisté svedomie.
.na jednom póle je podozrenie z priamej zainteresovanosti hráča či člena jeho sprievodu na podvode. Na druhom póle potrestanie niekoho za bezvýznamné tipy z nudy. Niekde na rovníku potom budú možné prieniky informácií zo šatní na verejnosť. Ťažko pri nich vyhodnotiť mieru zodpovednosti a viny. To, čo je pre tenistov témou na bežnú konverzáciu, totiž môže v stávkovom zmysle zneužiť až piata - šiesta osoba v reťazci, ku ktorej sa správy o zdravotnom stave dostanú.
Súhlasím. Fyzioterapeuti sú hneď pri šatni. Vidíš, komu z hráčov čo je. Všimneš si napuchnutý členok a podobne. Pohybuje sa tam veľa ľudí. Môže byť, že potom stačí s takou informáciou neopatrnejšie narábať. Nevieš, ku komu napokon doputuje a čo sa s ňou stane.
.teba potrestali za dve stávky po tri eurá. Na ten Davydenkov podozrivý sopotský zápas bol na stávkovej burze Betfair obrat 7 miliónov dolárov. Vyšetrovanie nič nepreukázalo.
To, čo sa dialo, však očividne nebolo normálne. Tých podozrení z korupcie bolo veľa, vyšli aj nejaké zoznamy zápasov. Juhoameričania, Rusi. Davydenko, Caňas. Mám pocit, že na vyšetrovanie bolo vynaložených veľa prostriedkov, a tak si našli aspoň nejakých obetných baránkov – mňa, Frantu, niekoľkých Talianov. Tí sa teraz súdia. Som zvedavý, ako ten proces dopadne. Ani podľa mňa nebolo právne v poriadku, že stávková spoločnosť poskytla údaje tretej strane.
.nuž, „Veľký brat“ striehne. Podobne hrozivo sa javí čerstvý dopingový prípad Belgičanov Malissa a Wickmayerovej, ktorých suspendovali za opakované nesplnenie povinnosti hlásiť miesto pobytu pre prípad kontroly.
Považujem to za strašné. Aj mne sa to už raz stalo. Formulár vypĺňam na tri mesiace dopredu. Nepredpokladal som vtedy, že sa zmestíme na turnaj v Cincinnati. Potom sme sa tam predsa dostali a ja som si neuvedomil, že som na to obdobie oznámil antidopingovej agentúre bratislavské NTC vždy od desiatej ráno. Myslel som si, že tam budem trénovať. Ráno sa v Amerike so šesťhodinovým časovým posunom zobudím, tri neprijaté hovory a smska, že ma komisári nenašli o desiatej ráno slovenského času na mnou určenom mieste. Volám tam, reku „pozrite sa na internete, som dokázateľne na turnaji v USA, v rozpise na dnes“. Trvali však na tom, že ide o neoznámenu zmenu, mám jeden prehrešok. Ak by sa to nebodaj zopakovalo tuším do roka ešte dvakrát, aj mňa môžu potrestať. Musím na to neustále dbať, posielať maily. Je to záťaž navyše.
.posledná otázka: môže sa stať, že ťa na šampionáte v Londýne nespoznajú Federer či Nadal?
Je to možné. Oni sa nikdy príliš nezdržiavajú v areáloch. Odtrénujú si svoje a idú. Väčšinou bývajú v iných hoteloch. Z videnia ma asi poznajú, ale nie som si istý, či by si ku mne priradili meno.
Autor pracuje v tlačovej agentúre SITA Michal Mertiňák /
Narodený 10.10.1979 v Považskej Bystrici. Počas svojej kariéry vyhral 11 turnajov ATP vo štvorhre, v aktuálnom svetovom rebríčku deblistov sa pohybuje v prvej dvadsiatke. Minulý týždeň hral spolu s Čechom Františkom Čermákom na turnaji ATP World Tour Finals v Londýne, kde postúpili do semifinále (ich ďalšie výsledky neboli v čase uzávierky známe).
Dva roky som mal problémy s kolenom. S tým prechodom k deblovým špecialistom som sa teda priebežne stotožňoval. Predpokladal som, že raz to bude musieť prísť, takže to pre mňa nebol nejaký obrovský zlom. Akurát som prestal hrať dvojhru a pod vplyvom okolností som sa zameral na časť toho, čo som robil dovtedy. Bolo to pre mňa aj o to jednoduchšie, že som sa štvorhre venoval popri dvojhre od začiatku kariéry.
.v špecializovaných deblistoch akoby bolo obsiahnuté určité opadnutie ctižiadosti po singlovej kariére. Plynú si na scoreboardoch v pozadí dvojhry a trochu to pripomína boxerskú ligu veteránov z Pulp Fiction. Ty napríklad vyznievaš mimoriadne flegmaticky, pokojne, vyrovnane.
Celkovo je to naozaj také miernejšie. Hrávame na vedľajších kurtoch, v menej atraktívnych časoch, mimo kamier. Niektorí to však aj v tej štvorhre berú veľmi vážne, strašne do toho idú. Ja príliš neprejavujem emócie, nelámem rakety, nehulákam.
.majú deblisti zvučnosť aspoň v zákulisí?
Deväťdesiat percent riaditeľov turnajov po nás vôbec netúži. Ak by nebolo súrodencov Bryanovcov a ich otca, asi by nás už dávno zrušili. Oni však boli jednotky, k tomu Američania, tak sa to nejako ustrážilo. Podobne nepodstatní sú však aj singlisti od štyridsiateho – päťdesiateho miesta v rebríčku nadol. Navarro-Pastor, Hernández, Gimeno-Travero, takí sú každému jedno. Všetkým ide len o hráčov z Top 10, zvyšok nie je pre nikoho zaujímavý. O nás deblistoch ani nehovorím. Sme také nechcené deti. V hráčskej rade teraz sedia Federer, Nadal, Djokovič, za nás aspoň pro forma David Martin, čo je meno, ktoré asi málokomu niečo povie. Aj tak o všetkom rozhodujú singlisti.
.športovci v individuálnych odvetviach, ku ktorým tenis v bežnom vnímaní patrí, sa môžu hnevať iba na seba, keď to nejde. Čo však, ak nemá deň tvoj partner a od úvodných fiftínov kazí?
Nemalo by zmysel ešte viac ho zrážať prejavmi nespokojnosti. Zajtra sa predsa to isté môže stať mne. Sme len ľudia, tých zápasov je veľa. Stačí sa zle vyspať, je to normálne. Ak sa vyhrá, super, ak nie, príde ďalší turnaj. Samozrejme, prípadnú dlhodobejšiu negatívnu sériu treba riešiť.
.hviezdy dvojhry potrebujú sebastrednosť, zatiaľ čo štvorhra je aj o egocentrizme delenom dvoma, kompromisoch, spoľahnutí sa na toho druhého. Kladie to na vás iné nároky?
Naozaj do toho vstupuje hrozne veľa takýchto faktorov. Hral som v minulosti aj s tenistami, s ktorými to bolo lepšie na kurte ako mimo neho. Jednoducho sme si ľudsky nesadli. Nie je náhoda, že na poste jednotiek sa teraz striedajú bratia Bob a Mike Bryanovci s Nestorom a Zimonjičom, u ktorých je síce jeden oficiálne Kanaďan, obaja však pochádzajú z Belehradu. Väčšinou tie dvojice tvoria hispánci, krajania či aspoň ľudia z kultúrne podobného prostredia. Ono sa to dá zobrať čisto profesionálne, stretnúť sa o jedenástej na kurte, pobudnúť tam do dvanástej a vidieť sa zase až ráno, ale – samozrejme – je lepšie nájsť si niekoho, s kým sa dá hrať nielen na tom dvorci. Ja som takého človeka hľadal štyri roky, s Frantom sme v pohode. Napriek tomu sa snažíme minimalizovať riziko ponorkovej choroby.
.ako?
Na začiatku tejto sezóny sme boli takmer tri mesiace na turné po Južnej a Latinskej Amerike, potom za ním na mesiac pricestovala manželka, za mnou priateľka. Radšej sme sa jeden od druhého dočasne vzdialili. Občas zámerne trénujeme s niekým iným, aby ani v tom nebol stereotyp. Kým sme na turnaji ešte v hre, automaticky máme na tej úrovni, na ktorú sme sa výkonnostne už dostali, nárok na dve dvojposteľové izby. Týka sa to ešte aj noci po prehre, potom si pobyt už musíme platiť sami, tak do presunu rušíme jednu izbu. Keď sme nedávno v Paríži vďaka prehre iných súperov definitívne postúpili na ten londýnsky šampionát, bolo už pred desiatou večer. Franto tam bol s manželkou, ja som v hotelovej izbe sám sledoval na nete vývoj skóre, potom sme si akurát poslali gratulačné správy.
.hotely a kontinenty sa menia, ale nejaký paušálny režim je zrejme ustálený hocikde. Ako to máte napríklad so stravovaním či praním?
Na to, aby sme vystávali dve-tri hodiny vo verejnej práčovni, nemáme čas a chuť. Pranie buď zabezpečujú organizátori turnaja, alebo si túto službu platíme v hoteli. Stravujeme sa väčšinou v areáli. Tam, kde vieme, že je to v klube zlé, chodíme po reštauráciách. Deblisti sú družní. Predsa len, singlisti majú pri sebe koučov, kondičných trénerov, fyzioterapeutov, manažérov – je to také uzavretejšie. My cestujeme sami, tak sa viac stretávame aj mimo dvorca.
.tento rok si absolvoval šesťdesiatpäť letov. To si stíhaš vybavovať sám?
Tu v Bratislave to robí Peter Vlašič z jednej cestovky. Pre všetkých slovenských tenistov, ale aj pár Čechov a ďalších zahraničných hráčov, celkovo odhadom pre tridsiatich ľudí. Predložím mu môj dlhodobý program, napríklad teraz na január Dauha, Sydney, Melbourne, a on všetko vybaví. Vždy po dvoch – troch mesiacoch sa stretneme a vyúčtujeme si to. Keď flexibilne potrebujem zmenu, pošlem mu smsku a prebookuje to za päťdesiat eur. Ustavične je k dispozícii: v noci, počas víkendov, cez sviatky. Určite to nemá jednoduché. Niekedy je to však aj tak riadne dobrodružstvo, ledva stíhame, riešime veci v zhone na letiskách, vyskytnú sa všelijaké situácie. S batožinou v Indii či Mexiku ani nehovorím. Tento rok sa mi v USA stalo, že veci za mnou doputovali až po 25 dňoch v úplne potrhanej taške. Akurát som sa už poberal z New Yorku. Pochopiteľne, všetko som si medzičasom musel pokúpiť. Našťastie, rakety som vtedy mal pri sebe, hoci vymôcť sa to – ako povedzme pri nejakých drahých husliach – nedá. Do lietadla si ich však väčšinou môžem zobrať. Ak nie, potom zostáva len dúfať, že prídu. Som na také stresy zvyknutý od malička. Neviem, či mám vyložene dobrodružnú povahu, ale naučil som sa takto fungovať, príliš to už nevnímam.
.je technický rozdiel medzi štvorhrou a dvojhrou výrazný? Trénujete inak?
Samozrejme, je to úplne iná hra. V debli sme viac vpredu, oveľa častejšie sú podania s prechodom k sieti a voleje, zozadu väčšinou dávame len krížne údery.
.môže byť špičkový singlista vyloženým antitalentom na debla?
Mnohé sa dá tréningom naučiť, ale je pravda, že štvorhra si vyžaduje zvláštny jemnocit. Niekto s kvalitnou hrou prevažne od základnej čiary ho nemusí mať.
.porady medzi výmenami vyzerajú ako u tajných agentov...
Navzájom sa informujeme najmä o tom, či budeme dávať servis do stredu, na telo alebo smerom von z dvorca. Dohadujeme sa aj na prebiehaní či držaní strany. Neskôr počas výmeny ide už len o pokriky typu „ja“ alebo „pusť“.
.dvestopäťdesiat dní do roka mimo domova by sa zrejme len ťažko trávilo bez komunikačných technológii, však?
Neviem si to predstaviť, ale v minulosti neboli k dispozícii, a hráči to prežili. Internet je výborný na zabitie času. Pripojenie je v hoteli vždy. Ak nie zadarmo, tak stojí okolo pätnásť eur na deň, to je ešte okej. Čítam si spravodajstvo, filmy nepozerávam. Rád som hrával stratégie. Vlastne by som si nejakú mohol po dlhšm čase šupnúť – dobrý nápad.
.asi však nebolo dobrým nápadom šupnúť si pred pár rokmi v netovej stávkovej kancelárii dva tikety po tri eurá na tenis...
Dodnes nechápem, čo to celé vlastne chcelo byť. Mal som zostať pri občasných tipoch na futbalovú Ligu majstrov na skrátenie večerov v cudzine. Ani jeden z tých tiketov nevyšiel. Boli na nich iní hráči, nijako som tie výsledky nemohol ovplyvniť a nevedel som, že nesmiem stávkovať na tenis, hoci som to asi mal vedieť. Dialo sa to však ešte pred sopotskou aférou Davydenka. Dostal som dvojtýždňový dištanc a pokutu tritisíc dolárov, tým to zhaslo. Ak by som naozaj chcel robiť niečo nečisté, nepoužíval by som konto na moje meno. Ak by som sa previnil vedome a vážne, ťažko by som vyviazol len s takým trestom.
.nemal si pocit nespravodlivosti?
Mal, ale čo už. Stalo sa to, nemôžem to zmeniť. Nebolo to nič príjemné, ale mám čisté svedomie.
.na jednom póle je podozrenie z priamej zainteresovanosti hráča či člena jeho sprievodu na podvode. Na druhom póle potrestanie niekoho za bezvýznamné tipy z nudy. Niekde na rovníku potom budú možné prieniky informácií zo šatní na verejnosť. Ťažko pri nich vyhodnotiť mieru zodpovednosti a viny. To, čo je pre tenistov témou na bežnú konverzáciu, totiž môže v stávkovom zmysle zneužiť až piata - šiesta osoba v reťazci, ku ktorej sa správy o zdravotnom stave dostanú.
Súhlasím. Fyzioterapeuti sú hneď pri šatni. Vidíš, komu z hráčov čo je. Všimneš si napuchnutý členok a podobne. Pohybuje sa tam veľa ľudí. Môže byť, že potom stačí s takou informáciou neopatrnejšie narábať. Nevieš, ku komu napokon doputuje a čo sa s ňou stane.
.teba potrestali za dve stávky po tri eurá. Na ten Davydenkov podozrivý sopotský zápas bol na stávkovej burze Betfair obrat 7 miliónov dolárov. Vyšetrovanie nič nepreukázalo.
To, čo sa dialo, však očividne nebolo normálne. Tých podozrení z korupcie bolo veľa, vyšli aj nejaké zoznamy zápasov. Juhoameričania, Rusi. Davydenko, Caňas. Mám pocit, že na vyšetrovanie bolo vynaložených veľa prostriedkov, a tak si našli aspoň nejakých obetných baránkov – mňa, Frantu, niekoľkých Talianov. Tí sa teraz súdia. Som zvedavý, ako ten proces dopadne. Ani podľa mňa nebolo právne v poriadku, že stávková spoločnosť poskytla údaje tretej strane.
.nuž, „Veľký brat“ striehne. Podobne hrozivo sa javí čerstvý dopingový prípad Belgičanov Malissa a Wickmayerovej, ktorých suspendovali za opakované nesplnenie povinnosti hlásiť miesto pobytu pre prípad kontroly.
Považujem to za strašné. Aj mne sa to už raz stalo. Formulár vypĺňam na tri mesiace dopredu. Nepredpokladal som vtedy, že sa zmestíme na turnaj v Cincinnati. Potom sme sa tam predsa dostali a ja som si neuvedomil, že som na to obdobie oznámil antidopingovej agentúre bratislavské NTC vždy od desiatej ráno. Myslel som si, že tam budem trénovať. Ráno sa v Amerike so šesťhodinovým časovým posunom zobudím, tri neprijaté hovory a smska, že ma komisári nenašli o desiatej ráno slovenského času na mnou určenom mieste. Volám tam, reku „pozrite sa na internete, som dokázateľne na turnaji v USA, v rozpise na dnes“. Trvali však na tom, že ide o neoznámenu zmenu, mám jeden prehrešok. Ak by sa to nebodaj zopakovalo tuším do roka ešte dvakrát, aj mňa môžu potrestať. Musím na to neustále dbať, posielať maily. Je to záťaž navyše.
.posledná otázka: môže sa stať, že ťa na šampionáte v Londýne nespoznajú Federer či Nadal?
Je to možné. Oni sa nikdy príliš nezdržiavajú v areáloch. Odtrénujú si svoje a idú. Väčšinou bývajú v iných hoteloch. Z videnia ma asi poznajú, ale nie som si istý, či by si ku mne priradili meno.
Autor pracuje v tlačovej agentúre SITA Michal Mertiňák /
Narodený 10.10.1979 v Považskej Bystrici. Počas svojej kariéry vyhral 11 turnajov ATP vo štvorhre, v aktuálnom svetovom rebríčku deblistov sa pohybuje v prvej dvadsiatke. Minulý týždeň hral spolu s Čechom Františkom Čermákom na turnaji ATP World Tour Finals v Londýne, kde postúpili do semifinále (ich ďalšie výsledky neboli v čase uzávierky známe).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.