Herman Van Rompuy, ako nový prezident Únie, bude zohrávať práve túto dvojitú úlohu: moderátora rokovaní summitov EÚ a zároveň, v rámci svojich kompetencií, bude reprezentovať EÚ navonok. Presnejším popisom jeho úlohy je podľa mňa „stály (na dva a pol roka, prípadne päť rokov) predseda Európskej rady“.
V sekularizovanej spoločnosti nie je náboženské presvedčenie kritériom politického výberu, či voľby toho-ktorého kandidáta. Je zrejmé, že aj voľba Hermana Van Rompuy bola skôr kompromisom a výsledkom rovnováhy síl medzi malými a veľkými krajinami Únie, medzi politickou frakciou ľudovcov a socialistov, pričom Van Rompuy je nepochybne jeden z najčírejších kresťanských demokratov, ktorého Európa a Belgicko majú.
Odchovanec bruselského jezuitského kolégia a Katolíckej univerzity v Leuvene je nielen výborným znalcom teológie a filozofie, ale i ekonomických teórií a politík. Ako minister financií zdôrazňoval nutnosť zníženia štátneho dlhu a vyváženého rozpočtu. Zaslúžil sa o to, že belgický štátny dlh sa znížil v priebehu desaťročia zo 135 percent HDP v roku 1993 pod 100 percent.
Van Rompuy je otcom štyroch detí a pravidelne trávi čas v ústraní benediktínskeho kláštora v Maredsous a v Affligem. O pevnosti jeho charakteru svedčí i skutočnosť, že neváhal kritizovať rozvod svojho straníckeho kolegu, vtedy belgického premiéra Wilfrieda Martensa.
Herman Van Rompuy sa tiež rázne postavil proti členstvu Turecka v EÚ, a to ešte v roku 2004, keď povedal, že „Turecko nie je, a nikdy nebude Európa”. Podľa Van Rompuya prijatie Turecka by ohrozilo európske univerzálne hodnoty, ktoré sú i „základnými kresťanskými hodnotami”. Možno povedať, že i keď členské štáty nevybrali Van Rompuya ako prvého prezidenta EÚ preto, že je presvedčený kresťan, hodnotovo orientovaných ľudí môže táto voľba povzbudiť a prizvať k úsiliu, aby hodnoty a princípy, na ktorých rástla spoločná Európa, boli aj naďalej obhajované a zdieľané v čoraz globálnejšom svete.
Autor je predseda KDH
V sekularizovanej spoločnosti nie je náboženské presvedčenie kritériom politického výberu, či voľby toho-ktorého kandidáta. Je zrejmé, že aj voľba Hermana Van Rompuy bola skôr kompromisom a výsledkom rovnováhy síl medzi malými a veľkými krajinami Únie, medzi politickou frakciou ľudovcov a socialistov, pričom Van Rompuy je nepochybne jeden z najčírejších kresťanských demokratov, ktorého Európa a Belgicko majú.
Odchovanec bruselského jezuitského kolégia a Katolíckej univerzity v Leuvene je nielen výborným znalcom teológie a filozofie, ale i ekonomických teórií a politík. Ako minister financií zdôrazňoval nutnosť zníženia štátneho dlhu a vyváženého rozpočtu. Zaslúžil sa o to, že belgický štátny dlh sa znížil v priebehu desaťročia zo 135 percent HDP v roku 1993 pod 100 percent.
Van Rompuy je otcom štyroch detí a pravidelne trávi čas v ústraní benediktínskeho kláštora v Maredsous a v Affligem. O pevnosti jeho charakteru svedčí i skutočnosť, že neváhal kritizovať rozvod svojho straníckeho kolegu, vtedy belgického premiéra Wilfrieda Martensa.
Herman Van Rompuy sa tiež rázne postavil proti členstvu Turecka v EÚ, a to ešte v roku 2004, keď povedal, že „Turecko nie je, a nikdy nebude Európa”. Podľa Van Rompuya prijatie Turecka by ohrozilo európske univerzálne hodnoty, ktoré sú i „základnými kresťanskými hodnotami”. Možno povedať, že i keď členské štáty nevybrali Van Rompuya ako prvého prezidenta EÚ preto, že je presvedčený kresťan, hodnotovo orientovaných ľudí môže táto voľba povzbudiť a prizvať k úsiliu, aby hodnoty a princípy, na ktorých rástla spoločná Európa, boli aj naďalej obhajované a zdieľané v čoraz globálnejšom svete.
Autor je predseda KDH
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.