Ústavný právnik Radoslav Procházka o vyvlastňovaní a ochrane súkromného vlastníctva.
Mal by mať štát právo vyvlastniť niekomu majetok?
Keďže vyvlastnenie znamená zbavenie vlastníckeho práva proti vôli vlastníka, inštinktívna odpoveď znie, že takéto právo by nemal mať nikto, ani štát.
Ako si teda vysvetľujete, že v takmer každej krajine toto právo má?
Pretože nároky obyvateľov štátu na služby z jeho strany sú natoľko rozsiahle a komplexné, že bez možnosti vyvlastnenia by sa mnohé z nich nedali realizovať. Takže ak spoločnosť cíti potrebu mať poistku proti „tvrdošijnosti“ súkromného vlastníka a vyjadrí túto potrebu vo vlastnej ústave, dokážem to pochopiť a akceptovať.
Existuje teda aspoň dobrý spôsob, ako ju udržať v akceptovateľných medziach?
Sú ním prísne vymedzené predpoklady, najmä vo vzťahu k tomu, za akých podmienok vôbec možno vyvlastniť, kto o tom môže rozhodnúť a aké sú k dispozícii prostriedky právnej ochrany. A dôsledná aplikácia týchto podmienok v aplikačnej praxi vrátane striktnej kontroly zo strany najvyšších súdnych orgánov.
Kde v škále krajín sveta je, pokiaľ ide o silu vlastníctva proti vyvlastňovaniu, Slovensko?
Improvizujem: Pokiaľ ide o právnu úpravu ako takú, približne na rovnakej úrovni ako ostatné krajiny Európskej únie, čiže na tých vyšších poschodiach aj v globálnom meradle. Pokiaľ by sa presadili návrhy, ktoré momentálne obiehajú na legislatívnom orbite, tak podstatne klesne, a to až do času, než tomu urobí koniec buď ústavný, alebo štrasburský súd.
Súhlasili by ste s návrhom, ktorý by vyvlastnenie zakázal bez výnimky?
Áno.
Prečo?
Pretože ja od štátu nechcem také služby, alebo služby v takom rozsahu a za takých podmienok, pri ktorých je potrebné, aby niekomu inému vzali majetok. Ak má spoločnosť pocit, že je pre ňu niečo naozaj také dôležité, že by to malo prelomiť právo súkromných osôb vlastniť majetok, potom je to zároveň dosť dôležité na to, aby za to spoločnosť zaplatila toľko, koľko si vlastník vypýta. Dopyt a ponuka je určite spravodlivejšia schéma ako verejný záujem a primeraná náhrada.
.rži
Mal by mať štát právo vyvlastniť niekomu majetok?
Keďže vyvlastnenie znamená zbavenie vlastníckeho práva proti vôli vlastníka, inštinktívna odpoveď znie, že takéto právo by nemal mať nikto, ani štát.
Ako si teda vysvetľujete, že v takmer každej krajine toto právo má?
Pretože nároky obyvateľov štátu na služby z jeho strany sú natoľko rozsiahle a komplexné, že bez možnosti vyvlastnenia by sa mnohé z nich nedali realizovať. Takže ak spoločnosť cíti potrebu mať poistku proti „tvrdošijnosti“ súkromného vlastníka a vyjadrí túto potrebu vo vlastnej ústave, dokážem to pochopiť a akceptovať.
Existuje teda aspoň dobrý spôsob, ako ju udržať v akceptovateľných medziach?
Sú ním prísne vymedzené predpoklady, najmä vo vzťahu k tomu, za akých podmienok vôbec možno vyvlastniť, kto o tom môže rozhodnúť a aké sú k dispozícii prostriedky právnej ochrany. A dôsledná aplikácia týchto podmienok v aplikačnej praxi vrátane striktnej kontroly zo strany najvyšších súdnych orgánov.
Kde v škále krajín sveta je, pokiaľ ide o silu vlastníctva proti vyvlastňovaniu, Slovensko?
Improvizujem: Pokiaľ ide o právnu úpravu ako takú, približne na rovnakej úrovni ako ostatné krajiny Európskej únie, čiže na tých vyšších poschodiach aj v globálnom meradle. Pokiaľ by sa presadili návrhy, ktoré momentálne obiehajú na legislatívnom orbite, tak podstatne klesne, a to až do času, než tomu urobí koniec buď ústavný, alebo štrasburský súd.
Súhlasili by ste s návrhom, ktorý by vyvlastnenie zakázal bez výnimky?
Áno.
Prečo?
Pretože ja od štátu nechcem také služby, alebo služby v takom rozsahu a za takých podmienok, pri ktorých je potrebné, aby niekomu inému vzali majetok. Ak má spoločnosť pocit, že je pre ňu niečo naozaj také dôležité, že by to malo prelomiť právo súkromných osôb vlastniť majetok, potom je to zároveň dosť dôležité na to, aby za to spoločnosť zaplatila toľko, koľko si vlastník vypýta. Dopyt a ponuka je určite spravodlivejšia schéma ako verejný záujem a primeraná náhrada.
.rži
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.