V prvom pláne ponúka kniha reflexiu komplikovaného vzťahu manželov Bernarda a June. Ako je u McEwana zvykom, harmonický status quo naruší nepredvídaná udalosť. McEwan práve v týchto osudových okamihoch výstižne demonštruje mučivú krehkosť našich životov – hoci sa všetko zdá neotrasiteľné a pevné, jediná nečakaná udalosť môže okamžite zmariť všetky ľudské nádeje (ako u Robbieho v Pokání) alebo spustiť sériu udalostí, ktoré pomaly, no nenávratne rozvracajú pokojnú existenciu jednotlivca (ako v prípade hrdinu Nezničiteľnej lásky). V prípade Čiernych psov je oným spúšťačom zmeny hrdinkina konfrontácia s párom agresívnych čiernych psov. Hlboký strach, ktorý v tom okamihu pocíti, ju prinúti problematizovať svoje doterajšie názory i spôsob života. Vtedy sa začne písať tragédia idylického manželstva, rozdeleného od tohto momentu odlišnými pohľadmi na svet. Smutnou pravdou McEwanovho románu je skutočnosť, že za pohŕdaním, ktoré voči sebe a svojim svetonázorom June s Bernardom prejavujú, sa skrýva nevyjadrená a nepriznaná túžba po láske toho druhého. McEwan tu vytvára sugestívny portrét manželov, ktorí sa oddane milovali po celý život, malicherné názorové spory ich však odsúdili na život v samote a horkosti.
McEwan sa opakovane vracia k otázke zla a skúma temné, iracionálne aspekty ľudskej duše, ktoré mapoval najmä v dielach Amsterdam a Betónová záhrada. Hoci máme tendenciu tieto stránky vlastnej povahy prehliadať alebo vytesniť, McEwan nám znovu pripomenie, že v skutočnosti sídlia v každom z nás a čakajú na impulz, ktorý ich privedie k životu. McEwanovu knihu možno čítať ako totálne obnaženie zla, ktoré do duší jednotlivcov zasiali moderné ideológie nacizmu a komunizmu vyžívajúce sa v utopických víziách dokonalej spoločnosti. V záujme dosiahnutia proklamovaných cieľov však, paradoxne, legitimizovali krutosť a bezprávie ako prijateľné formy konania. I titulné čierne psy, ktoré sa preháňajú po francúzskom vidieku, symbolizujú temné sily, ktoré v človeku v zlomovom bode dejín rozpútal nacistický režim a ktoré spustošili Európu. Moment pádu Berlínskeho múru je silne symbolický, reprezentuje finálne zrútenie ideologicky ospravedlnenej tyranie dožívajúceho komunistického režimu, ale i úplný koniec viery v moderné ideológie vo všeobecnosti.
McEwan už viackrát, predovšetkým v knihe Sobota, demonštroval, že vie citlivo zachytiť nálady, prevládajúce v spoločnosti, akéhosi „ducha doby“. V Čiernych psoch strácanie viery v moderné ideológie a zmeny v ideovej klíme spoločnosti výstižne znázorňuje na posunoch v myslení dvoch hlavných postáv románu, manželov Bernarda a June. Obaja v mladosti, na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia, podľahli zvodom komunistickej ideológie, utiekali sa k utopickým víziám revolúcie, ktorá nastolí dokonalú beztriednu spoločnosť; obaja z tohto opojenia skôr či neskôr vytriezveli podobne ako samotná spoločnosť. Bernard stelesňuje posun od komunizmu k umiernenej demokratickej ľavici, June sa v súlade s klíčiacim individualizmom postmoderného veku uchyľuje k osamelej meditácii a sebazdokonaľovaniu. Ich zať Jeremy zasa reprezentuje súčasnú skepsu voči akýmkoľvek uceleným názorovým systémom, bez ohľadu na to, či sú náboženské, alebo politické. Vykúpením z prázdnoty vykoreneného, individualistického bytia je pre neho, podobne ako pre mnohých z jeho generácie, láska, ktorá mu dovoľuje ignorovať širší verejný priestor a vytvoriť si bezpečný súkromný svet pre vlastnú potrebu.
McEwan týmto románom opäť potvrdil, že je znamenitým rozprávačom intímnych drám i bystrým pozorovateľom spoločnosti. S mimoriadnou citlivosťou zachytáva osudové momenty, ktoré prepisujú beh dejín i obyčajných ľudských životov.
Ian McEwan: Černí psi, Knížní klub, Světová knihovna ODEON, 2009.
McEwan sa opakovane vracia k otázke zla a skúma temné, iracionálne aspekty ľudskej duše, ktoré mapoval najmä v dielach Amsterdam a Betónová záhrada. Hoci máme tendenciu tieto stránky vlastnej povahy prehliadať alebo vytesniť, McEwan nám znovu pripomenie, že v skutočnosti sídlia v každom z nás a čakajú na impulz, ktorý ich privedie k životu. McEwanovu knihu možno čítať ako totálne obnaženie zla, ktoré do duší jednotlivcov zasiali moderné ideológie nacizmu a komunizmu vyžívajúce sa v utopických víziách dokonalej spoločnosti. V záujme dosiahnutia proklamovaných cieľov však, paradoxne, legitimizovali krutosť a bezprávie ako prijateľné formy konania. I titulné čierne psy, ktoré sa preháňajú po francúzskom vidieku, symbolizujú temné sily, ktoré v človeku v zlomovom bode dejín rozpútal nacistický režim a ktoré spustošili Európu. Moment pádu Berlínskeho múru je silne symbolický, reprezentuje finálne zrútenie ideologicky ospravedlnenej tyranie dožívajúceho komunistického režimu, ale i úplný koniec viery v moderné ideológie vo všeobecnosti.
McEwan už viackrát, predovšetkým v knihe Sobota, demonštroval, že vie citlivo zachytiť nálady, prevládajúce v spoločnosti, akéhosi „ducha doby“. V Čiernych psoch strácanie viery v moderné ideológie a zmeny v ideovej klíme spoločnosti výstižne znázorňuje na posunoch v myslení dvoch hlavných postáv románu, manželov Bernarda a June. Obaja v mladosti, na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia, podľahli zvodom komunistickej ideológie, utiekali sa k utopickým víziám revolúcie, ktorá nastolí dokonalú beztriednu spoločnosť; obaja z tohto opojenia skôr či neskôr vytriezveli podobne ako samotná spoločnosť. Bernard stelesňuje posun od komunizmu k umiernenej demokratickej ľavici, June sa v súlade s klíčiacim individualizmom postmoderného veku uchyľuje k osamelej meditácii a sebazdokonaľovaniu. Ich zať Jeremy zasa reprezentuje súčasnú skepsu voči akýmkoľvek uceleným názorovým systémom, bez ohľadu na to, či sú náboženské, alebo politické. Vykúpením z prázdnoty vykoreneného, individualistického bytia je pre neho, podobne ako pre mnohých z jeho generácie, láska, ktorá mu dovoľuje ignorovať širší verejný priestor a vytvoriť si bezpečný súkromný svet pre vlastnú potrebu.
McEwan týmto románom opäť potvrdil, že je znamenitým rozprávačom intímnych drám i bystrým pozorovateľom spoločnosti. S mimoriadnou citlivosťou zachytáva osudové momenty, ktoré prepisujú beh dejín i obyčajných ľudských životov.
Ian McEwan: Černí psi, Knížní klub, Světová knihovna ODEON, 2009.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.