Divadlo smrti – Theatre Of Death, tak znie názov jeho najnovšieho turné, ktoré po vizuálnej a scénickej stránke pripravil s oceňovaným broadwayským režisérom Robertom J. Rothom. Slovensko malo tú príležitosť byť po americkom turné prvou zastávkou na starom kontinente, kde tento smrtonosný teáter zodvihol oponu. A to hneď dvakrát, minulú stredu v Košiciach a nasledujúci deň v Bratislave, odkiaľ sa rocker so svojím veľkolepým hudobným cirkusom odobral strašiť do českej Plzne a na turné po Veľkej Británii.
Svoju prvú návštevu u nás začal Alice Cooper v deň výročia Nežnej revolúcie a jeho pobyt vyvrcholil štvrtkovým koncertom v Bratislave, kde ho už netrpezlivo očakávali nielen starší pamätníci a stredná generácia, ale aj pomaľovaní tínedžeri a mladé dievčatá. Ak vám nestačili obyčajné lístky, mohli ste si zadovážiť VIP vstup a osobné stretnutie za bezmála 500 dolárov. Kým sa tisícky ľudí tlačili cez dva malé vchody dovnútra haly na Pasienkoch, na pódium vystúpila česká kapela Evarest a predviedla melodický metal so ženskými vokálmi v podobe červenovlasej speváčky Evy. Večer pokračoval presne podľa plánu, a tak s úderom deviatej hodiny zazvonil zvonec a škola tvrdého šok rocku sa mohla začať. A hoci koncert sa začínal aj končil najväčším hitom School's Out, ktorý tohto roku oslávil presne 35 rokov, jeho ťažiskom bol prvý Cooperov sólový album Welcome To My Nightmare. Z neho odznelo napokon až 7 piesní, z vydareného posledného albumu Along Came A Spider sa do programu dostala iba jediná skladba Vengeance Is Mine a na mnohé spomedzi 25 albumov sa pochopiteľne ani nedostalo. Spolu však odznelo celkovo 27 piesní, a to takmer bez prestávok, čo je na 61-ročného hudobníka neuveriteľný výkon. Ak k tomu prirátate divadlo, ktoré predviedol na pódiu s veľkými písmenami ALICE, mnohí mladí môžu tomuto rokenrolovému veteránovi iba závidieť. Počas hodiny a pol vystriedal niekoľko kostýmov a podôb šialenca, pavúka či bizarnej nočnej mory, aká takmer polstoročia nedopraje pokojný spánok mnohým puritánom. V hrozivom tieni šoumena našťastie nezostala jeho koncertná skupina, i keď momentálne bez hviezdnych mien, ako bol napr. bývalý bubeník Eric Singer, ktorý tohto času „hrá mačku“ v skupine Kiss. Gitaristi Damon Johnson a Keri Kelli, basák Chuck Garric a Jimmy deGrasso za bicími podali stopercentný výkon a ich pot nebol výsledkom vysokého veku, ale ozajstnej muzikantskej a fyzickej kondičky. Muzikanti rozdávali počas koncertu rockové klenoty ako No More Mr. Nice Guy alebo Black Widow v inštrumentálnej verzii a kráľ večera Alice bol štedrý nielen hudobne. Rozhadzoval šperky, doláre aj balóny, za ktorými sa šli v prvých radoch pochopiteľne všetci roztrhať. Azda najväčší ohlas si získal hit Poison, s ktorým sme sa mohli preniesť naspäť do roku 1989 a zaspomínať si nielen na sľubovanie lásky na námestiach, ale aj na jed v podobe nahrávky tohto albumu, ktorý koloval v žilách nášho, vtedy sa ešte len rodiaceho hudobného trhu.
Ale aby sme nezabudli na to, čo slávneho speváka najviac činí nesmrteľným – samotná smrť. „Človek, ktorý dokáže zabiť, nemôže byť normálny,“ vyjadril svoj odpor voči zabíjaniu na tlačovej konferencii. Svoje slová potvrdil ešte v ten večer čírym rockovým šialenstvom. Alice na svojich prvých slovenských koncertoch nešetril nič a nikoho vrátane seba. Za asistencie svojej šarmantnej dcéry Calico nám umieranie predviedol na vlastnej koži presne štyrikrát. Aby zakaždým vstal z mŕtvych a dokázal, že je proste nezničiteľný. Gilotína, smrtiaca injekcia, šibenica ani niekoľkonásobné prebodnutie nezastavili hudobníka, aby nás až do vyčerpania zabával takzvanou „poklesnutou“ formou umenia. Veď je to iba spôsob, ako upozorniť na hrôzy a utrpenie, ktoré sú našou každodennou realitou. Vieme si bez nich život vôbec predstaviť? A vieme si predstaviť hudobný svet bez celosvetovej kultúrnej pamiatky, akou je dnes Alice Cooper? Strach a hrôza čo len pomyslieť.
Alice Cooper, Bratislava, ŠH Pasienky, 19. november 2009.
Autor je spisovateľ.
Svoju prvú návštevu u nás začal Alice Cooper v deň výročia Nežnej revolúcie a jeho pobyt vyvrcholil štvrtkovým koncertom v Bratislave, kde ho už netrpezlivo očakávali nielen starší pamätníci a stredná generácia, ale aj pomaľovaní tínedžeri a mladé dievčatá. Ak vám nestačili obyčajné lístky, mohli ste si zadovážiť VIP vstup a osobné stretnutie za bezmála 500 dolárov. Kým sa tisícky ľudí tlačili cez dva malé vchody dovnútra haly na Pasienkoch, na pódium vystúpila česká kapela Evarest a predviedla melodický metal so ženskými vokálmi v podobe červenovlasej speváčky Evy. Večer pokračoval presne podľa plánu, a tak s úderom deviatej hodiny zazvonil zvonec a škola tvrdého šok rocku sa mohla začať. A hoci koncert sa začínal aj končil najväčším hitom School's Out, ktorý tohto roku oslávil presne 35 rokov, jeho ťažiskom bol prvý Cooperov sólový album Welcome To My Nightmare. Z neho odznelo napokon až 7 piesní, z vydareného posledného albumu Along Came A Spider sa do programu dostala iba jediná skladba Vengeance Is Mine a na mnohé spomedzi 25 albumov sa pochopiteľne ani nedostalo. Spolu však odznelo celkovo 27 piesní, a to takmer bez prestávok, čo je na 61-ročného hudobníka neuveriteľný výkon. Ak k tomu prirátate divadlo, ktoré predviedol na pódiu s veľkými písmenami ALICE, mnohí mladí môžu tomuto rokenrolovému veteránovi iba závidieť. Počas hodiny a pol vystriedal niekoľko kostýmov a podôb šialenca, pavúka či bizarnej nočnej mory, aká takmer polstoročia nedopraje pokojný spánok mnohým puritánom. V hrozivom tieni šoumena našťastie nezostala jeho koncertná skupina, i keď momentálne bez hviezdnych mien, ako bol napr. bývalý bubeník Eric Singer, ktorý tohto času „hrá mačku“ v skupine Kiss. Gitaristi Damon Johnson a Keri Kelli, basák Chuck Garric a Jimmy deGrasso za bicími podali stopercentný výkon a ich pot nebol výsledkom vysokého veku, ale ozajstnej muzikantskej a fyzickej kondičky. Muzikanti rozdávali počas koncertu rockové klenoty ako No More Mr. Nice Guy alebo Black Widow v inštrumentálnej verzii a kráľ večera Alice bol štedrý nielen hudobne. Rozhadzoval šperky, doláre aj balóny, za ktorými sa šli v prvých radoch pochopiteľne všetci roztrhať. Azda najväčší ohlas si získal hit Poison, s ktorým sme sa mohli preniesť naspäť do roku 1989 a zaspomínať si nielen na sľubovanie lásky na námestiach, ale aj na jed v podobe nahrávky tohto albumu, ktorý koloval v žilách nášho, vtedy sa ešte len rodiaceho hudobného trhu.
Ale aby sme nezabudli na to, čo slávneho speváka najviac činí nesmrteľným – samotná smrť. „Človek, ktorý dokáže zabiť, nemôže byť normálny,“ vyjadril svoj odpor voči zabíjaniu na tlačovej konferencii. Svoje slová potvrdil ešte v ten večer čírym rockovým šialenstvom. Alice na svojich prvých slovenských koncertoch nešetril nič a nikoho vrátane seba. Za asistencie svojej šarmantnej dcéry Calico nám umieranie predviedol na vlastnej koži presne štyrikrát. Aby zakaždým vstal z mŕtvych a dokázal, že je proste nezničiteľný. Gilotína, smrtiaca injekcia, šibenica ani niekoľkonásobné prebodnutie nezastavili hudobníka, aby nás až do vyčerpania zabával takzvanou „poklesnutou“ formou umenia. Veď je to iba spôsob, ako upozorniť na hrôzy a utrpenie, ktoré sú našou každodennou realitou. Vieme si bez nich život vôbec predstaviť? A vieme si predstaviť hudobný svet bez celosvetovej kultúrnej pamiatky, akou je dnes Alice Cooper? Strach a hrôza čo len pomyslieť.
Alice Cooper, Bratislava, ŠH Pasienky, 19. november 2009.
Autor je spisovateľ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.