KNIHA Petra Soukupová: Zmizet, Host 2009
Meno tejto mladej autorky, absolventky scenáristiky a dramaturgie pražskej FAMU, si treba zapamätať. Petra Soukupová po oceňovanom literárnom debute K moři nielenže druhou knihou potvrdzuje svoj talent (čo po debutoch nie je také samozrejmé), ale prepracovanosťou a strhujúcim štýlom rozprávania ho vysoko prekonáva. Práve jej osobitý štýl robí z prostých až banálnych príbehov literárnu udalosť. Pod titulom Zmizet sa skrýva súbor troch rozsiahlych poviedok (Zmizel, Na krátko a Věneček), z ktorých každá by mohla byť samostatným románom a ktoré spája téma zmiznutia niekoho a/alebo niečoho z rodiny. Súrodenca, rodiča, dieťaťa, puta, lásky, pochopenia. Jednotiacim motívom je detský rozprávač príbehov. V prvých dvoch poviedkach sú to malí chlapci, v tretej dospelá žena, ktorá sa však v spomienkach vracia do detstva. Rozprávanie vo všetkých troch poviedkach napreduje rýchlo, bez príkras, metafor, bez zbytočných situačných opisov či opisov vnútorného rozpoloženia, je plné detskej naivity, krutosti a sebastrednosti. O čo menej autorka opisuje, o to viac čitateľ sám prežíva rodinné traumy a nedorozumenia. Rozmýšľa nad všetkým tým, čo zostalo zamlčané, nad tým, ako rozbité a pokrútené rodinné vzťahy či zbabelosť rodičov povedať deťom pravdu o vlastných pochybeniach plodia ďalšie rozbité vzťahy, chyby a nedorozumenia. Autorka nedáva hrdinom (ani čitateľom) vieru, nádej ani rozhrešenie. Ľahko sa to číta, ale zbaviť sa toho pôjde ťažko.
.elena Akácsová
DIVADLO PONOR
Metódou kolektívnej tvorby, príznačnej pre slovenského divadelníka Blaha Uhlára, vznikla inscenácia Ponor (Sladké hry minulej sezóny), ktorú ako režisér pripravil s trnavským ochotníckym súborom DISK. V sedemnástich krátkych obrazoch sa desať hercov ponorilo do vlastného vnútra a poodhalilo svoje pocity, vzťahové problémy a postrehy – niektoré navonok banálne, iné bytostné. Ľudské stanoviská vyslovené v divadelnom priestore – hovorí Blaho Uhlár, ktorý v inscenácii s divadelným citom strieda monologické výstupy s kolektívnymi, humorné pasáže so smutnými, staršiu generáciu s mladšou alebo ich mixuje. Po smutnom vyznaní na psychicky labilného vykladača zeleniny tak napríklad nasleduje rozhovor o hľadaní animovanej kačičky Tweetieho, ktorej cielená banalita je v zjavnom kontraste k zlomenému hrdinovi z predchádzajúcej etudy či k romantickej slečne z tej nasledujúcej. Krátkosť väčšiny obrazov neumožňuje načretie do plnej hĺbky situácií, avšak detail, scénický či verbálny, dokáže mnohokrát vyvolať bezprostrednú silnú emóciu. Tá najsilnejšia prichádza v závere, v obraze s podtitulom O rakovine. V prítmí obnažená herečka (sugestívna Monika Babicová) šeptá do mikrofónu o tom, ako sa rozhodla ignorovať hrčku na prsníku, pretože odmietla prijať pravdu. Očistné divadelné situácie však zažívajú a sprostredkúvajú rovnakým dielom aj ostatní herci. Bezprostredne ponorení do svojho ja...
.peter Scherhaufer
KNIHA Henning Mankell: Číňan Vydavateľstvo PT, 2009
V malej dedinke uprostred hlbokých – a na prvý pohľad celkom pokojných – švédskych lesov dôjde k brutálnej vražde. Keby k jednej! Pred očami šokovaných vyšetrovateľov leží 19 mŕtvych tiel. A keby aspoň pokojne ležali po presne mierenej strele, či – v najhoršom prípade – po ostrom vpichu či čistom reze! Vrah, či vrahovia, čo túto masakru spôsobili, však svoje obete v posledných chvíľach ich životov brutálne mučili, pričom s každým nezachádzali úplne rovnako... Celkom sľubný začiatok hrubej detektívky jedného z najobľúbenejších švédskych spisovateľov súčasnosti. Keď ešte prezradíme, že nás Henning Mankell zavedie nielen do Číny (ako celkom nediskrétne naznačuje názov knihy), ale aj do Zimbabwe a do Londýna (o Helsinborgu a Kodani ani nehovoriac), tak to nemôže dopadnúť zle. Ani nedopadne. Číňan je slušne napísaná, pozornosť čitateľa udržiavajúca detektívka s presvedčivo vykreslenými postavami a škandinávsky ponurou atmosférou. Škoda, že konanie postáv je často buď predvídateľné, alebo nejasne motivované, škoda, že problém, ktorý si autor umne vytvoril, nakoniec rieši ako v lepšom rodokapse. Napriek tejto kritike možno Mankellovu hrubú a v podstate celkom napínavú knihu odporúčať. Po únavnom týždni je príjemným, nenáročným a neškodným, no napriek tomu spoľahlivo fungujúcim víkendovým sedatívom.
.jk
Meno tejto mladej autorky, absolventky scenáristiky a dramaturgie pražskej FAMU, si treba zapamätať. Petra Soukupová po oceňovanom literárnom debute K moři nielenže druhou knihou potvrdzuje svoj talent (čo po debutoch nie je také samozrejmé), ale prepracovanosťou a strhujúcim štýlom rozprávania ho vysoko prekonáva. Práve jej osobitý štýl robí z prostých až banálnych príbehov literárnu udalosť. Pod titulom Zmizet sa skrýva súbor troch rozsiahlych poviedok (Zmizel, Na krátko a Věneček), z ktorých každá by mohla byť samostatným románom a ktoré spája téma zmiznutia niekoho a/alebo niečoho z rodiny. Súrodenca, rodiča, dieťaťa, puta, lásky, pochopenia. Jednotiacim motívom je detský rozprávač príbehov. V prvých dvoch poviedkach sú to malí chlapci, v tretej dospelá žena, ktorá sa však v spomienkach vracia do detstva. Rozprávanie vo všetkých troch poviedkach napreduje rýchlo, bez príkras, metafor, bez zbytočných situačných opisov či opisov vnútorného rozpoloženia, je plné detskej naivity, krutosti a sebastrednosti. O čo menej autorka opisuje, o to viac čitateľ sám prežíva rodinné traumy a nedorozumenia. Rozmýšľa nad všetkým tým, čo zostalo zamlčané, nad tým, ako rozbité a pokrútené rodinné vzťahy či zbabelosť rodičov povedať deťom pravdu o vlastných pochybeniach plodia ďalšie rozbité vzťahy, chyby a nedorozumenia. Autorka nedáva hrdinom (ani čitateľom) vieru, nádej ani rozhrešenie. Ľahko sa to číta, ale zbaviť sa toho pôjde ťažko.
.elena Akácsová
DIVADLO PONOR
Metódou kolektívnej tvorby, príznačnej pre slovenského divadelníka Blaha Uhlára, vznikla inscenácia Ponor (Sladké hry minulej sezóny), ktorú ako režisér pripravil s trnavským ochotníckym súborom DISK. V sedemnástich krátkych obrazoch sa desať hercov ponorilo do vlastného vnútra a poodhalilo svoje pocity, vzťahové problémy a postrehy – niektoré navonok banálne, iné bytostné. Ľudské stanoviská vyslovené v divadelnom priestore – hovorí Blaho Uhlár, ktorý v inscenácii s divadelným citom strieda monologické výstupy s kolektívnymi, humorné pasáže so smutnými, staršiu generáciu s mladšou alebo ich mixuje. Po smutnom vyznaní na psychicky labilného vykladača zeleniny tak napríklad nasleduje rozhovor o hľadaní animovanej kačičky Tweetieho, ktorej cielená banalita je v zjavnom kontraste k zlomenému hrdinovi z predchádzajúcej etudy či k romantickej slečne z tej nasledujúcej. Krátkosť väčšiny obrazov neumožňuje načretie do plnej hĺbky situácií, avšak detail, scénický či verbálny, dokáže mnohokrát vyvolať bezprostrednú silnú emóciu. Tá najsilnejšia prichádza v závere, v obraze s podtitulom O rakovine. V prítmí obnažená herečka (sugestívna Monika Babicová) šeptá do mikrofónu o tom, ako sa rozhodla ignorovať hrčku na prsníku, pretože odmietla prijať pravdu. Očistné divadelné situácie však zažívajú a sprostredkúvajú rovnakým dielom aj ostatní herci. Bezprostredne ponorení do svojho ja...
.peter Scherhaufer
KNIHA Henning Mankell: Číňan Vydavateľstvo PT, 2009
V malej dedinke uprostred hlbokých – a na prvý pohľad celkom pokojných – švédskych lesov dôjde k brutálnej vražde. Keby k jednej! Pred očami šokovaných vyšetrovateľov leží 19 mŕtvych tiel. A keby aspoň pokojne ležali po presne mierenej strele, či – v najhoršom prípade – po ostrom vpichu či čistom reze! Vrah, či vrahovia, čo túto masakru spôsobili, však svoje obete v posledných chvíľach ich životov brutálne mučili, pričom s každým nezachádzali úplne rovnako... Celkom sľubný začiatok hrubej detektívky jedného z najobľúbenejších švédskych spisovateľov súčasnosti. Keď ešte prezradíme, že nás Henning Mankell zavedie nielen do Číny (ako celkom nediskrétne naznačuje názov knihy), ale aj do Zimbabwe a do Londýna (o Helsinborgu a Kodani ani nehovoriac), tak to nemôže dopadnúť zle. Ani nedopadne. Číňan je slušne napísaná, pozornosť čitateľa udržiavajúca detektívka s presvedčivo vykreslenými postavami a škandinávsky ponurou atmosférou. Škoda, že konanie postáv je často buď predvídateľné, alebo nejasne motivované, škoda, že problém, ktorý si autor umne vytvoril, nakoniec rieši ako v lepšom rodokapse. Napriek tejto kritike možno Mankellovu hrubú a v podstate celkom napínavú knihu odporúčať. Po únavnom týždni je príjemným, nenáročným a neškodným, no napriek tomu spoľahlivo fungujúcim víkendovým sedatívom.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.