Druhú dôležitú životnú pravdu povie o sto strán ďalej samotný autor o Lolinej mame Beli: „Výraz její tváře a celého těla jasně hlásal tučným písmem: VZDOR.” Hoci mal Junot len šesť rokov, keď sa presťahoval z Dominikánskej republiky za otcom do New Yorku, „utiecť” sa mu nepodarilo. Možno sa o to ani nepokúšal. Aj keď píše ako ozajstný Newyorčan, jeho Pulitzerom ocenená kniha vonia a dýcha rodnou krajinou. Ona je jej témou, ona je jej trpiacou hrdinkou. Spoznávame ju najprv cez Oskara a Lolu, ktorí žijú v Amerike a do Santa Dominga sa len vracajú. Potom sa zoznámime s ich vzdorovitou matkou Beli, jej sesternicou Inkou, nakoniec prídu na radu aj Beliny rodičia. Za tým všetkým sa ako temný netvor s krvou na chlípnych ústach pohybuje El Jefe čiže dominikánsky diktátor Trujillo. Díaz píše svižne, miestami cynicky, no nikdy nie bez lásky k svojim hrdinom a k svojej krajine. V podstate tragický príbeh rozpráva s vášňou, má to šťavu, rytmus, silu a v postavách hlavných hrdinov aj krásu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.