Očami Doroty Nvotovej

 Moji trekeri sem chodia a čudujú sa. Prečo v chrámoch na sochách bôžikov sú okrem ryže, keksov a červenej farby aj bankovky. Prečo a načo existuje bohyňa peňazí, prečo dať niekomu úplatok nie je hanba. Tu sa za peniaze nik nehanbí. U nás je stále akosi zaužívané, ze za peniaze sa treba hanbiť. Keď ich rátame, otočíme sa chrbtom, peniaze darúvame nenápadne v obálkach, úplatky ešte menej nápadne. Ak je niekto zištný, považuje sa to za zlú vlastnosť. Ak niekto žobre, otravuje nás to. Tu je vzťah k peniazom celkom iný. Napríklad v indických vlakoch existuje veľmi zvláštna funkcia – človek, ktorého každý vola TT (čítaj títí). Uniformovaný zamestnanec Indian Railways. Prechádza sa z vagóna do vagóna a kontroluje lístky. To však nie je všetko. Ak lístok nemáte, este stále sa nič nedeje. Za malý úplatok sa lístok vždy nájde. TT ma bežne medzi vagónmi uložené všelijaké balíky kávy, whisky, ale aj ryže či mäsa. Kto čo má, to dá. Nikto sa tomu nečuduje, nikto to nedrží v tajnosti a nikto sa nepoburuje. Veď to patrí k jeho funkcii. Je predsa normálne, ze všetci sme peňažne motivovaní. S tým prístupom sa tu ešte dlhé roky nič nezmení. Včera som si kupovala v obchode kalkulačku. „Týpek“ zaťal, že 300 rupií. Kukla som na neho, vravím 150 a basta, inak sa otočím a padám, a on absolútne bez mihnutia oka, bez známky hnevu či sklamania, ale hlavne bez akejkoľvek hanby, o koľko ma chcel natiahnuť, vraví, že ok. Pozerá sa mi priamo do očí a ja rozmýšľam, či ho mám nenávidieť, alebo to mám už raz konečne brať po nepálsky. Ved oblbovanie patrí k životu. A do istej miery môže byť aj korektné. Všetci potrebujeme peniaze. Tak prečo sa za to hanbiť? Este mi to stále nejde a predavači sa mi smejú, ked im vraciam peniaze, čo mi omylom vydali navyše. V nejednom obchode visí medzi obľúbenými hinduistickými bohmi na stene aj podobizeň bohyne Lakšmí. Okolo nej sú do vejára naskladané rupie. Miestni ľudia ráno zavesia na obrázok čerstvé kvety, zapália vonnú tyčinku a pomodlia sa. Veď peniaze sú súčasťou každodenného života –  a teda aj modlitby. Musím napísať list Ježiškovi, nech mi dá na Vianoce viacej rekvizít tohto charakteru. Možno, že sa dajú tými modlitbami nejako aj rozmnožovať.