Dylanove Vianoce

Svedčí o tom najnovšia nahrávka, spadajúca do rangu utešených kuriozít, ktorá po predchádzajúcom a nesmierne úspešnom kvalitnom albume Together Through Life negatívne aj pozitívne zaskočila asi každého majstrovho ctiteľa, ale aj náhodného komzumenta. Projekt zmesi nie celkom tradičných vianočných piesní spolu s obvyklými koledami – omieľanými „odrhovačkami“, sa rodil v Dylanovej hlave pomerne dlho a výsledok stojí skutočne za to. Nielen kvôli tomu, že zisk z predaja venoval nadácii Feeding America (pre všetkých hladných v USA, Veľkej Británii a ďalších 80 krajinách), ale spôsobom, ktorým sa zmocňuje pesničiek. Nadhľad, láska, irónia, nostalgia, inotaje vo výraze, no žiaden sentiment – to všetko prostredníctvom svojho originálne krákavého hlasu prináša do uší poslucháča, aby si ten uvedomil nielen chlácholivosť pozoruhodných sviatkov konca roka, ale aj ich odvrátenú stránku (aj tú bujarú) a mnohokrát neschopnosť každého z nás užiť si a prežiť naozajstné chvíle pokoja, radosti a lásky. Dylanov špecifický humor akcentuje aj obal v duchu ruskej maľovanej rozprávky, aby po jeho otvorení zvnútra bookletu prekvapujúco „vykukla“ pomocníčka Santa Clausa vo výrazne erotickom kostýme s hlbokým výstrihom a červenými podväzkami. A vieme o čo asi ide, či pôjde ...   

Dylan, ktorý sa narodil ako Robert Allen Zimmerman (hebrejsky Shabtai Zisel ben Avraham) v meste Duluth (Minnesota), počas detstva nikdy necítil, že by pre neho Vianoce neplatili, hoci pochádza zo židovskej rodiny. Rád spomína na bijúce zvony, kresťanské koledy a ich malých interpretov – koledníkov. Vianočné piesne patrili, podľa majstrovho vlastného vyjadrenia, svojou univerzálnou silou do jeho života rovnako ako folkové balady, ktorými sa preslávil. Napokon – svojho času konvertoval a vydal tri kresťanské albumy. „Na prvý pohľad sa môže zdať celá situácia zvláštna, ale nemyslím si, že sa Dylan nejako príliš stará o to, čo povedia ohovárači alebo kritici,“ povedal na margo nového albumu Scott Marshall, ktorý napísal knižku Boh a Bob Dylan: Duchovný život. „Nikdy sa nezriekol židovstva, ale ani svojho vzťahu k Ježišovi,“ dodáva Marshall.

Pesničky poníma Dylan ako dávne tradicionály – jeho záľuba v „starej“ hudbe je známa – pričom do ich interpretácie prináša svojský „retro vklad“ – podobne ako to urobil v prípade dvoch akustických zbierok ľudových balád (Good As I Been To You, World Gone Wrong). Kapela hrá decentne a v prospech veci, v aranžmánoch sa okrem typického kompaktného zvuku, známeho z ostatného albumu, objavujú intarzie bohatých sláčikov, klokotavo žblnkavého vibrafónu a ľahko gospelového zmiešaného zboru. Nahrávka má vrcholy v diskrétnom Christmas Blues, hravej O´Come Ye Faithfull (Adeste Fideles) alebo roztatárenej Must Be A Santa (je k nej aj výborný videoklip), kde dominuje „mexikánsky“ akordeonista Maurice Hidalgo (Los Lobos). Dylan si radostne hopká v zažitých melódiách a sem-tam si vo výraze užíva aj možnosti osobného sarkazmu, niekedy až bujaro degustuje a evidentne sa baví, aby vzápätí uchlácholil atmosféru a s úsmeškom zvážnel. Situáciu tak má pevne v rukách, čo chápavému poslucháčovi prináša poznanie o zákutiach Dylanovej nonkonformnej duše. A to nie je maličkosť.