S bačom o ekonomike

Ekonómovia sú väčšinou suchári a dokážu hovoriť (od čias excelentnej práce nositeľa Nobelovej ceny Garyho Beckera) aj o manželstve ako o trhu, ponuke a dopyte,“ píše Ódor a vzápätí to svojou prácou popiera. Dokazuje, že podobne ako v prípade Ekonómie z nadhľadu, aj v Krízonómii z nadhľadu vie aj o ťažkých veciach písať tak, aby tomu rozumel (a ešte sa pri tom aj zasmial) aj v knihe často citovaný bača. Druhá kniha však, samozrejme, nie je nejakou kópiou tej prvej. Už sám názov napovedá, že autor kladie dôraz na najdôležitejšiu tému uplynulého roka. A ešte aspoň jeden podstatný rozdiel: kým Ekonómiu písalo 25 autorov, ku Krízonómii si Ódor prizval len osem spolupracovníkov.  

Prvá časť knihy s názvom Pár postrehov na začiatok vyvracia niekoľko mýtov populárnych v krčmách i na Úrade vlády: že ekonomika je koláč s nemennou veľkosťou, že zisk je nemorálny či ten, že imigranti ohrozujú domácu ekonomiku. Po ľahšej kapitole autor prechádza k náročnejšej. V úvode časti nazvanej Sedem alebo Triler na finančných trhoch síce Ódor píše, že príčiny svetovej ekonomickej a finančnej krízy nepozná nikto, ale v siedmich esejách aspoň načrtáva základné kontúry dnešného stavu: chýbajúcu dôveru, zraniteľnosť bankového systému, nesplácané hypotéky... Nehľadá vinníka, tvrdí, že síce existuje niekoľko lacných terčov, avšak kríza je dôsledkom „mnohých zlyhaní“. 

Dôležitá je tiež, žiaľ, dnes už len spomienková, kapitolka Pohľad do spätného zrkadla alebo Fragmenty ekonomickej histórie SR. Spoluautori Ján Tóth, Juraj Renčko, Ivan Mikloš, Vladimír Tvaroška, Elena Kohútiková a Eugen Jurzyca tu v krátkych článkoch sumarizujú zásadné momenty vývoja slovenskej ekonomiky za posledných dvadsať rokov: počnúc bájnou slovenskou kapitálotvornou vrstvou, pokračujúc reštrukturalizáciou bánk, reformami druhej Dzurindovej vlády a končiac prijatím eura. 

Niekoľkokrát načrtnutú tézu, že „politici pri naháňaní preferencií používajú nie celkom správne ekonomické argumenty“ Ódor širšie rozoberá v najznepokojujúcejšej časti knihy s názvom Aktuálne témy alebo Politici a ekonómia sa nie vždy kamarátia. Najznepokojúcejšej nie preto, že by sme o všetkých tých nápadoch s PPP projektmi, s vyháňaním ľudí z druhého piliera, šrotovaním funkčných áut ešte nepočuli, ale preto, že nám zase raz dôjde, že „sa príliš sústreďujeme na zajtrajšok a málo myslíme na to, čo bude o pár rokov“. „Kde je znalostná ekonomika, kde je flexibilný trh práce, prečo je stále neporiadok v odvodoch, prečo máme stále ťažkopádne súdnictvo,“ pýta sa Ódor a my sa na jeho vetách a  Shootyho obrázkoch už ani nedokážeme zasmiať. Našťastie nasledujú ešte ďalšie kapitoly a na záver rozhovor s fundovaným bačom, takže knihu môžeme zaklapnúť s dobrým pocitom, že sa autorovi už druhýkrát podarilo niečo výnimočné. 

Drobné detaily ako to, že knihe chýba obsah, s ktorým by sa v knihe oveľa ľahšie orientovalo, že humor v časti Krízový slovník pôsobí trochu silene a že Ódor veľmi rád používa slovné spojenie „je to o tom“ výsledný dojem určite nepokazia.