.odkedy sa venujete rómskej problematike?
Robil som dlhodobý výskum v jednej rómskej osade na východnom Slovensku. V súčasnosti sa venujem tejto téme na Ústave etnológie SAV. V NDI som začal pracovať v roku 2006. V roku 2005 sme začali s tréningovými sériami pre rómskych aktivistov, ktorí by chceli participovať na politickej úrovni. V priebehu dvoch rokov sa uskutočnili tri tréningové série, zamerané na rozvíjanie politických zručností v zmysle práce s komunitami, tvorby programov, politických kampaní, mediálnej komunikácie. Každá séria mala približne dvadsať účastníkov, našimi školeniami teda prešlo asi šesťdesiat Rómov z celého Slovenska. Z nich sa piati vlani v lete rozhodli, že budú kandidovať do VÚC, no jeden z nich s tým prišiel neskoro.
.doplatili vaši dlhodobo pripravovaní kandidáti na to, že bojovali čestne, no prišli iní, ktorí si hlasy rómskych voličov kúpili?
Príčiny nie sú iba v tom Albín Cina potreboval v Bardejove 3 000 hlasov. Ak hovoríme o hlasoch rómskej komunity, tak na také číslo nemal. Jeho snahou bolo čo najlepšie zmobilizovať voličov v okrese a vytvoriť si základ na budúcu spoluprácu s nimi. V prípade Petra Polláka sa asi dá hovoriť, že na kupovanie hlasov doplatil. Niektoré osady boli kúpené, respektíve protikandidáti terén tak „pokazili“, že nemal šancu pritiahnuť voličov čestným spôsobom.
.ďalší dvaja, ktorých ste pripravovali, dopadli ako?
Vlado Sendrei v okrese Poltár mal okolo 600 hlasov, pričom ich potreboval
1 300 – 1 400. Netrúfal by som si povedať, že doplatil na kupovanie hlasov, z toho okresu nebolo nič také nahlásené. On tvrdí, že možno nedokázal osloviť nerómskych voličov až tak, ako očakával. V Kežmarskom okrese kandidoval Rado Ščuka. Opäť mal veľmi dobrú kampaň založenú na priamej komunikácii. Získal asi 1 200 hlasov, chýbalo mu 700 či 800. V Kežmarskom okrese sa tiež hlasy kupovali, sú tam veľké osady. Rozdiel však nebol až taký malý, aby sa dalo jednoznačne povedať, že neuspel vinou kupovania hlasov.
.v župných voľbách sa volí politicky. Nie je pre vašich kandidátov potom cesta snažiť sa osloviť veľké strany?
Určite áno. Spolupráca s veľkými politickými stranami sa však musí budovať dlhodobo. Peter Pollák, ktorý je v okrese známy, išiel za SF. Neskôr sa však ozvali aj niektoré ďalšie strany, čo je možný prísľub do budúcnosti. Na začiatku nepredpokladal, že by ho veľké strany zobrali.
.kupovanie hlasov je dlhodobý problém. Snažíte sa rómskych lídrov na to pripraviť?
Táto téma bola vždy aktuálna. Naši lídri kládli dôraz na takú komunikáciu s voličmi, aby sa nedali kúpiť. Vraveli im: keď za vami prídu, tak zoberte čo vám ponúkajú, ste chudobní, ale voľte potom podľa toho, čo si myslíte.
.zdá sa, že to nefunguje...
Asi nie v úplne segregovaných osadách. Vždy zdôrazňujem, že kupovanie hlasov nie je rómsky problém, nie je to etnická záležitosť, ale vec chudoby. Aj v zahraničí sa objavuje kupovanie hlasov v chudobných komunitách, no iba v Európe sa problém chudoby a sociálneho vylúčenia spája výlučne s Rómami. Pozoruhodné je, že v integrovaných rómskych komunitách – napríklad v Smižanoch na Spiši – neboli „nakupovači hlasov“ až takí úspešní.
.ak je to vec chudoby, čo potom prebije argument piatich eur, ktoré dostane volič?
Zlé je, že tieto voľby boli v období pred vyplácaním dávok, keď Rómovia nemali peniaze. Vidina, že si tým vyriešia problém jedla na tri dni je neodolateľná. Ani ja by som zrejme v tej situácii nereagoval inak.
.a čo „kolotoč“, teda vynášanie lístkov a spätná kontrola, kto ako volil?
To vnímam ako veľmi nebezpečnú prax, zbavuje to ľudí slobodnej voľby vo vidine pár eur. V minulých voľbách to nebolo až také rozšírené.
.viacerí hovoria, že to funguje cez sprostredkovateľov, spravidla úžerníkov.
Kandidát sám si nemôže dovoliť kupovať hlasy. Mnohí „lídri“ v osadách majú potom z volieb biznis. Nechajú si peniaze za sprostredkovanie. Nielen od jedného, aj od viacerých kandidátov.
.vaša organizácia pracuje s politickou participáciou Rómov aj v iných krajinách. V čom sú rozdiely oproti Slovensku?
Kupovanie hlasov je problém aj na Balkáne, v Rumunsku či v Bulharsku. Rozdiel je možno v tom, že tam sú rómske politické strany na vyššej úrovni, majú dlhodobejšie výsledky a sú úspešnejšie ako u nás.
.prečo?
Treba hovoriť o stave rómskych komunít vo všeobecnosti. V Macedónsku je dokonca rómsky minister bez kresla Nezhdet Mustafa, jediný v Európe. V Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku je silná rómska stredná a vyššia vrstva, z ktorej sa regrutujú lekári, právnici, vysokoškolsky vzdelaní ľudia.
.v lete budú u nás parlamentné voľby, na jeseň komunálne. Budete naďalej pracovať s rómskymi lídrami?
Ak sa niekto z ľudí, s ktorými sme robili dlhodobo, prihlási, tak mu samozrejme poskytneme servis školení, asistencie, konzultácií. Určite chceme aj v spolupráci s účastníkmi našich školení pracovať na kampani proti kupovaniu hlasov, snažiť sa podnietiť verejnú diskusiu a intenzívnejšie spolupracovať aj s politickými stranami, aby neférovú volebnú kampaň odmietli.
.títo ľudia vedia dobre vystupovať, komunikovať. Nebola by pre nich cesta aj v oslovovaní nerómskych voličov?
Určite áno. Peter Pollák dostal asi tristo nerómskych hlasov z dvetisíc. Potenciál je tam obrovský. Dokazuje to aj príklad z komunálnych volieb v roku 2006, keď v Banskej Bystrici kandidovala Rómka, ktorá absolvovala naše školenia. Dostala veľa hlasov od Nerómov – ale neprešla. V jej okrsku žije asi sto Rómov, pričom získala osemsto hlasov.
.dožijeme sa na Slovensku rómskeho ministra?
(Smiech.) Uvidíme. Oni sami vyťahujú príklad Obamu. Vravia, že pred rokom by nikto nepovedal, že bude americkým prezidentom. V tom vidia inšpiráciu aj pre seba.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.