Nádrž plná chľastu. Sen (asi) každého poriadneho alkoholika. Na druhej strane každodenná realita miliónov vodičov na svete jazdiacich na etanol. Teda vlastne ich áut.
Tankujú do nich totiž palivo označené ako E85 – čo je skratka vyjadrujúca zloženie zmesi, pozostávajúcej z 85 percent etanolu, zvyšok je klasický benzín. A v žiadnom prípade nejde o provokáciu zarytých abstinentov, ale o environmentálne prijateľnejší spôsob dopravy. Spaľovanie „alkoholického“ paliva totiž na rozdiel od klasického benzínu produkuje zhruba o tretinu menej emisií skleníkových plynov. A navyše energetická bilancia priemyselnej produkcie etanolu je kladná, pretože jeho využitím sa získa približne o 25 % energie navyše. V princípe je možné ho vyrobiť z akéhokoľvek biologického materiálu obsahujúceho cukry (cukrová repa, cukrová trstina) alebo polysacharidy štiepiteľné na cukry (škrob, celulóza). V skutočnosti sa najčastejšie získava hydrolýzou škrobu, ktorého najlacnejším a najdostupnejším zdrojom je kukurica, jačmeň alebo pšenica. Rastlinná surovina sa najprv pomelie na múku, tá sa zmieša s vodou a k vzniknutej mase sa pridajú enzýmy, ktoré štiepia škrob na glukózu. Amoniak následne upraví pH zmesi a zároveň slúži ako „vitamín“ pre kvasnice. Tie sú kľúčovým komponentom fermentačného procesu, lebo premieňajú vzniknutú glukózu na čistý etanol a oxid uhličitý. Alkohol sa vydestiluje, zbaví sa zvyškovej vody a denaturuje sa 5 % prídavkom benzínu (aby sa nedal piť a nepodliehal tak dani z destilátov). Ani uvoľnený plynný CO2 nevyjde nazmar: predáva sa výrobcom sódovky a suchého ľadu. V súčasnosti je však veľkou výzvou výroba etanolu výlučne z lacnej (hemi)celulózy. To je predmetom intenzívneho vedeckého výskumu, pretože taká technológia sľubuje podstatne ekonomickejší spôsob jeho priemyselnej produkcie. Obrovskou výhodou je totiž možnosť využitia takmer akéhokoľvek rastlinného odpadu ako suroviny – konárov, slamy, kôry, šúpolia, atď. A to už naozaj stojí za to.
.peter Szolcsányi
Tankujú do nich totiž palivo označené ako E85 – čo je skratka vyjadrujúca zloženie zmesi, pozostávajúcej z 85 percent etanolu, zvyšok je klasický benzín. A v žiadnom prípade nejde o provokáciu zarytých abstinentov, ale o environmentálne prijateľnejší spôsob dopravy. Spaľovanie „alkoholického“ paliva totiž na rozdiel od klasického benzínu produkuje zhruba o tretinu menej emisií skleníkových plynov. A navyše energetická bilancia priemyselnej produkcie etanolu je kladná, pretože jeho využitím sa získa približne o 25 % energie navyše. V princípe je možné ho vyrobiť z akéhokoľvek biologického materiálu obsahujúceho cukry (cukrová repa, cukrová trstina) alebo polysacharidy štiepiteľné na cukry (škrob, celulóza). V skutočnosti sa najčastejšie získava hydrolýzou škrobu, ktorého najlacnejším a najdostupnejším zdrojom je kukurica, jačmeň alebo pšenica. Rastlinná surovina sa najprv pomelie na múku, tá sa zmieša s vodou a k vzniknutej mase sa pridajú enzýmy, ktoré štiepia škrob na glukózu. Amoniak následne upraví pH zmesi a zároveň slúži ako „vitamín“ pre kvasnice. Tie sú kľúčovým komponentom fermentačného procesu, lebo premieňajú vzniknutú glukózu na čistý etanol a oxid uhličitý. Alkohol sa vydestiluje, zbaví sa zvyškovej vody a denaturuje sa 5 % prídavkom benzínu (aby sa nedal piť a nepodliehal tak dani z destilátov). Ani uvoľnený plynný CO2 nevyjde nazmar: predáva sa výrobcom sódovky a suchého ľadu. V súčasnosti je však veľkou výzvou výroba etanolu výlučne z lacnej (hemi)celulózy. To je predmetom intenzívneho vedeckého výskumu, pretože taká technológia sľubuje podstatne ekonomickejší spôsob jeho priemyselnej produkcie. Obrovskou výhodou je totiž možnosť využitia takmer akéhokoľvek rastlinného odpadu ako suroviny – konárov, slamy, kôry, šúpolia, atď. A to už naozaj stojí za to.
.peter Szolcsányi
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.