Fúzia

Takmer dokonalé spojenie skejtbordingu, umenia a hudby hostil koncom novembra storočný Grand Palais v srdci Paríža na akcii Šou Tonyho Hawka. Honosná budova s klasicistickou fasádou, krásnym secesným interiérom a obrovskými presklenými kopulami možno pre niekoho nie je miestom na street art, tvrdú muziku a skejtbordy, lenže je to presne naopak – v tomto meste si jednoducho kontrasty rozumejú. Ako moderné Centrum Georga Pompidoua uprosted starej štvrte Beaubourg, ako presklená pyramída medzi krídlami kráľovského Louvru. Vlastne, ako Eiffelova veža vypínajúca sa nad celým mestom. 

Skejtbording uprostred paláca z devätnásteho storočia bol presne taký istý – šokujúci a úchvatný. Uprostred priestorov, ktoré sa roky používajú na výstavy rôzneho druhu, postavili organizátori pre pozvaných profesionálov nielen najväčšiu U-rampu v Európe, ale aj množstvo tzv. streetových prekážok, na ktorých si mohla zajazdiť aj miestna mládež. Takú hustotu skejtbordov v okolí bulváru Champs Elyssé, ktorý je hneď za rohom, určite ešte nevideli. Policajti, ktorí mali svoju ministanicu priamo v útrobách paláca, sa na pestro vyobliekaných skejtistov s nadhľadom usmievali a kto potreboval, tomu aj poradili. Len veľmi ťažko si človek podobnú scénu predstavoval niekde na Slovensku, napríklad na bratislavskom Hrade.

Keď koncom štyridsiatych rokov minulého storočia partička kalifornských surferov čakala na vlny a z nudy si na dosky z bedničiek pripevnila kolieska z korčulí, určite netušila, že práve odštartovala mániu, ktorá bude priťahovať mládež po celom svete aj v nasledujúcom tisícročí. To, čo sa spočiatku zdalo len zábavkou niekoľkých bláznov, sa rýchlo zmenilo na celosvetovú mániu a aj dobrý biznis. Podľa odhadov sa skejtbordingu venuje takmer dvadsať miliónov prevažne mladých ľudí po celom svete, obrat z predaja dosiek, ale aj „skejťáckej“ módy,  je obrovský. Časť komunity sa snaží dostať tento šport mladých do programu olympijských hier, väčšina je však proti – obáva sa prílišnej konformity. Skejtbording chce aj naďalej zostať umením ulice so všetkým, čo k tomu patrí. Rebelstvo, hudba, urban art.

Spojene skejtbordingu a hudby je silné, neexistuje poriadne podujatie, ktorého súčasťou by nebol koncert alebo aspoň tanečná párty. Aj v útrobách Veľkého paláca sa ozývala dunivá muzika. V prvý deň veľkolepej akcie si tam zahrali indierockoví Tennisoap, punkáči Uncommenfrommars, množstvo DJs na čele s hviezdnym housovým Bobom Sinclairom, na druhý deň vystúpilo zaujímavé elektronické duo Dead Rock Machine, opäť znelo množstvo tanečnej hudby a ako headlineri zahrali postgrungeový Dead by Sunrise, projekt lídra Linkin Park Chestera Benningtona. Vrcholom bol však set, ktorý na záver programu zahral Mix Master Mike, dvorný DJ legendárnych Beastie Boys. Hudobný výber, postačujúci na malý festival – a to bola muzika len sprievodom športového vyžitia...

Skejbord je šport ulice, rovnako ako grafitti sú umením mesta. Pre niekoho čmáranice, pre iného skvelá umelecká výpoveď. Aj grafitti sa postupne vynára z ilegality, aj keď možno nájznámejší grafitti umelec, britský Banksy, je dodnes neidentifikovaným prízrakom. Priekopník francúzskeho graffiti André, známy najmä kreslenými postavičkami s jedným okom v tvare x, patrí dnes nielen k rešpektovaným umelcom, ale doma sa radí aj medzi dôležité postavy sveta módy a nočného života, keďže je majiteľom viacerých exkluzívnych podnikov, okrem Paríža aj v New Yorku či Tokiu. André si ešte v osemdesiatych rokov vydobil meno v urban art – menami. Celý Paríž totiž vyzdobil menami zaľúbencov. „Grafitti nie je vandalizmus, ale nádherný zločin,“ je Andrého krédo. V historických priestoroch Grand Palais ho napĺňal do bodky.

Tony Hawk je zase ikonou skejtbordingu. Neprajníkom tohto športu, ktorí sa boja, že by ich deti prviedol na zlé chodníčky, odkazuje jasne – bol som problémové dieťa a rodičia nevedeli, čo so mnou. Problémy sa skončili, keď mu brat požičal skejtbord. 

Otec mu postavil malú rampu a malý Tony začal postupne vyhrávať preteky. „Páčilo sa mi, že mi do toho nikto nemôže hovoriť,“ spomína Hawk vo svojej autobiografii Povolanie: skejtbordista. Práve jemu sa prisudzujú najväčšie zásluhy na tom, že skejtbording sa zmenil zo zábavky na rešpektovaný šport. 

Vyhral všetko, čo sa dá. V štrnástich sa stal profesionálom, v šestnástich bol absolútnou svetovou jednotkou. Stal sa módnou ikonou, reklamnou tvárou, hviedzou skejtbordových dokumentov či hrdinom nesmierne úspešnej počítačovej hry. Napriek svojmu veku je vzorom pre milióny mladých po celom svete. 

„Vždy som cítil, akoby som mal dopredu nalinkovanú kariéru skejtbordistu,“ hovorí dnes 41-ročný Hawk, ktorý sa po búrlivej mladosti upokojil a dnes je z neho nielen slušný otec rodiny, ale aj televízny moderátor a najmä výborne zarábajúci športovec, venujúci sa charite a propagácii športu. 

Skejtbording je skvelý televízny šport. Dobre nasnímané skoky a dynamické zábery sprevádzané nadupanou muzikou sú pre kamery atraktívnym tovarom. Vidieť však v akcii tých najlepších naživo, to sa nedá porovnať ani s najlepším filmom. Až keď človek na vlastné oči vidí monštróznosť rampy, výšku skokov a extrémne obraty, pochopí, o aký adrenalín skutočne ide. 

Tí najlepší popierajú zákony gravitácie a sú chvíle, keď máte pocit, že sa vo vzduchu jednoducho zastavili, aby mohli predviesť nadšenému publiku trik z ríše nemožných. Šou sprevádzajú sety DJ Akwela, ktorý spolupracoval s takými esami ako Daft Punks, Chemical Brothers, 2 many DJs, Fatboy Slim či Jeff Mills. Niekoľkotisícové publikum doslova hučí. Dokonalá fúzia športu a umenia. 

Na rampe sa strieda legendárny Tony Hawk a jeho priatelia – Andy MacDonald, Sergie Ventura, Sandro Dias, Kevin Staab, Jean Postec a Jessie Fritsch. Každý z nich je skejtbordovým kráľom. Esom je Tony Hawk – ako prvý na svete predviedol trik 900 – a aj keď má 41 rokov, stále dokáže vystrúhať vo vzduchu dva a pol obrátky. Po prvý raz sa mu vysnívaný trik podaril pred desiatimi rokmi na X Games, ktorým sa hovorí aj olympiáda extrémnych športov. Odvtedy ho napodobnili len traja skejtbordisti na svete. 

Atmosféra v Grand Palais graduje. Tony Hawk stojí na okraji rampy a keď vyletí do vzduchu, akoby ste sledovali spomalený film. Nádherná deväťstovka vyvoláva nespútaný aplauz. To však nie je všetko. Jediná žena s lietajúcou doskou na scéne, len 20-ročná Lyn-Z Adams-Hawkinsová, sa pokúša o trik 540 McTwist. Publikum buráca pri neúspešných pokusoch a keď sa jej ako prvej žene v histórii podarí tento náročný kúsok ustáť, vybuchuje pod presklenou strechou Veľkého paláca obrovská radosť a nadšenie. Fajnšmekri znalecky pokyvujú hlavami, tí menej znalí nimi krútia v úžase. Zážitok.