Udalosti vo svete

Americký prezident Barack Obama oznámil, že proti Talibanu vyšle do Afganistanu ešte 30-tisíc vojakov. Zároveň očakáva, že ďalších 10-tisíc vojakov poskytnú spojenci. Je to potrebné, ak má byť Afganistan v dohľadnom čase odovzdaný pod domácu správu.

Rozhovory členov NATO v Bruseli priniesli len časť výsledku, aký zrejme Washington očakával. Ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clinton síce šírila pozitívnu energiu a zdôrazňovala, že spojenci reagujú a spolupracujú dobre, no výsledné číslo, ktoré v piatok 4. decembra dosiahla, bolo len 7-tisíc prisľúbených vojakov. „Súrne potrebujeme dodatočné vojenské sily,“ povedala zhromaždeným zástupcom štátov severoatlantickej aliancie, „ale ich prítomnosť nebude na neurčito.“ Šéf NATO Anders Fogh Rasmussen zase zdôrazňoval potrebu solidarity medzi spojencami a jednoty pri konaní v Afganistane.

Veľká Británia, kde je otázka vysielania vojakov na misie NATO v súčasnosti omnoho politickejšia a pred voľbami pre vládnucich labouristov aj nebezpečnejšia ako inokedy, prisľúbila 500 vojakov. Taliansko ich vyšle podľa BBC „okolo tisícky“, Poľsko 600, Portugalsko 150, Španielsko 200, Slovensko 250 a Macedónsko 80. Gruzínsko, ktoré nie je členom NATO, ale dáva si záležať, aby s Alianciou čo najlepšie spolupracovalo, sľúbilo 900 vojakov, a Južná Kórea, takisto nečlen, 500.

Omnoho menej sa blysli euroveľmoci Francúzsko a Nemecko. Paríž ešte zváži, ako sa rozhodne, Berlín dá svoju vôľu na vedomie možno až v januári.

Je zaujímavé, ako sa v týchto súvislostiach vyvíja imidž amerického prezidenta. Pacifisti v jeho strane i mimo nej zvýšenie počtu vojakov nevítajú – hoci rázne a rýchle ukončenie afganskej patálie by mohlo byť krokom k mieru. Aj preto sa Obama tešil, že novú zmluvu o jadrových zbraniach, ktorú chcú USA uzavrieť s Ruskom, podpíše ešte do 10. decembra, keď si pôjde po Nobelovu cenu za mier. Zmluvou by sa Barack Obama mohol oháňať ako stupienkom k bezjadrovému svetu. (Aj keď väčšiu odvahu by si od Washingtonu žiadal tvrdý postoj k Iránu, ktorý o bezjadrovosť nemá záujem.) Príprava zmluvy však trvá dlhšie, než sa predpokladalo, a hlava USA azda napokon poputuje do Nórska skôr s imidžom vojnového prezidenta než mierovej holubice.

Haagsky tribunál (ICC) dostal výzvu od aktivistov a emigrantov zo Severnej Kórey: vyšetriť porušovanie ľudských práv, ktorého sa komunistická diktatúra v tejto krajine dopúšťa. Aktivisti očakávajú, že Haag na Kim Čong-ila vydá zatykač. Odvolávajú sa na existujúcu žalobu ICC sudánskeho prezidenta Umara Bašíra, a na to, že zločiny v Severnej Kórei sú rovnako závažné.

Podľa zatknutého člena hnutia Taliban bol  šéf al-Káidy Usáma bin Ládin začiatkom tohto roku v provincii Gházní v Afganistane. Dodáva, že sa s ním stretol ešte pred útokmi z 11. septembra. Podľa západných tajných služieb treba tú informáciu preveriť. To, že najhľadanejší terorista stále žije, vedia. Skôr sa však predpokladalo, že sa možno skrýva v Pakistane.

 

Zsolt Semjén, predseda maďarskej kresťanskodemokratickej ministrany, ktorá je na kandidátke s Fideszom, oznámil, že bude hlasovať proti českému dodatku, ktorý by mal zabezpečiť, aby sa na susednú krajinu nevzťahovala Charta práv. Klausom ťažko vybojovaný dodatok potrebuje pritom ratifikáciu všetkých 27 štátov; ak by ho Budapešť potopila, Česi vyjdú naprázdno.

 

Prvý a tretí Rím nadviazali oficiálne diplomatické vzťahy a Moskva otvorí svoju ambasádu pri Svätej stolici. Historické rozhodnutie prišlo krátko po oficiálnej návšteve ruského prezidenta Medvedeva v Taliansku a Vatikáne a po desaťročiach ostrých konfliktov otvára možnosť nových vzťahov aj medzi pravoslávnou a katolíckou cirkvou. Očakávania sú vysoké.

Austrálske vína sú populárne na celom svete, ale dopyt po nich v poslednom čase klesá. Tamojší vinári napriek tomu víno vyrábať neprestali a robili ho na sklad. Dnes Austrálska federácia vinárov radí vinárom, aby nerentabilné vinice zlikvidovali. Dopyt poklesol najmä po lacnejších austrálskych vínach. Namiesto nich zákazníci čoraz častejšie kupujú vína privátnych značiek veľkých obchodných reťazcov.

Ruský premiér sa v programe otázok a odpovedí, ktorý sa pravidelne vysiela v televízii, vyjadril, že uvažuje o kandidatúre na post prezidenta. Zároveň zdôraznil nutnosť boja proti terorizmu a upokojoval občanov, že najhoršia časť krízy pominula.

Český prezident si k vavrínovému vencu rebelanta pridal ďalší lístok – zrejme nepocestuje na budúce olympijské hry, ktoré sa budú konať vo Vancouveri. Dôvodom je protest proti vízam, ktoré Kanada tento rok zaviedla voči Česku.

V Pekingu sa museli potešiť: malý mocný muž strednej Európy sa s miestnou komunistickou štátostranou rozhodol nadviazať oficiálne vzťahy nie ako bývalý a (zrejme) budúci premiér, ale ako predseda strany. Obom stranám blahoželáme!