Ľahšie bude skontrolovať slová slovenského ministra Lajčáka, ktorý hovoril o možnosti zdvojnásobenia počtu jednotiek – Slovensko by tak mohlo mať v Afganistane 400 či 500 vojakov.
Barack Obama však v prejave na vojenskej akadémii vo West Pointe vyhovel aj želaniu svojich politických poradcov, znepokojených klesajúcou podporou verejnosti. Oznámil preto, že v lete 2011 by sa mal začať postupný odchod Američanov z Afganistanu. Minister obrany Robert Gates na druhý deň v Kongrese doplnil, že na základe vyhodnotenia v decembri 2010 vojenské vedenie rozhodne o priebehu vojny v roku 2011. Výsledkom je teda opäť hmla. Zdá sa jediné – začiatok sťahovania po 18-tich mesiacoch nemusí určiť jeho ukončenie.
Americký prezident a jeho ľudia riešia klasickú kvadratúru kruhu – ako vyslať dostatočný signál Talibanu a al-Kájde, že to s víťazstvom myslia vážne a súčasne udržať doma nádej, že sa vojaci z nepopulárnych vojen v Iraku a Afganistane v dohľadom čase vrátia späť.
Ohlásená stratégia má tri vážne otázniky. Po prvé, Afganistan a zahraničná politika nepatria medzi Obamove priority, a nepatria ani medzi priority verejnosti – tam sú otázky zamestnanosti, rozpočtového deficitu či reformy zdravotníctva. Po druhé, v Afganistane je ťažké zadefinovať víťazstvo inak ako tým, že v krajine nebude vládnuť Taliban a nebude tam mať útočisko ani al-Kájda. Čo však s útočiskom al-Kájdy hneď za hranicami, v nedostupných oblastiach Pakistanu? Aj preto sa celá tretina prezidentovho prejavu týkala práve jadrového Pakistanu. A po tretie, bude 18 sľúbených mesiacov stačiť, keď nestačilo 8 rokov? A nepovzbudí ohlásených 18 mesiacoch Taliban a al-Kájdu, aby sa na chvíľu stiahli, a po americkom odchode krajinu znova ovládli?
Keď začiatkom roku 2007 navýšil počet jednotiek v Iraku prezident Bush, senátor Obama bol proti. Dnes prišiel s vlastným variantom toho, čo predtým kritizoval (a čo v Iraku prinieslo obrat k lepšiemu). Obamu dnes v otázke Afganistanu podporuje iba tretina voličov, viac ako polovica je proti. Lenže tým, že sa k Afganistanu takto prihlásil, otvoril dvere tomu, aby ho verejnosť začala posudzovať práve podľa úspechu v tejto vojne. Bush mal svoj Irak, Obama má Afganistan.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.