Zamýšľam sa nad zmyslom skutočnosti, ktorú v ťažkých, ba až surových životných podmienkach prežili moji starí rodičia, naši rodičia a my. Nad zmyslom života, ktorý je už pomaly za mnou. Aký je účinok tradície vo vývoji spoločnosti? Ako to, že jednoduchí, možno povedať nevzdelaní, ale v podstate dobromyseľní a dobroprajní, šľachetní ľudia, ako boli moji prarodičia i rodičia, boli vstave odovzdávať po nich nasledujúcej generácii už v jej ranom veku to podstatné pre ich vzťahy k ostatným ľuďom i všetkému stvoreniu okolo nich, čo následne ovplyvnilo celý ich život?
Uvedomoval si niekto z nás piatich detí, ako naši rodičia formovali náš budúci život – nie slovami, tie sme počuli inde –, ale príkladom? Svojím životom nám ho odovzdali. Ani sme si to neuvedomovali a dostali sme osobnostnú výbavu na celý život. A my spolu s nimi sme to posunuli rovnako úspešne – môžem to už povedať s hrdosťou – našim deťom a vnúčatám ďalej, napriek zhubnému pôsobeniu komunizmu, v ktorom sme všetci prežili kruté časy....
Aj keď oneskorené poznávanie, ale aj to napĺňa a dáva dôstojnosť záveru môjho života. Študujem, premýšľam, hľadám stále... Som spokojný? V jednom smere rozhodne áno! Nežili sme bez chýb a omylov. Zažili sme zloby až-až. Odovzdali sme však generáciám po nás to dobré, čo sme prijali, a oni to už začali chápať. To (neskorú) jeseň môjho života napĺňa spokojnosťou! Azda predsa sme len nežili nadarmo a zostanú po nás stopy...A potom, stálo to za to!
Rozhodne je zbytočné uvažovať, či nasledujúcich 20 rokov po Nežnej revolúcii môže zmeniť radikálne medziľudské vzťahy a neuvedomiť si pritom, že 45 rokov komunistického režimu spoločnosť morálne devastovalo natoľko, že len návrat do pôvodného, tradíciou udržiavaného stavu pri terajšom konzumnom smerovaní spoločnosti plnej nekontrolovaného egoizmu by si vyžadoval niekoľko generácií cieľavedomého nápravného pôsobenia. To sú väčšie straty než akékoľvek iné straty materiálnej povahy. Tu je tragédia našej spoločnosti! A tradícia už sama osebe teraz nestačí! Navyše, už sa takmer vytratila; deti teraz formuje škôlka, škola a ulica. Hľadá a chce dnes človek vôbec hľadať a nájsť motiváciu na dôstojný život svoj a spoločenstva, v ktorom žije? Dakedy o tom pochybujem.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.