.čoho sa týka tento spor?
Kedysi sa výrobcovia vedeli dohodnúť bez problémov. „Zaseklo“ sa to na maďarských politikoch. Je to pre nich nacionalistická otázka.
.nejde iba o to, ktorá krajina si „uchmatne“ slovo Tokaj pre seba ako prvá?
Nie. Boli trilaterálne rokovania aj s Európskou komisiou, už v roku 2005 sme legislatívu harmonizovali s Maďarskom s tým, že sa postupne prejde k spoločnému názvu Tokaj. Žiaľ, k dohode sme nedospeli.
.my sme si zaradili aj územia, ktoré Maďari neuznávajú ako tokajské?
Nejde o to, čo oni uznávajú. Jednoducho nesúhlasia s tým, že sme si rozšírili hektárové výmery. Chcú nám ich neustále minimalizovať.
.prečo sme si ich rozšírili?
Pretože historicky patria do tej oblasti. Maďarsko urobilo to isté. Zmenilo katastrálne vymedzenie svojich území, pribralo ďalšie obce. My sa však na Slovensku nechceme baviť o výmere, ale o jednotnom systéme v obidvoch krajinách, čo zase oni odmietajú. Hodnotenie, ktorým boli preverené všetky hony na Slovensku, vychádza z historického princípu, svahovitosti, slnečného svitu a podobne. Maďarsko tvrdí, že má podobný systém. Žiaľ, nechce do špecifikácie deklarovať svoju výmeru. Dnes predkladajú, že majú potenciálne nie 5-tisíc hektárov tokajských viníc, ale 12-tisíc.
.čiže Maďarsko chce zmenšiť slovenskú výmeru viníc a svoju si rozširovať?
Presne tak. Je to ich marketingový ťah. Chcú Tokaj iba pre seba. Historicky bolo našich okolo 300 hektárov, ich bolo okolo 4,5-tisíc. Tvrdia však, že sme mali ešte nižšie výmery.
.chcú nám uznať iba tých tristo hektárov z čias monarchie?
Myslíme si, že oni nám nechcú vôbec uznať Tokaj. Dnes je to u nás sedem obcí, oni nám chcú povoliť len štyri. Tých desať rokov prebieha handlovanie: raz nám nechcú povoliť obce, potom povolia sedem obcí, ale nechcú povoliť 908 hektárov, iba 600. Potom chcú povoliť len štyri obce a 500 hektárov...
.ktoré naše obce neuznávajú?
Čerhov, Veľkú Baru a Černochov.
.dôvod?
Vychádzajú z toho, že v roku 1908 boli zapísané iba štyri obce. Ale my ideme podľa výmery z päťdesiatych rokov, keď vznikol v Československu zákon o vinohradníckej oblasti Tokaj a sedem obcí spĺňalo všetky jeho podmienky.
.nemôže Slovensko zablokovať Maďarsko v Bruseli, ak robia oni to isté nám?
Doplácame na to, že na rokovaniach sme slušní a dodržiavame dohody – na rozdiel od Maďarska. Vravia, že sa budú s nami baviť, len ak si obmedzíme hektárové výmery, naposledy požadovali okolo 650 hektárov. Vtedy by vraj uznali Tokaj aj nám. Ak oponujeme, čo je to za prístup, že potom môžeme my určovať, koľko hektárov bude mať Maďarsko, tak odvetia, že sa do toho nemáme starať.
Kedysi sa výrobcovia vedeli dohodnúť bez problémov. „Zaseklo“ sa to na maďarských politikoch. Je to pre nich nacionalistická otázka.
.nejde iba o to, ktorá krajina si „uchmatne“ slovo Tokaj pre seba ako prvá?
Nie. Boli trilaterálne rokovania aj s Európskou komisiou, už v roku 2005 sme legislatívu harmonizovali s Maďarskom s tým, že sa postupne prejde k spoločnému názvu Tokaj. Žiaľ, k dohode sme nedospeli.
.my sme si zaradili aj územia, ktoré Maďari neuznávajú ako tokajské?
Nejde o to, čo oni uznávajú. Jednoducho nesúhlasia s tým, že sme si rozšírili hektárové výmery. Chcú nám ich neustále minimalizovať.
.prečo sme si ich rozšírili?
Pretože historicky patria do tej oblasti. Maďarsko urobilo to isté. Zmenilo katastrálne vymedzenie svojich území, pribralo ďalšie obce. My sa však na Slovensku nechceme baviť o výmere, ale o jednotnom systéme v obidvoch krajinách, čo zase oni odmietajú. Hodnotenie, ktorým boli preverené všetky hony na Slovensku, vychádza z historického princípu, svahovitosti, slnečného svitu a podobne. Maďarsko tvrdí, že má podobný systém. Žiaľ, nechce do špecifikácie deklarovať svoju výmeru. Dnes predkladajú, že majú potenciálne nie 5-tisíc hektárov tokajských viníc, ale 12-tisíc.
.čiže Maďarsko chce zmenšiť slovenskú výmeru viníc a svoju si rozširovať?
Presne tak. Je to ich marketingový ťah. Chcú Tokaj iba pre seba. Historicky bolo našich okolo 300 hektárov, ich bolo okolo 4,5-tisíc. Tvrdia však, že sme mali ešte nižšie výmery.
.chcú nám uznať iba tých tristo hektárov z čias monarchie?
Myslíme si, že oni nám nechcú vôbec uznať Tokaj. Dnes je to u nás sedem obcí, oni nám chcú povoliť len štyri. Tých desať rokov prebieha handlovanie: raz nám nechcú povoliť obce, potom povolia sedem obcí, ale nechcú povoliť 908 hektárov, iba 600. Potom chcú povoliť len štyri obce a 500 hektárov...
.ktoré naše obce neuznávajú?
Čerhov, Veľkú Baru a Černochov.
.dôvod?
Vychádzajú z toho, že v roku 1908 boli zapísané iba štyri obce. Ale my ideme podľa výmery z päťdesiatych rokov, keď vznikol v Československu zákon o vinohradníckej oblasti Tokaj a sedem obcí spĺňalo všetky jeho podmienky.
.nemôže Slovensko zablokovať Maďarsko v Bruseli, ak robia oni to isté nám?
Doplácame na to, že na rokovaniach sme slušní a dodržiavame dohody – na rozdiel od Maďarska. Vravia, že sa budú s nami baviť, len ak si obmedzíme hektárové výmery, naposledy požadovali okolo 650 hektárov. Vtedy by vraj uznali Tokaj aj nám. Ak oponujeme, čo je to za prístup, že potom môžeme my určovať, koľko hektárov bude mať Maďarsko, tak odvetia, že sa do toho nemáme starať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.