.tá bronzová medaila z Oslo je z takzvaného satelitného turnaja. Čo je satelitný turnaj?
Do svetového pohára v šerme sa zarátavajú body z troch typov turnajov. Jednak sú to samotné turnaje svetového pohára, potom turnaje Grand Prix a nakoniec satelitné turnaje, ktoré sú menej dôležité. Za umiestnenie v turnaji svetového pohára sa získavajú body podľa umiestnenia, pričom za víťazstvo je tridsaťdva bodov. Za Grand Prix sa získava dvojnásobok bodov a satelitné turnaje sú najslabšie, tam sú za víťazstvo len štyri body. V senioroch je turnajov svetového pohára a Grand Prix spolu asi desať a do celkového poradia sa zarátava najlepších päť výsledkov.
.v juniorskom svetovom pohári ste v tomto roku získali body aj v tých lepších turnajoch...
Ja som bola teraz prvý rok seniorka a zároveň posledný rok juniorka. V tej juniorskej kategórii som bola celkom úspešná, na dvoch pretekoch svetového pohára som skončila tretia. Medzi seniorkami bolo najväčším úspechom šestnáste miesto na majstrovstvách Európy.
.šestnásta z koľkých?
Asi z deväťdesiatich.
.pri prechode z jednej kategórie do druhej má človek zrazu celkom nových súperov, ktorých nepozná? Nie je to veľký hendikep?
To je rôzne. Mne osobne niekedy vyhovuje, keď súpera nepoznám. Keď ho poznám, tak sa mi môže stať, že príliš znervózniem alebo ho zas, naopak, podcením a málo sa „hecnem“. Ale niektoré veci je vždy dobré o súperovi vedieť. Niekto napríklad často bodá na nohu, čo je taký lacný zásah, ktorý sa dá ľahko dosiahnuť, keď súper na chvíľu poľaví v koncentrácii. No a ak viem, že je to niečia silná zbraň, tak si na to dám špeciálny pozor. Tiež je dobré vedieť, kto je vyslovený obranár, ktorý nezaútočí, ani keby čo bolo. Proti takým treba niečo vymyslieť, pretože tam to už nie je vec techniky, ale skôr taktiky.
.vy ste obranárka alebo útočníčka?
Na pretekoch mi viac vyhovuje obrana a na tréningoch viac útočím. Moji tréningoví partneri totiž väčšinou bránia, takže som vlastne nútená útočiť.
.čo sa stane, ak sa stretnú dvaja vyslovení obranári?
Ak sú obaja pasívni v prvej tretine, dostanú žlté karty. Ak sa to nezmení, v druhej tretine dostanú červené karty, čo znamená trestný zásah. A ak ani to nepomôže, tak sa ide posledná minúta čistého času, pričom sa dopredu vyžrebuje, kto má takzvanú výhodu. A ak by náhodou nepadol zásah, tak vyhráva ten, kto má tú výhodu. Keď narazím na takú vyslovenú obranárku, tak niekedy tiež začnem byť pasívna. Jeden zápas som vyhrala tým, že som nič nerobila, dostali sme karty, a jej to už prišlo blbé, tak zaútočila. A keďže v tom útoku bola slabšia, tak som zabodovala. A potom už musela útočiť ďalej. Pretože keď niekto začne prehrávať čo i len o bod, tak musí začať útočiť.
.vy šermujete kord, ktorý je u nás asi najčastejšou zbraňou. Prečo je práve kord taký obľúbený?
Pretože je najjednoduchší na pochopenie. Takže ak majú nejaké deti záujem šermovať alebo ak ich k tomu privedú rodičia, tak najľahšie je začať s kordom.
.aj u vás to tak bolo?
Nie, ja som začala s fleuretom, pretože otec šermoval s fleuretom a aj náš klub bol pôvodne fleuretový. Ale postupne sa preorientoval na kord, takže som pomaly nemala s kým šermovať. Riešili sme to tak, že som dvakrát do týždňa chodila trénovať do Šamorína, ale to bolo časovo veľmi náročné. A v istom momente som sa musela rozhodnúť pre jednu zbraň. Pretože sa mi to plietlo. Pôvodne som s kordom začala preto, aby mi pomohol vo fleurete, pretože tam je trochu iné tempo, inak sa tam hýbe, a potom to dopadlo tak, že mi fleuret kazil kord, takže som s ním definitívne prestala.
.dnes vám už tá fleuretová minulosť neprekáža?
Nie, naopak, to, že som začínala s fleuretom, má svoje výhody. Pretože niektoré návyky, napríklad takzvané šermiarske pohyby, získa človek lepšie pri fleurete ako pri korde. Pri fleurete sa na to dáva väčší dôraz. Keď som začínala, tak skoro celý prvý rok som cvičila len nohy. Je to náročné na koordináciu. Teraz sa to robí kratšie, lebo deti to rýchlo prestane baviť, každý by chcel čím skôr šermovať so zbraňou.
.tie pohyby nohami sa trénujú zvlášť?
Šermiarske nohy – ani neviem, prečo sa to tak volá, myslím, že je to prebraté z maďarčiny – sa robia na každom tréningu. Jednak na rozcvičku, ale nielen. Pretože vo voľnom šerme, tam sa nerobia len tie šermiarske posuny a odsuny, tam sa občas aj skáče a je to také voľnejšie. Čiže, „nohy“ robíme na rozcvičenie, ale najmä kvôli tomu, aby sme z nevyšli z cviku.
.samotný tréning potom spočíva hlavne vo voľnom šerme?
Časovo áno, voľný šerm zaberá možno aj deväťdesiat minút. Ale veľmi dôležitá je individuálna lekcia s trénerom, ktorá trvá síce len okolo pätnástich minút, ale práve v nej sa najviac trénuje technika.
.prečo trvá tak krátko, keď je taká dôležitá?
Pretože dlhšie sa to robiť nedá. Ak je to intenzívne, tak je to dosť náročné na kondičku, a okrem toho sa treba maximálne sústrediť. Navyše, ak robíme veci náročné na ruku, tak ruka po pätnástich minútach už dosť bolí. Ja to mám ešte špeciálne rozdelené, pretože svojho trénera mám v inom klube, takže dvakrát do týždňa idem najprv za ním na lekciu či školu, a potom do svojho klubu na voľný šerm. Ostatní šermiari v našom klube dostávajú školu v rámci normálneho tréningu, iba ja to mám tak zariadené, že školu dostávam v inom klube.
Len raz do týždňa máme reprezentačný zraz a tam dostanem aj svoju školu, aj celý tréning.
.aká je úloha trénera priamo pri zápase? Je v šerme koučing dôležitý alebo ani nie?
To je individuálne, ale pre mňa je dôležitý. Pohľad šermiara môže byť iný ako pohľad zvonka. Napríklad niekedy sa stane, že zaútočím, súperka mi úder vykryje a ja si neviem hneď uvedomiť, do ktorej strany ten kryt išiel. Keď mi vtedy tréner povie, ako to vykryla, tak mi pomôže. Okrem toho sú situácie, keď už neviem nič vymyslieť, a vtedy môže tréner vymyslieť nejakú fintu za mňa. Realizácia je potom na mne, a nie vždy sa podarí, ale celkovo mi vyhovuje, keď pri mne pri zápase niekto je. Ale sú, samozrejme, šermiari, ktorí nechcú nič počuť, najmä keď prehrávajú. Ja naopak, práve keď prehrávam, tak si rada nechám poradiť.
.posledná otázka: čo je vaším športovým cieľom?
Tak na to viem odpovedať celkom jasne. Mojím cieľom je účasť na olympiáde. A tam potom, samozrejme, snaha o čo najlepší výsledok.
Dagmar Barániková/
Narodená v roku 1989, slovenská reprezentantka v šerme kordom. V roku 2009 bodovala v svetovom pohári junioriek aj senioriek. Na majstrovstvách Európy senioriek skončila na šestnástom mieste.
Do svetového pohára v šerme sa zarátavajú body z troch typov turnajov. Jednak sú to samotné turnaje svetového pohára, potom turnaje Grand Prix a nakoniec satelitné turnaje, ktoré sú menej dôležité. Za umiestnenie v turnaji svetového pohára sa získavajú body podľa umiestnenia, pričom za víťazstvo je tridsaťdva bodov. Za Grand Prix sa získava dvojnásobok bodov a satelitné turnaje sú najslabšie, tam sú za víťazstvo len štyri body. V senioroch je turnajov svetového pohára a Grand Prix spolu asi desať a do celkového poradia sa zarátava najlepších päť výsledkov.
.v juniorskom svetovom pohári ste v tomto roku získali body aj v tých lepších turnajoch...
Ja som bola teraz prvý rok seniorka a zároveň posledný rok juniorka. V tej juniorskej kategórii som bola celkom úspešná, na dvoch pretekoch svetového pohára som skončila tretia. Medzi seniorkami bolo najväčším úspechom šestnáste miesto na majstrovstvách Európy.
.šestnásta z koľkých?
Asi z deväťdesiatich.
.pri prechode z jednej kategórie do druhej má človek zrazu celkom nových súperov, ktorých nepozná? Nie je to veľký hendikep?
To je rôzne. Mne osobne niekedy vyhovuje, keď súpera nepoznám. Keď ho poznám, tak sa mi môže stať, že príliš znervózniem alebo ho zas, naopak, podcením a málo sa „hecnem“. Ale niektoré veci je vždy dobré o súperovi vedieť. Niekto napríklad často bodá na nohu, čo je taký lacný zásah, ktorý sa dá ľahko dosiahnuť, keď súper na chvíľu poľaví v koncentrácii. No a ak viem, že je to niečia silná zbraň, tak si na to dám špeciálny pozor. Tiež je dobré vedieť, kto je vyslovený obranár, ktorý nezaútočí, ani keby čo bolo. Proti takým treba niečo vymyslieť, pretože tam to už nie je vec techniky, ale skôr taktiky.
.vy ste obranárka alebo útočníčka?
Na pretekoch mi viac vyhovuje obrana a na tréningoch viac útočím. Moji tréningoví partneri totiž väčšinou bránia, takže som vlastne nútená útočiť.
.čo sa stane, ak sa stretnú dvaja vyslovení obranári?
Ak sú obaja pasívni v prvej tretine, dostanú žlté karty. Ak sa to nezmení, v druhej tretine dostanú červené karty, čo znamená trestný zásah. A ak ani to nepomôže, tak sa ide posledná minúta čistého času, pričom sa dopredu vyžrebuje, kto má takzvanú výhodu. A ak by náhodou nepadol zásah, tak vyhráva ten, kto má tú výhodu. Keď narazím na takú vyslovenú obranárku, tak niekedy tiež začnem byť pasívna. Jeden zápas som vyhrala tým, že som nič nerobila, dostali sme karty, a jej to už prišlo blbé, tak zaútočila. A keďže v tom útoku bola slabšia, tak som zabodovala. A potom už musela útočiť ďalej. Pretože keď niekto začne prehrávať čo i len o bod, tak musí začať útočiť.
.vy šermujete kord, ktorý je u nás asi najčastejšou zbraňou. Prečo je práve kord taký obľúbený?
Pretože je najjednoduchší na pochopenie. Takže ak majú nejaké deti záujem šermovať alebo ak ich k tomu privedú rodičia, tak najľahšie je začať s kordom.
.aj u vás to tak bolo?
Nie, ja som začala s fleuretom, pretože otec šermoval s fleuretom a aj náš klub bol pôvodne fleuretový. Ale postupne sa preorientoval na kord, takže som pomaly nemala s kým šermovať. Riešili sme to tak, že som dvakrát do týždňa chodila trénovať do Šamorína, ale to bolo časovo veľmi náročné. A v istom momente som sa musela rozhodnúť pre jednu zbraň. Pretože sa mi to plietlo. Pôvodne som s kordom začala preto, aby mi pomohol vo fleurete, pretože tam je trochu iné tempo, inak sa tam hýbe, a potom to dopadlo tak, že mi fleuret kazil kord, takže som s ním definitívne prestala.
.dnes vám už tá fleuretová minulosť neprekáža?
Nie, naopak, to, že som začínala s fleuretom, má svoje výhody. Pretože niektoré návyky, napríklad takzvané šermiarske pohyby, získa človek lepšie pri fleurete ako pri korde. Pri fleurete sa na to dáva väčší dôraz. Keď som začínala, tak skoro celý prvý rok som cvičila len nohy. Je to náročné na koordináciu. Teraz sa to robí kratšie, lebo deti to rýchlo prestane baviť, každý by chcel čím skôr šermovať so zbraňou.
.tie pohyby nohami sa trénujú zvlášť?
Šermiarske nohy – ani neviem, prečo sa to tak volá, myslím, že je to prebraté z maďarčiny – sa robia na každom tréningu. Jednak na rozcvičku, ale nielen. Pretože vo voľnom šerme, tam sa nerobia len tie šermiarske posuny a odsuny, tam sa občas aj skáče a je to také voľnejšie. Čiže, „nohy“ robíme na rozcvičenie, ale najmä kvôli tomu, aby sme z nevyšli z cviku.
.samotný tréning potom spočíva hlavne vo voľnom šerme?
Časovo áno, voľný šerm zaberá možno aj deväťdesiat minút. Ale veľmi dôležitá je individuálna lekcia s trénerom, ktorá trvá síce len okolo pätnástich minút, ale práve v nej sa najviac trénuje technika.
.prečo trvá tak krátko, keď je taká dôležitá?
Pretože dlhšie sa to robiť nedá. Ak je to intenzívne, tak je to dosť náročné na kondičku, a okrem toho sa treba maximálne sústrediť. Navyše, ak robíme veci náročné na ruku, tak ruka po pätnástich minútach už dosť bolí. Ja to mám ešte špeciálne rozdelené, pretože svojho trénera mám v inom klube, takže dvakrát do týždňa idem najprv za ním na lekciu či školu, a potom do svojho klubu na voľný šerm. Ostatní šermiari v našom klube dostávajú školu v rámci normálneho tréningu, iba ja to mám tak zariadené, že školu dostávam v inom klube.
Len raz do týždňa máme reprezentačný zraz a tam dostanem aj svoju školu, aj celý tréning.
.aká je úloha trénera priamo pri zápase? Je v šerme koučing dôležitý alebo ani nie?
To je individuálne, ale pre mňa je dôležitý. Pohľad šermiara môže byť iný ako pohľad zvonka. Napríklad niekedy sa stane, že zaútočím, súperka mi úder vykryje a ja si neviem hneď uvedomiť, do ktorej strany ten kryt išiel. Keď mi vtedy tréner povie, ako to vykryla, tak mi pomôže. Okrem toho sú situácie, keď už neviem nič vymyslieť, a vtedy môže tréner vymyslieť nejakú fintu za mňa. Realizácia je potom na mne, a nie vždy sa podarí, ale celkovo mi vyhovuje, keď pri mne pri zápase niekto je. Ale sú, samozrejme, šermiari, ktorí nechcú nič počuť, najmä keď prehrávajú. Ja naopak, práve keď prehrávam, tak si rada nechám poradiť.
.posledná otázka: čo je vaším športovým cieľom?
Tak na to viem odpovedať celkom jasne. Mojím cieľom je účasť na olympiáde. A tam potom, samozrejme, snaha o čo najlepší výsledok.
Dagmar Barániková/
Narodená v roku 1989, slovenská reprezentantka v šerme kordom. V roku 2009 bodovala v svetovom pohári junioriek aj senioriek. Na majstrovstvách Európy senioriek skončila na šestnástom mieste.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.