Jaruzelského kancelária bola v sivom dome pri tom desivom stalinistickom mrakodrape Paláca kultúry, symbole komunistickej Varšavy, ktorý už konečne niekomu zišlo na um zbúrať. Vraj to však nepôjde, lebo je to štátom chránená kultúrna pamiatka.
Jaruzelski sedel v kancelárii, v dome patriacom poľskej armáde, kde mal ako bývalý poľský prezident svoj úrad. Človek nad tým môže krútiť hlavou, je to trochu akoby mal niekde svoj úrad Gustáv Husák, keby ešte žil. Ale Jaruzelski bol skoro rok prezidentom už demokratického Poľska, tak čo.
Jedna z jeho sekretárok mi vysvetľovala, že tu medzi vojakmi sa cíti Jaruzelski najlepšie, a on sám k tomu dodával, že vždy bol a zostane poľským vojakom. Vojakom, ktorý bol k politike takpovediac donútený okolnosťami.
Ten rozhovor trval hodinu a dostalo sa v ňom aj na historky, z ktorých sa v novinovej verzii objavila len menšia časť. Napríklad viete, prečo Jaruzelski nosí stále tmavé okuliare? Pretože vo vyhnanstve na Sibíri, kam bola jeho rodina ako súčasť poľskej šľachty Stalinom deportovaná, takmer oslepol. Jaruzelského otec v sovietskom gulagu zahynul. Podozrievať niekoho takého z prílišnej náklonnosti k Sovietskemu zväzu je ťažké.
Jaruzelski mi tiež pomerne presvedčivo opísal svoju verziu histórie, ako musel vykonať v roku 1981 vojenský puč, lebo by sa proti sovietskej intervencii, ktorá bola vraj na spadnutie, poľská armáda na rozdiel od tej československej v auguste roku 1969 jednoducho ubránila. Jeho argumenty mali logiku. A je pravda, že on ako šéf jedinej skutočne komunistickej junty odovzdal moc a otvoril dvere demokracii. Možno nie najskôr, ako to šlo, ale najskôr zo všetkých v sovietskom bloku. A to, že penziu presedel na súdoch, kde svoje rozhodnutie z decembra 1981 musel dookola obhajovať, bral ako daň života a bol s tým zmierený.
Teraz poľský Inštitút národnej pamäti prišiel s tým, že existuje záznam Jaruzelského rozhovoru z roku 1981 s maršalom Viktorom Kulikovom, v ktorom Jaruzelski, naopak, sám žiadal, aby Sovieti svoje vojská do Poľska vyslali a pomohli Jaruzelskému potlačiť možné nepokoje. Nie je to nahrávka, len záznam, ktorý urobili Sovieti, teda pred súdom to neobstojí. Jaruzelski sa tvrdo ohradil a uviedol veľa logických argumentov, prečo by nikdy nič také neurobil a radšej by si prestrelil hlavu.
Máme na výber, komu veriť. Poľskému pučistovi, alebo sovietskemu maršalovi, jednému zo sovietskych jastrabov, pre ktorých sú ľudia ako Michail Gorbačov, Jaruzelski či Gyula Horn tí najväčší zradcovia, lebo „vzdali komunizmus“.
Obávam sa, že pravdu bude veľmi ťažké rozlúštiť a že zostane ukrytá. Rovnako ako pohľad generála Jaruzelského za jeho tmavými okuliarmi.
Jaruzelski sedel v kancelárii, v dome patriacom poľskej armáde, kde mal ako bývalý poľský prezident svoj úrad. Človek nad tým môže krútiť hlavou, je to trochu akoby mal niekde svoj úrad Gustáv Husák, keby ešte žil. Ale Jaruzelski bol skoro rok prezidentom už demokratického Poľska, tak čo.
Jedna z jeho sekretárok mi vysvetľovala, že tu medzi vojakmi sa cíti Jaruzelski najlepšie, a on sám k tomu dodával, že vždy bol a zostane poľským vojakom. Vojakom, ktorý bol k politike takpovediac donútený okolnosťami.
Ten rozhovor trval hodinu a dostalo sa v ňom aj na historky, z ktorých sa v novinovej verzii objavila len menšia časť. Napríklad viete, prečo Jaruzelski nosí stále tmavé okuliare? Pretože vo vyhnanstve na Sibíri, kam bola jeho rodina ako súčasť poľskej šľachty Stalinom deportovaná, takmer oslepol. Jaruzelského otec v sovietskom gulagu zahynul. Podozrievať niekoho takého z prílišnej náklonnosti k Sovietskemu zväzu je ťažké.
Jaruzelski mi tiež pomerne presvedčivo opísal svoju verziu histórie, ako musel vykonať v roku 1981 vojenský puč, lebo by sa proti sovietskej intervencii, ktorá bola vraj na spadnutie, poľská armáda na rozdiel od tej československej v auguste roku 1969 jednoducho ubránila. Jeho argumenty mali logiku. A je pravda, že on ako šéf jedinej skutočne komunistickej junty odovzdal moc a otvoril dvere demokracii. Možno nie najskôr, ako to šlo, ale najskôr zo všetkých v sovietskom bloku. A to, že penziu presedel na súdoch, kde svoje rozhodnutie z decembra 1981 musel dookola obhajovať, bral ako daň života a bol s tým zmierený.
Teraz poľský Inštitút národnej pamäti prišiel s tým, že existuje záznam Jaruzelského rozhovoru z roku 1981 s maršalom Viktorom Kulikovom, v ktorom Jaruzelski, naopak, sám žiadal, aby Sovieti svoje vojská do Poľska vyslali a pomohli Jaruzelskému potlačiť možné nepokoje. Nie je to nahrávka, len záznam, ktorý urobili Sovieti, teda pred súdom to neobstojí. Jaruzelski sa tvrdo ohradil a uviedol veľa logických argumentov, prečo by nikdy nič také neurobil a radšej by si prestrelil hlavu.
Máme na výber, komu veriť. Poľskému pučistovi, alebo sovietskemu maršalovi, jednému zo sovietskych jastrabov, pre ktorých sú ľudia ako Michail Gorbačov, Jaruzelski či Gyula Horn tí najväčší zradcovia, lebo „vzdali komunizmus“.
Obávam sa, že pravdu bude veľmi ťažké rozlúštiť a že zostane ukrytá. Rovnako ako pohľad generála Jaruzelského za jeho tmavými okuliarmi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.