.strane Smer sa za tých desať rokov dá vyčítať mnohé, jedno jej však treba uznať. Popoluška, ktorej sa salónna európska ľavica spočiatku štítila, bola nielen medzinárodne rehabilitovaná, ale dokonca sa na ňu v tomto prostredí začína pozerať temer ako na vzor. Dôkazom nie je ani tak nedávne prijatie za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES), ale najmä priebeh slávnostného snemu, ktorý strana pri príležitosti svojho okrúhleho výročia zorganizovala.
.lieber Robert
Delegátov prišiel okrem obligátneho predsedu ČSSD Jiřího Paroubka pozdraviť aj šéf rakúskych socialistov Werner Faymann, ktorý „milému Robertovi“ zablahoželal k úspešnej histórii strany. Prostredníctvom videoposolstiev sa k nemu pridali aj ďalší európski ľavicoví lídri. Šéf PES-u Paul Rasmussen hovoril o fantastickom progrese strany pod Ficovým vedením, ktorá, ak vraj zvíťazí v budúcoročných parlamentných voľbách, bude súčasťou novej európskej sociálnodemokratickej vlny. Britský premiér Gordon Brown zase kvitoval, že Ficovi sa podarilo zjednotiť ľavicu a vytvoriť silné sociálnodemokratické hnutie. Slovinský premiér Borut Pohor pôsobil počas svojho príhovoru až zaľúbene. Svojmu slovenskému kolegovi gratuloval k vytvoreniu úspešnej strany a celému tímu Smeru k tomu, že všetkým ukázali, ako veľmi môže byť sociálnodemokratická strana pre ľudí atraktívna.
Európska ľavica teda Ficovi tlieska, kým naša pravica v ňom vidí takmer až existenciálnu hrozbu a tlačové médiá prinášajú škandál za škandálom.
Na Slovensku však existuje aj skupina ľudí, ktorí nemajú problém o sebe povedať, že sú ľavičiari, angažovali sa v rôznych ľavicových štruktúrach, zároveň však nikdy do Ficovej strany nevstúpili. Čo si o desiatich rokoch Smeru myslia oni?
.ľavica, akú si zaslúžime
Ivan Štefunko bol v minulosti viceprezidentom a neskôr prezidentom Mladej demokratickej ľavice, ktorá bola mládežníckou organizáciou Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Bol aj jej medzinárodným tajomníkom. Po tom, ako sa šéfom SDĽ stal Pavel Koncoš, zo strany odišiel a v parlamentných voľbách v roku 2002 kandidoval za Sociálnodemokratickú alternatívu (SDA) Milana Ftáčnika a Petra Weissa. Dnes podniká v oblasti internetových projektov. Hoci hovorí, že Ficov Smer nie je práve jeho šálka kávy, zároveň dodáva, že ak sa odosobní, tak desať rokov Smeru musí považovať za „brutálny úspech.“ „Fico odišiel zo strany, kde mu veľkí elefanti nechceli dať možnosť realizovať sa. Založil si vlastnú stranu, ktorá je silná a ľudia, ktorí mu robili zle, mu dnes klopú na dvere, aby ich zobral, vyslal do zahraničia, alebo im dal nejaký kšeft. Poslednú kartu, čo voči nemu mali, že nie je členom žiadnej medzinárodnej štruktúry, im teraz vyrazil z rúk.“
Štefunko síce vidí problém vo fungovaní inštitúcií právneho štátu, ale nemyslí si, že priamo súvisí so Smerom. „Postoj k právu je niekde v nás a myslím, že za osem rokov vlády Dzurindu to bolo podobné. Netvrdím, že sa to v niečom nezhoršilo, napríklad nechápem, ako tam Fico môže držať Harabina, len hovorím, že je to oveľa hlbší problém.“
Tvrdí, že Fico krajinu výrazne politicky zmenil. Pravicu, ktorá ešte pred niekoľkými rokmi hýrila projektmi a osobnosťami, úplne zdeptal. „Je tu jeden viditeľný líder, popri ktorom všetci ostatní pôsobia smiešne,“ hovorí Štefunko a s úsmevom dodáva: „Ako ste vy mne pred ôsmimi rokmi hovorili, že tu treba slušnú ľavicu, tak teraz vám ja hovorím, že tu treba aj slušnú pravicu, lebo to, čo vidím, je až na zopár ľudí generácia, ktorá už nikoho nedokáže presvedčiť.“
Na otázku, či Fico po morálnej stránke nezmenil Slovensko k horšiemu, odpovedá, že podľa neho sa nič nezmenilo. Tvrdí, že na Slovensku sa už dvadsať rokov dejú také veci, že ľudia sa postupne stali voči škandálom imúnni. V tom sa vraj krajina nezmenila. Bolo to tak za Dzurindu a za Fica to pokračuje. „Ku sloganu, že sa kradlo za Mečiara a za Dzurindu, sa dá pokojne doplniť, že sa kradne aj za Fica. Len každý kradne iným štýlom,“ myslí si Štefunko.
Sám seba Štefunko charakterizuje ako prívrženca novej ľavice, ktorá kladie veľký dôraz na ekologické témy či problémy rôznych typov menšín, zatiaľ čo Smer reprezentuje skôr ľavicu starého razenia. Teda takú, ktorá na prvom mieste vidí robotníka vo fabrike, ktorý pracuje za nízku mzdu. Táto kombinácia „staroľavičiarstva“, dôrazu na národné témy, a charizmy Roberta Fica je podľa neho základom úspechu Smeru. „Som presvedčený, že klimatické zmeny sú silná ľavicová téma. To, že v Tatrách nie je sneh, nás oveľa viac poškodí ako to, či padnú chemické závody alebo nie. Preto si myslím, že by sa tým mal Fico zaoberať. Zaoberá sa úplne inými vecami. Platí tiež, že vľúdna a tolerantná spoločnosť je ekonomicky úspešnou spoločnosťou. Rešpektujem však, že nás, ktorí snívame o ľavici, ktorá bude klásť oveľa väčší dôraz na tieto témy, je málo, a z toho mála sa ešte mnohí ani nevnímajú ako ľavičiari. Každá krajina ma takú ľavicu a pravicu, akú si zaslúži,“ uzatvára Štefunko.
.zmenili diskusiu
Radovan Geist pôsobil v mládežníckej organizácii Mladí sociálni demokrati, kde bol podpredsedom pre zahraničie. Bol tiež zástupcom šéfredaktora a neskôr šéfredaktorom ľavicového týždenníka Slovo. Nikdy nevstúpil do žiadnej politickej strany. Dnes prednáša na katedre politológie bratislavskej Univerzity Komenského a zároveň je šéfredaktorom internetového portálu Euractiv.sk.
Geist uznáva, že Smeru sa podarilo to, čo doteraz žiadnej inej ľavicovej strane. Výrazným spôsobom ovládol ľavicovú časť politického spektra a stal sa najsilnejšou stranou na Slovensku. Cenou, ktorú za to, podľa neho, zaplatil, bol populizmus, koketovanie s nacionalizmom a ignorovanie niektorých ľavicových tém. „Strana nie je ochotná uchopiť niektoré témy, ktoré sa považujú za ideovú výbavu modernej ľavice. Robia to vedome, s cieľom nestratiť voličskú podporu. Svoju úlohu v tom zohráva aj presvedčenie dôležitých ľudí v strane. Na niektorých dôležitých postoch sú tam ľudia, v ktorých je istá dávka nacionalizmu, aj keď oni sami sa budú považovať skôr za vlastencov.“
Sociálna a ekonomická politika Smeru je podľa Geista kompromisom medzi chceným a možným. V mnohých oblastiach však stojí skôr na populárnych ako na systémových riešeniach. „Nemám nič proti tomu, ak sa niektorým skupinám jednorazovo alebo aj dlhodobejšie zvýši príjem. Ale nie sú to systémové riešenia,“ hovorí Geist.
Fico však podľa neho zásadným spôsobom zmenil charakter slovenskej politickej diskusie. „Oveľa viac vidno ochotu akceptovať, že je aj iné meradlo úspešnosti krajiny ako rast HDP a ochotu prihliadať na to, že existujú aj skupiny ľudí, ktoré na hospodárskom raste získavajú málo, alebo aj strácajú. Rétorika SDKÚ a ďalších opozičných strán je dnes oveľa viac sociálna ako v minulosti,“ vysvetľuje. Fico podľa Geista ľavicové prostredie tiež zdisciplinoval – v negatívnom i pozitívnom zmysle. Slovensko sa dnes oveľa viac podobá na štandardnú európsku krajinu s jednou silnou ľavicovou stranou.
Priznáva však, že ho znervózňujú kauzy tejto vlády, ktoré súvisia s právnym štátom, ale nemajú vraj nič spoločné s ľavicovosťou alebo pravicovosťou. „Je to výsledok rozhodnutia z roku 2006, ísť do vlády so SNS a HZDS. Na jednej strane Smer tvrdil, že sa mu tak otvorí väčší priestor na manévrovanie, na druhej strane za to zaplatili cenu, ktorá je podľa mňa privysoká. Ak by tam HZDS a SNS neboli, tak by Smer musel byť kompromisom iného typu a jeho predstavitelia by sa museli správať iným spôsobom. Podľa mňa to bolo nešťastné rozhodnutie,“ tvrdí Geist.
.vyprázdnení
Martin Kugla bol v 90. rokoch predsedom Sociálnodemokratickej mládeže Slovenska a istý čas aj podpredsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS). Neskôr bol aj členom SDA. Dnes podniká a angažuje sa v občianskych aktivitách v Petržalke.
Smer podľa neho vznikol ako marketingový projekt politicky neuspokojeného Roberta Fica a silných finančných skupín. „Nie je to ľavica. Formálnou Sociálnou demokraciou sa Smer stal, až keď ľavica zhorela vo voľbách 2002 a priestor naľavo sa vyprázdnil. Fico okolo seba sústredil nacionalistov z ľavicovej scény, ako sú bývalý člen SDĽ Dušan Čaplovič či Boris Zala a Mojmír Mamojka, ktorí vytvorili v SDSS platformu Obroda. Mimochodom, členovia Obrody v 90. rokoch napríklad kritizovali predsedu SDSS Jaroslava Volfa, ani nie tak pre jeho schopnosti či neschopnosti, ale napríklad s argumentom, že na čele slovenskej strany nemôže stať Moravák,“ hovorí Kugla.
Smer podľa neho stavil na silnú sociálnu rétoriku, vďaka ktorej sa dostal k moci, ale v podstate nič nespravil. A to ani z pohľadu novej, ani z pohľadu starej ľavice. „Urobil dve alebo tri marginálne veci, ktoré sa dajú považovať za ľavicové. Zrušil zisk zdravotným poisťovniam, čo nás však ešte môže vyjsť v arbitráži draho a zmenil odpočítateľné položky pri mzdách. Čo ešte spravil vyslovene ľavicové?,“ pýta sa Kugla. Podľa neho nevyužil šancu zefektívniť fungovanie sociálneho systému ani zvýšiť percento HDP, ktoré ide na školstvo. „Ekologická politika je katastrofálna, horšia ako za pravicových vlád,“ tvrdí. Smeru najviac vyčíta nacionalizmus, a politiku v prospech bohatnutia oligarchov stojacich za vládnou koalíciou, čo je pre ľavicu neprijateľné.
Kugla považuje Smer za silné, pragmatické, ale pokiaľ ide o recepty a nápady, za vyprázdnené politické hnutie. „Môžeme sa baviť v kategóriách stará ľavica, nová ľavica, alebo aj nejaký slovenský koncept. Ale tu žiadny koncept nie je. Oni nemajú reálne recepty. Biť sa do pŕs, že ľudia nebudú trpieť za krízu, ktorú spôsobili zlí Američania, je síce fajn, ale dramaticky zvýšiť zadlženie, to nie je riešenie. Zatiaľ len zvyšujú zadlženie napríklad aj cez PPP projekty, napriek tomu, že už minulá vláda tu nechala obrovský balík dlhov v dôchodkovom systéme. Môžu na diaľnice využiť európske fondy, ale oni v mene mierneho urýchlenia ďalej zadlžujú krajinu na desaťročia dopredu, v skutočnosti preto, že tak sa dá viac ukradnúť,“ tvrdí Kugla.
Smer podľa neho nie je schopný založiť na Slovensku silnú ľavicovú tradíciu. Tvrdí, že to nie je skutočná sociálna demokracia, skôr národno-socialistická, respektíve národno-populistická strana.“ Predpovedá mu podobný proces úpadku, aký zažíva HZDS a dodáva: „Čo mňa ako ľavičiara frustruje, že jedinou alternatívou tu potom zase bude iba pravica a riešením privatizácia. Smer nadlho zdiskredituje autentickú ľavicu.“
.lieber Robert
Delegátov prišiel okrem obligátneho predsedu ČSSD Jiřího Paroubka pozdraviť aj šéf rakúskych socialistov Werner Faymann, ktorý „milému Robertovi“ zablahoželal k úspešnej histórii strany. Prostredníctvom videoposolstiev sa k nemu pridali aj ďalší európski ľavicoví lídri. Šéf PES-u Paul Rasmussen hovoril o fantastickom progrese strany pod Ficovým vedením, ktorá, ak vraj zvíťazí v budúcoročných parlamentných voľbách, bude súčasťou novej európskej sociálnodemokratickej vlny. Britský premiér Gordon Brown zase kvitoval, že Ficovi sa podarilo zjednotiť ľavicu a vytvoriť silné sociálnodemokratické hnutie. Slovinský premiér Borut Pohor pôsobil počas svojho príhovoru až zaľúbene. Svojmu slovenskému kolegovi gratuloval k vytvoreniu úspešnej strany a celému tímu Smeru k tomu, že všetkým ukázali, ako veľmi môže byť sociálnodemokratická strana pre ľudí atraktívna.
Európska ľavica teda Ficovi tlieska, kým naša pravica v ňom vidí takmer až existenciálnu hrozbu a tlačové médiá prinášajú škandál za škandálom.
Na Slovensku však existuje aj skupina ľudí, ktorí nemajú problém o sebe povedať, že sú ľavičiari, angažovali sa v rôznych ľavicových štruktúrach, zároveň však nikdy do Ficovej strany nevstúpili. Čo si o desiatich rokoch Smeru myslia oni?
.ľavica, akú si zaslúžime
Ivan Štefunko bol v minulosti viceprezidentom a neskôr prezidentom Mladej demokratickej ľavice, ktorá bola mládežníckou organizáciou Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Bol aj jej medzinárodným tajomníkom. Po tom, ako sa šéfom SDĽ stal Pavel Koncoš, zo strany odišiel a v parlamentných voľbách v roku 2002 kandidoval za Sociálnodemokratickú alternatívu (SDA) Milana Ftáčnika a Petra Weissa. Dnes podniká v oblasti internetových projektov. Hoci hovorí, že Ficov Smer nie je práve jeho šálka kávy, zároveň dodáva, že ak sa odosobní, tak desať rokov Smeru musí považovať za „brutálny úspech.“ „Fico odišiel zo strany, kde mu veľkí elefanti nechceli dať možnosť realizovať sa. Založil si vlastnú stranu, ktorá je silná a ľudia, ktorí mu robili zle, mu dnes klopú na dvere, aby ich zobral, vyslal do zahraničia, alebo im dal nejaký kšeft. Poslednú kartu, čo voči nemu mali, že nie je členom žiadnej medzinárodnej štruktúry, im teraz vyrazil z rúk.“
Štefunko síce vidí problém vo fungovaní inštitúcií právneho štátu, ale nemyslí si, že priamo súvisí so Smerom. „Postoj k právu je niekde v nás a myslím, že za osem rokov vlády Dzurindu to bolo podobné. Netvrdím, že sa to v niečom nezhoršilo, napríklad nechápem, ako tam Fico môže držať Harabina, len hovorím, že je to oveľa hlbší problém.“
Tvrdí, že Fico krajinu výrazne politicky zmenil. Pravicu, ktorá ešte pred niekoľkými rokmi hýrila projektmi a osobnosťami, úplne zdeptal. „Je tu jeden viditeľný líder, popri ktorom všetci ostatní pôsobia smiešne,“ hovorí Štefunko a s úsmevom dodáva: „Ako ste vy mne pred ôsmimi rokmi hovorili, že tu treba slušnú ľavicu, tak teraz vám ja hovorím, že tu treba aj slušnú pravicu, lebo to, čo vidím, je až na zopár ľudí generácia, ktorá už nikoho nedokáže presvedčiť.“
Na otázku, či Fico po morálnej stránke nezmenil Slovensko k horšiemu, odpovedá, že podľa neho sa nič nezmenilo. Tvrdí, že na Slovensku sa už dvadsať rokov dejú také veci, že ľudia sa postupne stali voči škandálom imúnni. V tom sa vraj krajina nezmenila. Bolo to tak za Dzurindu a za Fica to pokračuje. „Ku sloganu, že sa kradlo za Mečiara a za Dzurindu, sa dá pokojne doplniť, že sa kradne aj za Fica. Len každý kradne iným štýlom,“ myslí si Štefunko.
Sám seba Štefunko charakterizuje ako prívrženca novej ľavice, ktorá kladie veľký dôraz na ekologické témy či problémy rôznych typov menšín, zatiaľ čo Smer reprezentuje skôr ľavicu starého razenia. Teda takú, ktorá na prvom mieste vidí robotníka vo fabrike, ktorý pracuje za nízku mzdu. Táto kombinácia „staroľavičiarstva“, dôrazu na národné témy, a charizmy Roberta Fica je podľa neho základom úspechu Smeru. „Som presvedčený, že klimatické zmeny sú silná ľavicová téma. To, že v Tatrách nie je sneh, nás oveľa viac poškodí ako to, či padnú chemické závody alebo nie. Preto si myslím, že by sa tým mal Fico zaoberať. Zaoberá sa úplne inými vecami. Platí tiež, že vľúdna a tolerantná spoločnosť je ekonomicky úspešnou spoločnosťou. Rešpektujem však, že nás, ktorí snívame o ľavici, ktorá bude klásť oveľa väčší dôraz na tieto témy, je málo, a z toho mála sa ešte mnohí ani nevnímajú ako ľavičiari. Každá krajina ma takú ľavicu a pravicu, akú si zaslúži,“ uzatvára Štefunko.
.zmenili diskusiu
Radovan Geist pôsobil v mládežníckej organizácii Mladí sociálni demokrati, kde bol podpredsedom pre zahraničie. Bol tiež zástupcom šéfredaktora a neskôr šéfredaktorom ľavicového týždenníka Slovo. Nikdy nevstúpil do žiadnej politickej strany. Dnes prednáša na katedre politológie bratislavskej Univerzity Komenského a zároveň je šéfredaktorom internetového portálu Euractiv.sk.
Geist uznáva, že Smeru sa podarilo to, čo doteraz žiadnej inej ľavicovej strane. Výrazným spôsobom ovládol ľavicovú časť politického spektra a stal sa najsilnejšou stranou na Slovensku. Cenou, ktorú za to, podľa neho, zaplatil, bol populizmus, koketovanie s nacionalizmom a ignorovanie niektorých ľavicových tém. „Strana nie je ochotná uchopiť niektoré témy, ktoré sa považujú za ideovú výbavu modernej ľavice. Robia to vedome, s cieľom nestratiť voličskú podporu. Svoju úlohu v tom zohráva aj presvedčenie dôležitých ľudí v strane. Na niektorých dôležitých postoch sú tam ľudia, v ktorých je istá dávka nacionalizmu, aj keď oni sami sa budú považovať skôr za vlastencov.“
Sociálna a ekonomická politika Smeru je podľa Geista kompromisom medzi chceným a možným. V mnohých oblastiach však stojí skôr na populárnych ako na systémových riešeniach. „Nemám nič proti tomu, ak sa niektorým skupinám jednorazovo alebo aj dlhodobejšie zvýši príjem. Ale nie sú to systémové riešenia,“ hovorí Geist.
Fico však podľa neho zásadným spôsobom zmenil charakter slovenskej politickej diskusie. „Oveľa viac vidno ochotu akceptovať, že je aj iné meradlo úspešnosti krajiny ako rast HDP a ochotu prihliadať na to, že existujú aj skupiny ľudí, ktoré na hospodárskom raste získavajú málo, alebo aj strácajú. Rétorika SDKÚ a ďalších opozičných strán je dnes oveľa viac sociálna ako v minulosti,“ vysvetľuje. Fico podľa Geista ľavicové prostredie tiež zdisciplinoval – v negatívnom i pozitívnom zmysle. Slovensko sa dnes oveľa viac podobá na štandardnú európsku krajinu s jednou silnou ľavicovou stranou.
Priznáva však, že ho znervózňujú kauzy tejto vlády, ktoré súvisia s právnym štátom, ale nemajú vraj nič spoločné s ľavicovosťou alebo pravicovosťou. „Je to výsledok rozhodnutia z roku 2006, ísť do vlády so SNS a HZDS. Na jednej strane Smer tvrdil, že sa mu tak otvorí väčší priestor na manévrovanie, na druhej strane za to zaplatili cenu, ktorá je podľa mňa privysoká. Ak by tam HZDS a SNS neboli, tak by Smer musel byť kompromisom iného typu a jeho predstavitelia by sa museli správať iným spôsobom. Podľa mňa to bolo nešťastné rozhodnutie,“ tvrdí Geist.
.vyprázdnení
Martin Kugla bol v 90. rokoch predsedom Sociálnodemokratickej mládeže Slovenska a istý čas aj podpredsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS). Neskôr bol aj členom SDA. Dnes podniká a angažuje sa v občianskych aktivitách v Petržalke.
Smer podľa neho vznikol ako marketingový projekt politicky neuspokojeného Roberta Fica a silných finančných skupín. „Nie je to ľavica. Formálnou Sociálnou demokraciou sa Smer stal, až keď ľavica zhorela vo voľbách 2002 a priestor naľavo sa vyprázdnil. Fico okolo seba sústredil nacionalistov z ľavicovej scény, ako sú bývalý člen SDĽ Dušan Čaplovič či Boris Zala a Mojmír Mamojka, ktorí vytvorili v SDSS platformu Obroda. Mimochodom, členovia Obrody v 90. rokoch napríklad kritizovali predsedu SDSS Jaroslava Volfa, ani nie tak pre jeho schopnosti či neschopnosti, ale napríklad s argumentom, že na čele slovenskej strany nemôže stať Moravák,“ hovorí Kugla.
Smer podľa neho stavil na silnú sociálnu rétoriku, vďaka ktorej sa dostal k moci, ale v podstate nič nespravil. A to ani z pohľadu novej, ani z pohľadu starej ľavice. „Urobil dve alebo tri marginálne veci, ktoré sa dajú považovať za ľavicové. Zrušil zisk zdravotným poisťovniam, čo nás však ešte môže vyjsť v arbitráži draho a zmenil odpočítateľné položky pri mzdách. Čo ešte spravil vyslovene ľavicové?,“ pýta sa Kugla. Podľa neho nevyužil šancu zefektívniť fungovanie sociálneho systému ani zvýšiť percento HDP, ktoré ide na školstvo. „Ekologická politika je katastrofálna, horšia ako za pravicových vlád,“ tvrdí. Smeru najviac vyčíta nacionalizmus, a politiku v prospech bohatnutia oligarchov stojacich za vládnou koalíciou, čo je pre ľavicu neprijateľné.
Kugla považuje Smer za silné, pragmatické, ale pokiaľ ide o recepty a nápady, za vyprázdnené politické hnutie. „Môžeme sa baviť v kategóriách stará ľavica, nová ľavica, alebo aj nejaký slovenský koncept. Ale tu žiadny koncept nie je. Oni nemajú reálne recepty. Biť sa do pŕs, že ľudia nebudú trpieť za krízu, ktorú spôsobili zlí Američania, je síce fajn, ale dramaticky zvýšiť zadlženie, to nie je riešenie. Zatiaľ len zvyšujú zadlženie napríklad aj cez PPP projekty, napriek tomu, že už minulá vláda tu nechala obrovský balík dlhov v dôchodkovom systéme. Môžu na diaľnice využiť európske fondy, ale oni v mene mierneho urýchlenia ďalej zadlžujú krajinu na desaťročia dopredu, v skutočnosti preto, že tak sa dá viac ukradnúť,“ tvrdí Kugla.
Smer podľa neho nie je schopný založiť na Slovensku silnú ľavicovú tradíciu. Tvrdí, že to nie je skutočná sociálna demokracia, skôr národno-socialistická, respektíve národno-populistická strana.“ Predpovedá mu podobný proces úpadku, aký zažíva HZDS a dodáva: „Čo mňa ako ľavičiara frustruje, že jedinou alternatívou tu potom zase bude iba pravica a riešením privatizácia. Smer nadlho zdiskredituje autentickú ľavicu.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.