Antiosobnosti 2009

Najviditeľnejšie je zlo, ktoré okolo seba Robert Fico šíri v podobe negatívnej energie, ktorou zamoruje verejný priestor. Jeden príklad za všetky: predseda Smeru sa neštíti zatiahnuť do svojich paranoidných konštrukcií hoci aj svojho nebohého otca. Pretože nie novinári, ale Fico vytiahol zosnulého do verejnej diskusie. Novinári neurobili nič iné, než že sa na základe dedičského konania pokúsili zistiť, v akom príbuzenskom vzťahu je slovenský premiér s istou konkrétnou osobou na Slovenskom pozemkovom fonde.

Menej zreteľné, ale oveľa vážnejšie je podľa .týždňa zlo, ktoré Fico pácha na obyvateľoch tejto krajiny nezodpovednou hospodárskou politikou. Postupným mrzačením hospodárskych reforiem a populistickým rozhadzovaním, spojeným s čoraz väčším zadlžovaním štátu škodí nielen prítomnosti, ale aj budúcim generáciám.

Jeho najväčším hriechom sú však škandály, ktoré zdanlivo spôsobili iní. Za nástenkový tender, nehorázne obchody s emisiami, neuveriteľné predaje pozemkov pod Tatrami alebo zúfalý stav súdnictva sú na prvý pohľad zodpovedné strany Jána Slotu a Vladimíra Mečiara. Lenže za to, že práve tie strany sú vo vládnej koalícii, je zodpovedný Robert Fico.

Všetko to zlo má však v podstate len jeden zdroj. Spoločným menovateľom všetkých Ficových zlyhaní je lož. Fico klame. 

V prvom rade klame sám seba. Je tak presvedčený o svojej čistote a bezúhonnosti, že mu všetky náznaky opaku pripadajú div nie ako svätokrádež. Odtiaľ tie detinské reakcie na rôzne zistenia novinárov. Je taký presvedčený o svojej šikovnosti, že si hádam ani nevie predstaviť, že by niečo totálne zbabral. A ak sa nebodaj ukáže, že niečo naozaj pokazil, takmer ho to položí. Odtiaľ to zdesenie z útoku na Hedvigu Malinovú, po ktorom sa chvíľu zdalo (tu doma aj v zahraničí), že vládnu koalíciu nezložil lišiak, ale somár. Odtiaľ aj tá úľava, keď mu niekto umožnil (hoci len na chvíľu a len zdanlivo) vyložiť celú záležitosť ako útok na jeho vládu. A odtiaľ aj tá neschopnosť ospravedlniť sa, nehovoriac už o neschopnosti zastať sa slabého a bezbranného.

V druhom rade klame Fico svojich voličov. Tým, že im nahovára, že sa o nich takmer vo všetkom postará. Že sa tvári, ako keby mal bezodný mešec, z ktorého im bude navždy rozdávať. A že hoci on sám už vidí, že mešec je bezodný hádam len v tom zmysle, že má namiesto dna dieru, vraví vždy len to, čo chcú počuť ľudové masy a voličské hlasy.

V treťom rade klame Fico všetkých, čo ho počúvajú. Tým, že predstiera diskusiu tam, kde vedie len monológ. Druhú stranu buď vôbec do debaty nevezme, alebo – v tých zriedkavých prípadoch, keď vedie niečo, čo má vonkajšie znaky rozhovoru – jednoducho neodpovedá na otázky. A klame aj tým, čo v tých monológoch hovorí.

S ľuďmi, ktorí klamú, je ten problém, že im mnohí uveria. Nie navždy, ale niekedy nadlho. A v tom je Fico pomerne šikovný, to mu zas treba uznať. Ale ani Mečiar v tom nebol nešikovný a aj tak mu nakoniec ľudia veriť prestali. S Ficom sa to pravdepodobne skončí rovnako. Len to bude ešte nejaký čas trvať. Musíme byť trpezliví.   

Hoci už nie je ministrom, jeho vplyv na súdnictvo neklesol. Dokonca si ho chcel ako nový predseda Najvyššieho súdu ešte posilniť. Našťastie neúspešne. Atmosféra, ktorá v súdnictve za jeho ministrovania zavládla, stále trvá. Aj disciplinárne stíhania jeho oponentov. 

Polícia, ktorej minister politicky šéfuje, prináša každý rok nové dôkazy neprofesionality, alebo snahy ísť mocným poruke. Tento rok sa „vyznamenala“ najmä absurdným divadlom okolo vyšetrovania františkánov, neprávom obvinených zo sexuálneho zneužívania. 

Z úspešného diplomata sa na ministerskej stoličke stal lojálny advokát Ficovej politiky. Zaskvel sa najmä obhajobou neobhájiteľného, teda nevpustenia maďarského prezidenta Sólyoma na Slovensko. Vraj by jeho návšteva mala potenciál podnietiť extrémistické aktivity. 

Dekan Lekárskej fakulty UK šokoval svojím „znaleckým“ posudkom Hedvigy Malinovej, ktorým chcel dokázať, že svoje zranenia simulovala. Jeho posudok sa premenil na zdrap papiera po tom, čo sa dvaja lekári uvedení ako spoluautori od neho dištancovali.

Miroslav Mečár/ 
Rektor Trenčianskej univerzity najprv dovolil, aby sa na jeho škole expresne vydávali diplomy, aby sa hodnota vzdelania degradovala a po odhalení celú vec zľahčoval.  Odmietol niesť aj osobnú zodpovednosť. Mečár je však iba symbol biedy našich univerzít.

Pavol Paška/
Predseda parlamentu a podpredseda strany Smer je prototypom človeka, ktorý sa dokáže prispôsobiť akejkoľvek situácii, dokáže z nej vyťažiť všetko pre svoj osobný prospech a nakoniec sám seba presvedčí, že má právo byť aj morálnou autoritou.