Tento rok sa naplno prihlásila o slovo vojna v Afganistane. Vlani tam bolo 34-tisíc vojakov, dnes dvojnásobok, a na budúci rok takmer 100-tisíc. Afganistan sa stal „Obamovou vojnou“, s „bonusom“ susedného Pakistanu, kde bezpilotné lietadlá a špeciálne jednotky poľujú na vedenie al-Káidy. V Afganistane sú ďalšie jednotky NATO, no je otázka, či slabšia európska účasť dokáže zachrániť NATO ako hlavnú väzbu Západu. Politicky Obama získal v Európe body, no rozdiely v postojoch a hodnotách zostávajú. Prosperita a mier v Európe po roku 1945 záviseli od Američanov, a zatiaľ nám chýba priama skúsenosť, aké by to bolo bez nich. Nepriama skúsenosť – americká nečinnosť vo vojne v Bosne v rokoch 1993 a 1994 a európska neschopnosť čokoľvek urobiť – však bola skľučujúca.
Konfliktu s Izraelom a Amerikou sa v roku 2009 vyhol Irán, ktorý však stále vyvíja jadrové zbrane. Budúci rok môže dôjsť k dramatickým udalostiam, najmä keď nádej na vnútornú zmenu v Iráne bola potlačená už druhý raz za posledné desaťročie. Ak Iránu jadrový program prejde, vyvolá to reťazovú reakciu v arabskom svete.
Rok 2009 bol aj rokom reakcií na krízu, hrozivého rastu rozpočtových deficitov a tiež posilňovania úlohy štátu, ktoré sa v Amerike spojilo s reformou zdravotného poistenia. Typicky americkou reakciou boli početné „čajové protesty“, verejné zhromaždenia proti rastu vládnych výdavkov a právomocí vlády. V roku 2010 to všetko zrejme pomôže v kongresových voľbách republikánov.
Bol to aj rok rýchleho pretvárania doterajšej podoby médií. Klasické noviny a mediálne inštitúcie strácali na úkor jednotlivcov a nových médií. Aj to je prejavom segmentácie, ktorá spätne ovplyvňuje tvorbu názorov a postojov. Možno raz bude treba uvažovať o viacerých „verejných mienkach“, a možno aj o viacerých „verejnostiach“.
Novú mediálnu podobu má aj nový americký prezident. Zatiaľ čo prezident Bush stavil takmer všetko na kartu boja proti terorizmu, Barack Obama otvoril množstvo frontov. Komentátor New York Times Matt Bai dokonca v lete charakterizoval Obamu výrazom „shuffle president“ – teda ako človeka, ktorý má veľa príbehov, ktoré rozpráva bez nejakého poradia, a každý si môže vybrať, čo mu vyhovuje. Do éry segmentácie sa to, napokon, celkom hodí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.