Očami Doroty Nvotovej

Je to celé zvláštne – ty tam a ja, Tvoja sestra, tu, na prvý pohľad dva svety, ale neviem, neviem... V posledných dňoch moju hlavu zamestnáva strach a pocit neslobody. Pozajtra sa začína generálny maoistický štrajk. Takto pred Vianocami. Všetci nakupujú zásoby, boja sa a nikto nevie, čo bude. Maoisti zastavia celé mesto, dopravu, obchody sa zavrú a všetci okrem nich sa asi budú schovávať v domoch. Ja nemám doma nič, ani kúsok chleba, včera som sa vrátila z ďalšieho treku so svojou skupinkou. Boli sme pod Everestom – a veru, kosa bola strašná, navyše som niečo zlé pojedla. Navštívili sme mníchov v kláštore Tengboche v 3.880 metroch, bolo to super. Nemáme nakúpené darčeky ani nič a ani teplá voda netečie, lebo je príliš zima na to, aby sa nabil solar, čo máme na streche. Snažím sa zohnať vianočný stromček, ale nie je to jednoduché. Bojím sa, čo bude, niektorí vravia, že túto krajinu znova čaká občianska vojna. Vrie to, to cítime všetci. U nás sa nedávno oslavovala sloboda, a tu sa bojuje o opak. Ako to tam vidíš Ty? Možno budeš mat krajšie Vianoce ako my. Dostanete tam aj darčeky? Máte aj vianočnú výzdobu? Vôbec si to neviem predstaviť. Ja sa po piatich rokoch budem tváriť, že mám normálne Vianoce – s domom, kuchyňou a stromčekom. Vôbec neviem, či to zvládnem. Už som si akosi zvykla na Vianoce na pláži, v stane, alebo na treku. Leo, veľmi mi chýbaš a chcela by som, aby si bol tu a videl túto zvláštnu, kontrastnú krajinu. Veľa ľudí sa mi čuduje, prečo tu žijem, čo na tom vidim, keď je tu smrad, žiadna elektrina, samé štrajky a bieda. Ale ja viem, že Ty by si to pochopil. Nie je všetko špina, čo je špinavé. Určite je aj s Tebou v base pár ľudí, čo sú vnútri čistí. A s tou slobodou je to tiež také čudné: ja by som mohla byť slobodná v slobodnej krajine, ale namiesto toho som tu a snažím sa pochopiť neslobodu a utrpenie iného druhu. Myslím si, že by to mohlo byť pre Teba omnoho lepšie liečenie ako basa. Škoda, že Ti nemôžem touto formou poslať vianočný darček. Dúfam, že Ťa čoskoro pustia alebo aspoň preložia na nejaké liečenie. Prosím, odpíš mi, nech viem, čo je s Tebou. Napíš mi normálne domov a mama mi to prepíše do mailu. Pozdravuje Ťa aj Jonny. Dávaj si pozor a nezabudni, že mreže nie sú len na Tvojej klietke. Tie Tvoje sú len ľahšie definovateľné. My vonku tu máme všelijaké mátohy na každom kroku. Strašia nás stále – či už v podobe štrajkov, komunistov, rôznych Ficov, alebo strachu z vlastnej malosti. A nie vždy sa to skončí  vypršaním trestu. Tak šťastné a veselé. Dorka