Bodka Milana Lasicu

Aj to možno len raz, dva razy za celé detstvo, ale v spomienkach sa mi to znásobilo a keď sa blížia Vianoce vždy hovorím svojim deťom: „Keď som bol malý, tak vždy na Vianoce snežilo, a teraz prší“. Deti ma zbožne počúvajú a rozmýšľajú o tom, aké to muselo byť krásne, keď na Vianoce snežilo. Sneh vŕzgal pod nohami, fabulujem ďalej a my sme išli, celá rodina, z kostola, ponáhľal som sa, lebo doma, pod stromčekom ma čakali darčeky, väčšinou knihy, zdôrazňujem, aby moje deti pochopili, kde sú tie pravé hodnoty a hneď pridávam príhodu o mne, kamarátovi Vilovi a spolužiakovi Dušanovi, o tom, ako som sa s Dušanom pohádal, lebo on ešte stále veril, že darčeky nosí Ježiško a ja som mu vysvetľoval, že darčeky kupujú rodičia, tajne ich dávajú pod stromček a tvrdia, že ich ta priniesol Ježiško a hovorím tým svojim deťom, ako sme sa pre to pohádali a ako nás Vilo rozsúdil, lebo nám vysvetlil, že nebyť Ježiška a jeho dobroty a toho, že nás ochraňuje, nemohli by nám rodičia tie darčeky kupovať a dávať pod stromček, lebo by možno boli chudobní, možno by boli chorí a možno by ani neboli, my dvaja s Dušanom sme boli ticho a boli sme aj trochu zahanbení, najmä ja, lebo som si myslel, že keď Dušanovi prezradím, ako to s darčekmi naozaj je, že konám akýsi hrdinský skutok, že odhaľujem pravdu, ktorú sa už Dušan musel jedného dňa dozvedieť a že keď sa to teraz mojou zásluhou dozvedel, tak sa mu otvorili oči...No a čo, myslím si teraz, čo keď sa mu otvorili oči a ktovie či sa mu naozaj otvorili, prečo som si to vtedy myslel, dnes by som konal inak, bol by som ticho, nechal by som Dušana v tom, že darčeky naozaj priniesol Ježiško, že Ježiško naozaj dostal od neho list, v ktorom ho o tie darčeky poslušne prosí, že Ježiško si ten siahodlhý zoznam prečítal a vyhovel, lebo má Dušana rád a dopraje mu, prečo som Dušanovi pokazil tú krásnu ilúziu a rozmýšľam, kto ju pokazil mne, asi Vilo, alebo nejaký iný starší spolužiak, čo mal chuť odhaľovať pravdu, tak ako ja, keď k nám prišiel Mikuláš a ja som podľa žltých topánok poznal, že je to ujo Karol a mal som pocit víťazstva, nie sklamania, víťazstva, ktovie prečo je to tak, veď by bolo oveľa krajšie, keby som ešte aj teraz veril, že to bol Mikuláš, a nie ujo Karol, keby sme na Mikuláša verili všetci, lenže ak by sme verili všetci, kto by potom robil Mikuláša, o Ježiškovi ani nehovorím, nejde to, človek nemôže byť donekonečna dieťaťom, škoda, ale Vilo mal asi pravdu, Vilo Ježiška obhájil, aspoň my dvaja s Dušanom sme Vilovi uverili. Pekné Vianoce.