Už som sa o to pokúšal v minulosti, no neuspel som. Európske hlavné mesto je prísne sekulárne. Na plagátoch, ktoré v čase Vianoc zdravia z európskych inštitúcií, bola akákoľvek spomienka na Ježiša Krista vymazaná. „Merry Christmas“ by pre nich bolo priveľmi škandalózne, takže nám blahoželajú k bližšie nedefinovanej sezóne „Season Greetings“.
Už len to, že som hľadal katolícku loby, pôsobilo v Bruseli iritujúco. „Načo je katolíckej cirkvi loby!“, zvolala dopisovateľka jedných konzervatívnych novín. Isteže, o primeranom vystupovaní cirkvi sa dá diskutovať. Ak sa však pýtate mňa, tak minimálne pán Boh by v Bruseli loby potreboval.
Bolo to stále to isté. COMECE, bruselské zastupiteľstvo európskej biskupskej konferencie, bohato obsadené personálom, na moje opakované klopanie nereagovalo. Buď sa Bohu celkom oddali alebo sa ho vzdali, netuším. Zdalo sa mi, že komplexný proces európskeho zákonodarstva sleduje aktívne len jeden-jediný starší Angličan. Tento anglikán sa zodiera medzi Anglickom, Bruselom a Štrasburgom.
Všade som narážal len na sekulárne moralizovanie mimoriadne aktívneho zeleno-liberálneho ústredia. Na chodbách frakcie zelených v Európskom parlamente visia stovky plagátov, z ktorých kričí na ľudí všetko, čo by mohlo na svete spôsobovať škody. Ani jeden z tých plagátov, napríklad zobrazenie indického systému kást, nesúvisí s kompetenciami Európskeho parlamentu.
Moja téma, kresťanstvo v eurobubline, ma celkom vyčerpala. Z dynamických komunikačných kanálov ústredia som bol katapultovaný pred zhrdzavené božie mlyny. Potreboval som kompenzáciu. Vybral som sa na súkromnú párty. Mnohí z hostí pracovali v okruhu európskych inštitúcií. Nepoznal som tých ľudí. Na moje prekvapenie som sa dostal medzi kresťanov, medzi aktívnych členov anglofónnej komunity baptistov. O baptistoch som sa dozvedel, že sú milí, že majú svoj kostol na predmestí a že bývajú na predmestiach a že v sobotu v noci chodia domov o jedenástej.
Baptistická hostiteľka oslavovala tridsiatku, okolo polnoci mala v úmysle rozpustiť párty. Vtedy sa zjavil atraktívny pár s motorkárskymi helmami v rukách, atletický Germán a jeho urastená priateľka. Nebola baptistka, bola to Slovenka a táto náhoda mi priniesla môj najbiblickejší okamih v Bruseli. Musím dodať, že srdce mi vždy poskočí od radosti, keď môžem v eurobubline hovoriť po slovensky, o to viac, keď je to so Slovenkami. Žiaľ, žiadny z bruselských kmeňov nie je taký harmonický so svojím prostredím ako tunajšie Slovenky. Väčšina z nich, keď začuje môj prízvuk, prejde hneď do angličtiny.
Mladá žena na baptistickej oslave bola vyslovená slovenská kráska s blond vlasmi a hnedými očami. Spýtal som sa jej po slovensky: „Čo robíš ako dobré stredoslovenské dievča v tomto meste?“ Obratná spoločníčka zostala zarazená. To, že mohla zrazu hovoriť svojím materinským jazykom, ju na okamih vyviedlo z rovnováhy. Zastavila sa. Prehltla. A odpovedala úžasne jednoduchou slovenskou vetou: „Pracujem pre zlých ľudí.“
Bola profesionálna lobistka. Pracovala pre ruský monopolný koncern Gazprom, aj Microsoft patril k jej zákazníkom. Moment úžasu trval krátko. Podišli k nám ďalší hostia a všetci sa opäť naladili na vyváženú angličtinu eurokratov, v ktorej niet hriechu. Krátko na to Slovenka opísala svoje povolanie ako celkom normálne, jednoducho „consultancy”. Avšak ja som to počul. Počul som to a videl som, ako zahanbene zdvihla pohľad. Baptisti už spali. Predpokladajme, že jestvuje dobro a zlo. Predpokladajme, že jestvujú padnuté dievčatá a predpokladajme, že padnuté dievča by sa chcelo obrátiť. Kto by ju v Bruseli vzal za ruku?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.