Prečo sme jedineční

No existuje aj ďalšia otázka, ktorá je ešte hlbšia a má väčší význam pre priemerného človeka: je podstata človeka dobrá alebo zlá? 

Podľa židovskej náboženskej filozofie odpoveď znie, že človek má v sebe dve protikladné tendencie. Jednou je sklon konať dobro. Druhou je sklon konať zlo. Boh v človeku stvoril obidva tieto sklony, aby existovala možnosť slobody voľby.

Sloboda voľby je základom morálky. Morálne víťazstvá, veľké či malé, dosahujeme vtedy, keď sme pod tlakom okolností, pod tlakom pokušenia, no aj tak si zvolíme konanie dobra. Keby človek nemal sklon konať zlo, neexistovala by sloboda voľby.

Táto dualita má pôvod v samotnom stvorení človeka. Keď sa pozrieme na príbeh stvorenia, vidíme jeden zaujímavý jav. Všetky ostatné kategória stvorenia, nerastné, rastlinné a zvieracie, boli stvorené stvoriteľským výrokom.

Človek nie. O ňom sa hovorí: „Boh utvoril z hliny zeme človeka...“ Hlina je najnižšou formou stvorenia. A predsa ten istý riadok pokračuje: „a vdýchol do jeho nozdier dych života“ (Genezis II, 7). Dych života je najvyššou formou stvorenia. Takže človek má v sebe paradox: dušu a telo. Duša túži po duchovnom konaní a vyjadruje sa prostredníctvom dobrého sklonu človeka. Telo túži po sebeckom materiálnom konaní a vyjadruje sa prostredníctvom zlého sklonu človeka.

Tento paradox je dokonca obsiahnutý aj v jeho mene: Adam. Na jednej strane slovo Adam pochádza zo slova adama, čo znamená zem. Kniha Zohar však vysvetľuje, že meno Adam súvisí aj so slovom dama, čo znamená „podobajúci sa“, čim sa vyjadruje skutočnosť že človek bol stvorený na obraz Boží.

Maimonides vo svojom diele Sprievodca tápajúcich vysvetľuje, že „obraz Boží“ vyjadruje schopnosť človeka slobodne sa rozhodovať. Tú jedinečnú schopnosť nemajú zvieratá, ba ani anjeli. Má ju len človek a Boh.

Táto sloboda voľby sa zvnútornila, keď človek jedol zo stromu poznania dobra a zla. A preto Boh hovorí (Genezis III, 22): „Hľa, človek sa stal takým, ako ten jedinečný medzi nami! Poznal dobro i zlo.“ Klasický komentátor Rashi vysvetľuje: „On (človek) sa stal jedinečným v nižších svetoch, ako som ja (Boh) jedinečný vo vyšších svetoch. A čo je tá jedinečnosť? Poznanie dobra a zla, ktoré nemajú ostatné zvieratá.“

Toto, pravdaže, vyvoláva ďalšiu základnú otázku: ak sa morálne víťazstvo dosahuje len slobodnou vôľou, poznaním dobra a zla, tak prečo mal človek zakázané jesť zo Stromu poznania dobrého a zlého? Podľa Talmudu bol ten zákaz dočasný. A to je logické, lebo keby človek nebol mal nikdy jesť zo Stromu poznania dobrého a zlého, prečo by bol býval tento strom stvorený?

V skutočnosti mal človek, stvorený na šiesty deň, vyčkať do Sabatu až po ňom jesť zo Stromu poznania dobrého a zlého. Chatam Sofer vo svojom komentári k Biblii vysvetľuje, že to obdobie bolo potrebné, aby bola ľudská schopnosť slobodnej voľby skutočne účinná. Človek musel zakúsiť profánne aj posvätné, kým dostal moc voliť medzi dobrom a zlom. Preto mal jesť zo Stromu poznania dobrého a zlého až po Sabate.

A teraz k otázke svedomia. Podľa židovskej filozofie, dobré svedomie znamená poslúchanie sklonov ku konaniu dobra. Inými slovami, nasledovanie duše. Ale nie je to jednoduché, lebo si to vyžaduje prekonať rovnako silný, ak nie silnejší sklon k sebectvu. Rozhodcom, ktorý volí, čo treba nasledovať, je ľudský intelekt.

Je to často veľká výzva, lebo intelekt vie majstrovsky odôvodniť aj to, čo je nesprávne. A toto je tá ťažká cesta ľudského svedomia: prekonávanie sebectva tela a voľba spirituality duše. 

Ako môže človek v tomto zápase uspieť? Odpoveď znie takto: ak sa pravidelne venujeme duchovným činnostiam, pestujeme a posilňujeme dobré, duchovné sklony. Na druhej strane, ak sa venujeme hrubým hmotným potešeniam, pestujeme a posilňujeme zlé, materiálne sklony. Toto ešte väčšmi znecitlivuje zmysel pre duchovno, takže potom je ešte ťažšie konať podľa dobrého svedomia.

Cesta ku konaniu podľa svedomia spočíva v posilňovaní svedomia čo najmenej sebeckým konaním. Hoci zlý sklon sa pokúša človeka odkloniť od tejto pozitívnej cesty, ešte aj neutrálny intelekt je schopný porozumieť, že nesebecká cesta je múdra a človeku prinesie šťastie.