Euro vzalo aj dalo

Globálna recesia, prirodzená súčasť každého hospodárskeho cyklu, zaskočila  tak trocha neskúsené Slovensko. Prekvapenie vyvolali viaceré učebnicové javy, a to nielen v bankovom sektore, lebo Slovensko počas ôsmich hojných rokov s nimi ešte nemalo skúsenosti.

V roku 2009 sa tak finančný sektor musel vyrovnať nielen s historickou úlohou výmeny korún za eurá a s oslabením zapríčineným výpadkom príjmov z menových konverzií, ale aj so znížením kľúčových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) na bezprecedentne nízke úrovne. 

ECB tak prispela k výraznejšiemu poklesu priemerných úrokov z nových úverov, zároveň však slovenským firmám poskytla mimoriadny protikrízový stimul. Pre ekonomiku závislú od exportu, smerujúceho viac než spolovice práve do eurozóny, bola nezanedbateľným jednorazovým stimulom aj úspora transakčných nákladov a dlhodobá sprievodná kurzová stabilita. Bankový sektor zavedenie eura pocítil viac než čakal. Okrem priamych nákladov a výpadku príjmov z konverzií sa banky v tomto roku ocitli v prostredí mimoriadne nízkych úrokových sadzieb.

Takmer až pobúrenie v tomto roku spôsobili úroky nastavené tak, aby v zlých časoch podporili firmy – čiže zamestnávateľov, a nie zamestnancov – teda sporiteľov, ktorí už nedostali úrok za svoje úspory, na aký si zvykli v dobrých časoch. Úroky sú však v zlých časoch nízke, aby sa nezamestnaní mohli čo najskôr vrátiť do práce a mali z čoho znova šetriť.

V tomto roku banky prekvapivo rýchlo sprísnili podmienky na schvaľovanie nových úverov. V prostredí sťažených podmienok na trhu práce, ale aj v podnikaní je to prirodzená reakcia na zvýšenú hrozbu výskytu nesolventných dlžníkov. Ako ukázala skúsenosť s trhom nebonitných hypoték, je viac než kontraproduktívne brániť pôsobeniu tohto prirodzeného reflexu komerčného bankovníctva. 

Banky v tomto roku začali tvoriť viac rezerv na potenciálne straty, ktorých pravdepodobnosť je v zlých časoch vyššia a zároveň zvýšili rizikové marže. Postupovali podľa základnej logiky, že riziková prirážka je cenou za podstúpenie úverového rizika. Tá závisí nielen od bonity konkrétneho dlžníka, ale aj od prostredia, v ktorom pôsobí. Aj napriek recesiou nafúknutým rizikovým prirážkam sa nielen firmy, ale aj domácnosti v prípade úverov na bývanie v tomto roku mohli tešiť z celkového zlacnenia úrokov. Bolo to možné aj vďaka nepomerne nižším medzibankovým sadzbám, ktoré prinieslo euro.

Podobne ako v každej ekonomike, čeliacej recesii, aj v slovenskom bankovom sektore tento rok vzrástla preventívna tvorba opravných položiek, rezerv na potenciálne straty z úverov, ktorých dlžníci meškajú so splátkami. 

Zároveň správy z bankového sektora potvrdili, že Slovensko sa za ostatné desaťročie hospodársky zmenilo na nepoznanie. Keď ratingová agentúra Moody’s prehodnocovala slovenské banky, upozornila na to, že na Slovensku chýba skúsenosť s tým, ako sa recesia môže dotknúť disciplíny splácajúcich priemyselných firiem. Na Slovensku neexistuje ani spoľahlivá história na posúdenie toho, ako sa môže rast nezamestnanosti dotknúť disciplíny splácania hypoték. Tie boli pred desiatimi rokmi, počas ostatnej miernej recesie a obdobia takmer 20-percentnej nezamestnanosti, prakticky neexistujúcim produktom. 

Agentúra Moody’s tiež zdôraznila, že bankový sektor na Slovensku je považovaný za stabilnejší než v iných stredo- a východoeurópskych krajinách. Je podporený dobrou likviditou a lepším rizikovým profilom, než aký v súčasnosti vidieť v mnohých iných krajinách v regióne. Moody’s zdôraznila aj ďalšie zásadné, no z pohľadu stability slovenského bankového systému dôležité špecifikum: Rast objemu úverov z predošlých rokov bol financovaný domácimi vkladmi. Teda nie medzibankovými pôžičkami zo zahraničia, ako v prípade niektorých iných, zraniteľnejších krajín v našom regióne.