Nedovolil jej žiť prirodzený život, verejne sa spievala inak ako doma. Uväznil ju a ešte aj ju použil na rozvoj vtedajšej typickej duševnej schizofrénie. Mali sme doma platňu s tým divným textom bez Ježiška. Tatko nám ju na Vianoce pustil, vždy však dodal, že toto nie je tá pravá Tichá noc. Toto bola podstata komunizmu – faloš ešte aj na Vianoce. Nepatetický pohľad na tú dojímavú pieseň ponúka Stanislav Štepka v hre Človečina. Anjeli zleteli spieva presne tak, akoby naozaj zleteli, pričom v texte je, že zleteli. Cítite rozdiel? Našťastie anjeli, aj keď zletia, vždy vyletia znova, lebo sú to anjeli. Aj o tom je tá pieseň a celé Vianoce. Krásne ju upravil Jožko Guldán pre trenčiansky orchester. Nádherne Warchalovci. Ja mám v hlave stále úpravu pre pílky a poháre, asi by to však bolo príliš lacno efekté, možno ju raz teda upravím pre tubu a ďalšie dve tuby. Tichá noc pre tri tuby. Letisko Tri tuby, to by bolo skutočne dôstojné uznanie tohto vzletného nástroja. Myslím si, že nakoniec ju neupravím ani pre fagot a iné hudobné tajomstvá, krásnych úprav je podľa najnovších zistení viac ako tristo, čo na jednu zemeguľu stačí. Jedine, že by si u mňa niečo vyžiadali Mondošívania, to však pochybujem, neobjednali si zatiaľ nič ani u Jožka Guldána. Škaredých zaranžovaní je viac ako dvanásťtisíc, často počuť rôzne pokrútené hadie verzie v éteri. Nebudem teda riskovať, podľa štatistického úradu je znesiteľnosť ďalšej nepodarenej úpravy na hranici spustenia totálnej agresivity voči tomu dielu, čo by bola veľká škoda, upravím teda radšej niečo sám v sebe, čo si nikto nevšimne a veľdielo pána Grubera to neovplyvní (autor Tichej noci je tak milo neznámy, že podľa najnovších výskumov vraj ani neexistoval). Pre mňa je najdôležitejšia tá Tichá noc, ktorú sme našim hrávali každoročne s bratmi pri stromčeku. A najkrajšia je tá, ktorá sa spieva na záver polnočnej omše v kostole.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.