Pražský štátny zástupca obžaloval za účasť na zinscenovanom procese s Miladou Horákovou vtedajšiu prokurátorku Ludmilu Brožovú-Polednovú. Dnes 86-ročná Polednová je poslednou žijúcou aktérkou procesu, ktorý sa odohral v roku 1950 a pri ktorom boli štyria ľudia odsúdení na smrť, štyria na doživotie a piati na väzenie v trvaní od 20 do 28 rokov. Za podiel na trestnom čine vraždy hrozí prokurátorke desať až pätnásť rokov, ona však pre Lidové noviny svoju vinu poprela. Redaktorke novín poskytla vo dverách svojho bytu rozhovor s mnohými pozoruhodnými vyjadreniami: „Necítim sa vôbec vinná. Bojovala som za republiku a za taký spoločenský poriadok, v ktorom nebudú nezamestnaní.“ Horákovú však bývalá prokurátorka stále považuje za vinnú: „Horáková priznala trestnú činnosť... Podľa mňa všetci odsúdení robili protištátnu činnosť na vtedajšie pomery, činnosť proti nám.“ A prečo sa vlastne stala štátnou zástupkyňou v tejto kauze? „Mňa tam menovali – ja som tam asi nechcela – aby som sa učila. Jeden vysokoškolský profesor mi vtedy dokonca povedal, to máte šťastie, to sa naučíte toľko vecí od takých renomovaných právnikov.“ Zaujímavé pritom je, že Polednová dokončila „právnickú školu“ až v roku 1952, teda dva roky po procese. V roku 1969 sa dokonca podieľala na rehabilitáciách a napísala „asi päť alebo šesť návrhov na obnovenie procesov.“ V kauze bývalej prokurátorky nepôjde o pomstu a ani o nápravu zvrhlosti (hlavného vyšetrovateľa prípadu, ktorý obžalovaných mučil, omilostil prezident Novotný ešte v roku 1960, prokurátor Urválek zomrel bez trestu v roku 1979 a hlavný vrah Gottwald bol oslavovaný do roku 1989), ale dôležitá môže byť jeho symbolická hodnota. Povedzme aj pre prokurátorov a sudcov, ktorí zničili život siedmim nevinným ľuďom v jednej slovenskej exemplárnej kauze.
.tg
.tg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.