Ekonomika bude v tomto roku žiť dozvukmi krízy, čo znamená pomalé oživovanie rastu a zotrvačnosťou ešte aspoň pol roka stúpajúcu nezamestnanosť – to hovorí slovenský analytický mainstream. Je však táto, alebo akákoľvek iná všeobecná prognóza na niečo dobrá?
.čo platilo vlani?
Minulý rok ukázal, že odhadovať čokoľvek v časoch, keď sa situácia dramaticky mení zo dňa na deň, je paradoxne veľmi bezpečné, pretože v danom okamihu vyzerá prognostik zaujímavo a fundovane, a o dva týždne už si nikto nespomenie, čo vlastne hovoril. Platí dnes (a platila už po mesiaci) akákoľvek z prognóz, vyslovených na začiatku minulého roka: pred plynovou krízou, pred spoznaným rozsahom voľného pádu ekonomiky či pred presadením záchrany veľkých zahraničných bánk?
Vlani sme boli zmietaní tým, čo sa vo svete dialo – a niečo také ako vlani sa v ňom nedialo už poriadne dlho. Aj tento rok je takmer neodhadnuteľný. Okrem veľmi neistých premenných zvonka tentoraz do veľkej miery aj z domácich príčin. V júni sú parlamentné voľby, ktorých dôsledky pre krajinu sú čoraz otvorenejšie. Od toho, ktoré strany sa do parlamentu dostanú a ktoré nie, bude závisieť to, či príde skupina premyslených reforiem a skoková modernizácia, alebo kozmetický marketing, prudké zvyšovanie daní, „maďarská cesta“ permanentného populizmu, zrušenie 2. dôchodkového piliera či ďalšie zadlžovanie. Inými slovami, rok 2010 bude v znamení veľkej neistoty toho, čo sa stane vo svete, a ešte väčšej neistoty toho, čo sa stane u nás doma.
.čo je isté
V prípade malého Slovenska je tu ešte jeden dôležitý faktor – môžeme mať horšiu alebo lepšiu vládu, môžeme upadať a môžeme zažiť aj hospodársky zázrak, ale celkovo sme len malinkou súčasťou poprepájaného sveta. A ak sa doň lepšie pozrieme, uvidíme márnosť ďalekosiahlych prognóz ešte jasnejšie. Len pred 32 rokmi sa na svete objavil mobilný telefón. Internet má 26 rokov, a ešte pred 15 rokmi prinajmenšom v našich končinách používali email iba skutoční nadšenci. Len pred 21 rokmi hudobné CD v predaji prevýšili počet klasických vinylových LP platní. Len pred 8 rokmi banda šialencov zaútočila unesenými lietadlami na Svetové obchodné centrum v New Yorku a vznikol iPod. Len pred dva a pol rokom sa objavil iPhone a pred necelými dvoma rokmi praskla „hypotekárna“ bublina, ktorá spustila svetovú hospodársku krízu nevídaných rozmerov. Všetky alebo takmer všetky tieto veci považujeme za samozrejmé, dané, bez mnohých si dnešný život vôbec nedokážeme predstaviť a mnohé nám pripadajú ako „odjakživa“. Kto ich však predvídal?
Samozrejme, má zmysel snažiť sa predvídať budúcnosť. Len sú oblasti a sú obdobia, keď si márnosť dlhodobých plánov a očakávaní musíme uvedomovať silnejšie než obyčajne. A prognózovať dnes ekonomický vývoj je presne taký prípad. Ale aspoň malá prognóza sa urobiť istotne dá: Isté (teda takmer isté) je, že zajtra vyjde slnko, a že raz sa pominieme. Všetko medzi tým bude také, aké si to urobíme.
Autor pracuje v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).
.čo platilo vlani?
Minulý rok ukázal, že odhadovať čokoľvek v časoch, keď sa situácia dramaticky mení zo dňa na deň, je paradoxne veľmi bezpečné, pretože v danom okamihu vyzerá prognostik zaujímavo a fundovane, a o dva týždne už si nikto nespomenie, čo vlastne hovoril. Platí dnes (a platila už po mesiaci) akákoľvek z prognóz, vyslovených na začiatku minulého roka: pred plynovou krízou, pred spoznaným rozsahom voľného pádu ekonomiky či pred presadením záchrany veľkých zahraničných bánk?
Vlani sme boli zmietaní tým, čo sa vo svete dialo – a niečo také ako vlani sa v ňom nedialo už poriadne dlho. Aj tento rok je takmer neodhadnuteľný. Okrem veľmi neistých premenných zvonka tentoraz do veľkej miery aj z domácich príčin. V júni sú parlamentné voľby, ktorých dôsledky pre krajinu sú čoraz otvorenejšie. Od toho, ktoré strany sa do parlamentu dostanú a ktoré nie, bude závisieť to, či príde skupina premyslených reforiem a skoková modernizácia, alebo kozmetický marketing, prudké zvyšovanie daní, „maďarská cesta“ permanentného populizmu, zrušenie 2. dôchodkového piliera či ďalšie zadlžovanie. Inými slovami, rok 2010 bude v znamení veľkej neistoty toho, čo sa stane vo svete, a ešte väčšej neistoty toho, čo sa stane u nás doma.
.čo je isté
V prípade malého Slovenska je tu ešte jeden dôležitý faktor – môžeme mať horšiu alebo lepšiu vládu, môžeme upadať a môžeme zažiť aj hospodársky zázrak, ale celkovo sme len malinkou súčasťou poprepájaného sveta. A ak sa doň lepšie pozrieme, uvidíme márnosť ďalekosiahlych prognóz ešte jasnejšie. Len pred 32 rokmi sa na svete objavil mobilný telefón. Internet má 26 rokov, a ešte pred 15 rokmi prinajmenšom v našich končinách používali email iba skutoční nadšenci. Len pred 21 rokmi hudobné CD v predaji prevýšili počet klasických vinylových LP platní. Len pred 8 rokmi banda šialencov zaútočila unesenými lietadlami na Svetové obchodné centrum v New Yorku a vznikol iPod. Len pred dva a pol rokom sa objavil iPhone a pred necelými dvoma rokmi praskla „hypotekárna“ bublina, ktorá spustila svetovú hospodársku krízu nevídaných rozmerov. Všetky alebo takmer všetky tieto veci považujeme za samozrejmé, dané, bez mnohých si dnešný život vôbec nedokážeme predstaviť a mnohé nám pripadajú ako „odjakživa“. Kto ich však predvídal?
Samozrejme, má zmysel snažiť sa predvídať budúcnosť. Len sú oblasti a sú obdobia, keď si márnosť dlhodobých plánov a očakávaní musíme uvedomovať silnejšie než obyčajne. A prognózovať dnes ekonomický vývoj je presne taký prípad. Ale aspoň malá prognóza sa urobiť istotne dá: Isté (teda takmer isté) je, že zajtra vyjde slnko, a že raz sa pominieme. Všetko medzi tým bude také, aké si to urobíme.
Autor pracuje v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.