.boli vo vašej rodine v minulosti podnikatelia?
Myslím si, že nie. Nemali na to podmienky ani vlastnosti. Až po rokoch podnikania zisťujem, že na túto činnosť sa nehodí hocikto. Ale bol by som rád, keby sa nejaký podnikateľ objavil aj s fabrikou. (Smiech.)
.prečo sa učiteľ matematiky a zemepisu rozhodne podnikať?
Zistil som, že povolanie učiteľa nie je pre mňa, nevidel som výsledky. Navyše podmienky v školstve ani atmosféra mi nevyhovovali. Mal som ambíciu podnikať. Ľudí, ktorí vyštudovali jeden odbor a robia niečo úplne iné, je veľa.
.v čom ste začínali podnikať?
Prvý nápad bol vyrábať dámske vložky, mali sme zabezpečený stroj aj kapitál, ale napokon sme sa s priateľmi rozhodli, že začneme v stavebníctve. V tom čase to bolo jednoduché. Zohnali ste partiu piatich chlapov, požičali si peniaze a mohli ste podnikať.
.ako ste sa od stavebníctva dostali k svetidlám?
Postupne a náhodou. Na stavbách sme robili aj znížené stropy a do nich sme montovali svietidlá. Keďže som vedel dobre po anglicky, rokoval som s dodávateľmi z Talianska. Neskôr sme sa s partnermi v stavebnej firme rozišli a ja som ostal pri svietidlách. Od začiatku som v tom videl zaujímavý biznis.
.prečo?
Teritoriálne nie ste pri svietidlách obmedzovaný, dajú sa vyvážať do celého sveta. Navyše v tom čase ešte nebol trh taký presýtený. Boli tu známe značky ako Philips, ale inak konkurencie nebolo veľa. Zohnali sme si databázy firiem a začali sme im ponúkať svoj tovar. Tá zdravá agresivita sa nám vyplatila. Nepotrebovali sme veľkú reklamu či marketing. Nepotrebovali sme ani pomoc od štátu vo forme protekcií cez ambasády. Oslovovali sme klientov priamo, pomocou vzoriek. Presvedčili sme ich cenou a kvalitou, a nie známosťami. Spočiatku sme svietidlá iba dovážali z Talianska a distribuovali. Neskôr sme ich začali aj vyrábať.
.po čase ste začali expandovať do Ruska. Nebáli ste sa neistého trhu?
Prvé roky sme si vo firme ujasňovali, čo a ako chceme robiť. V polovici 90. rokov sme vyskúšali ruský trh. Lákala nás jeho veľkosť a neodrádzala nás neistota. Darilo sa nám tam až do roku 1998, keď v Rusku padol rubeľ. Vtedy sme stratili veľa odberateľov. Vtedy som si uvedomil, že výrobu aj export treba diverzifikovať. Vyrábali sme sto druhov svietidiel vo veľkých množstvách, dnes robíme tisícky, ale v menších sériách.
.odkiaľ ste mali peniaze na expanziu?
V 90. rokoch nám pomáhali napríklad úvery od Eximbanky. Spĺňali sme podmienku slovenského vlastníka či proexportný charakter firmy. Neskôr, keď sa komerčné banky ozdravili, sme prešli k nim. Podnikateľské prostredie sa už stalo prehľadnejším, a to nám vyhovovalo.
.prečo ste zvolili výrobu kancelárskych a priemyselných svetiel, a nie svietidiel do domácnosti?
Bolo to jednoduchšie. Pri svetlách do priemyselných objektov získate jedného zákazníka a ten vám robí objemy. Pri svetlách do domácnosti musíte osloviť koncového zákazníka, a to je pre marketing zložitejšie a nákladnejšie .
.do domácich svietidiel teda ísť nechcete?
Robíme veci postupne. Začali sme s priemyselnými a kancelárskymi svietidlami, teraz už robíme aj vonkajšie svietidlá, napríklad na štadióny, a v budúcnosti budeme robiť aj vnútorné dekoratívne svietidlá pre domácnosti. Na tie potrebujete dizajn, a ten sme na začiatku nemali.
.niektoré firmy v kríze šetria, vy inovujete. Kde?
Všade, kde sa dá. Nielen v produktoch, ale aj v marketingu, systéme práce či technológiách. Čoskoro otvoríme vlastné výskumné a vývojové centrum.
.čo je pre vás pri svietidlách dôležitejšie? Dizajn či výkon?
Oba musia byť v symbióze, pretože od dizajnu závisí aj výkon svietidla. V svietidle máte korpus, elektroniku a optiku. Ak je niečo pekné, ale neúčinné, nie je do dobré, a to platí aj naopak.
.dnes je veľký dopyt po LED svietidlách. V čom sú lepšie od bežných žiaroviek a žiariviek?
Sú to menšie, účinnejšie a úspornejšie diódy. Môžete nimi uberať a pridávať svetlo, ale aj riadiť jeho farbu. Svetlo súvisí s emóciami a LED svietidlá to dokážu zariadiť. Ale majú problém s teplotou. Musia mať veľký chladič. Ich vývoj však ide rýchlo dopredu. My ich tiež používame v našich svietidlách, ale neplánujeme sa zamerať iba na ne. Aj tu treba diverzifikovať.
.spomínate, že sú úspornejšie, teda aj ekologickejšie. Koľko energie by sa dalo ušetriť, keby sme si všetky žiarovky vymenili za LED svietidlá?
Možno aj 20 percent.
.sídlite v Dojči pri Senici. Nie je potrebné byť kvôli klientom v Bratislave?
Nie. Z Viedne je to sem iba hodinka a pol autom. Ak chcú klienti rokovať o zákazke, odporúčame im pozrieť si aj našu výrobu a tá je tu. Funguje to tak, že ich vyzdvihneme autom vo Viedni na letisku, a počas cesty im pustíme film o našej firme. Keď sem prídu, už sú predpripravení.(Úsmev.)
.ako sa vás dotkla kríza?
Vo výrobe sme padli o 18 percent, ale ľudí sme prepúšťali minimálne, skôr sme im skracovali pracovný čas a zefektívnili ich pracovné postupy. Robíme dnes viac druhov svietidiel a trocha sme znižovali ceny vzhľadom na konkurencii.
.ohrozuje vás lacný čínsky tovar?
Ani nie. Snažíme sa dostať k inému segmentu zákazníkov, ktorí o čínske výrobky nemajú záujem. Ani sa nechystáme prenášať výrobu do Číny. Ak zvládnete zmanažovať náklady výroby doma, je výhodnejšie tu ostať, pretože náš trh je európsky. Pri lacnejších produktoch sa vieme dostať vďaka nižším nákladom na logistiku aj pod čínsku cenu. Čo sa týka kvality, tam budeme stále pred nimi.
.predávate dnes výrobky pod dvoma značkami. Prečo?
Pre lacnejšie a jednoduchšie modely výrobkov sme použili názov Unilux. Značku OMS sme na rok a pol stiahli z trhu, aby sa už nespájala s bežnými svietidlami. Dnes túto značku používame iba pre novšie výrobky s modernejšími technológiami a náročnejším dizajnom. Jednotlivé značky sa orientujú na rozdielne typy klientov.
.ako ste sa dostali k osvetľovaniu futbalových štadiónov?
Cez futbal. Voľakedy som ho aktívne hrával a stále sa v ňom angažujem. Podporujem mládežnícky futbal a som aj majoritným vlastníkom corgoňligového FK Senica. Samozrejme, že prostredníctvom futbalovej komunity som získal zaujímavé zahraničné kontakty, ktoré využijem aj pri tomto type biznisu.
Vladimír Levársky / pochádza z Čáčova pri Senici. Vyštudoval geografiu a matematiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku 1991 učil na gymnáziu v Senici. Potom začal podnikať v stavebníctve a neskôr si založil vlastnú firmu OMS na výrobu priemyselných a kancelárskych svietidiel. Dnes firma patrí v tejto brandži k európskej špičke. Dlhodobo podporuje mládežnícky futbal v Senici a je majoritným vlastníkom futbalového klubu FK Senica.
Myslím si, že nie. Nemali na to podmienky ani vlastnosti. Až po rokoch podnikania zisťujem, že na túto činnosť sa nehodí hocikto. Ale bol by som rád, keby sa nejaký podnikateľ objavil aj s fabrikou. (Smiech.)
.prečo sa učiteľ matematiky a zemepisu rozhodne podnikať?
Zistil som, že povolanie učiteľa nie je pre mňa, nevidel som výsledky. Navyše podmienky v školstve ani atmosféra mi nevyhovovali. Mal som ambíciu podnikať. Ľudí, ktorí vyštudovali jeden odbor a robia niečo úplne iné, je veľa.
.v čom ste začínali podnikať?
Prvý nápad bol vyrábať dámske vložky, mali sme zabezpečený stroj aj kapitál, ale napokon sme sa s priateľmi rozhodli, že začneme v stavebníctve. V tom čase to bolo jednoduché. Zohnali ste partiu piatich chlapov, požičali si peniaze a mohli ste podnikať.
.ako ste sa od stavebníctva dostali k svetidlám?
Postupne a náhodou. Na stavbách sme robili aj znížené stropy a do nich sme montovali svietidlá. Keďže som vedel dobre po anglicky, rokoval som s dodávateľmi z Talianska. Neskôr sme sa s partnermi v stavebnej firme rozišli a ja som ostal pri svietidlách. Od začiatku som v tom videl zaujímavý biznis.
.prečo?
Teritoriálne nie ste pri svietidlách obmedzovaný, dajú sa vyvážať do celého sveta. Navyše v tom čase ešte nebol trh taký presýtený. Boli tu známe značky ako Philips, ale inak konkurencie nebolo veľa. Zohnali sme si databázy firiem a začali sme im ponúkať svoj tovar. Tá zdravá agresivita sa nám vyplatila. Nepotrebovali sme veľkú reklamu či marketing. Nepotrebovali sme ani pomoc od štátu vo forme protekcií cez ambasády. Oslovovali sme klientov priamo, pomocou vzoriek. Presvedčili sme ich cenou a kvalitou, a nie známosťami. Spočiatku sme svietidlá iba dovážali z Talianska a distribuovali. Neskôr sme ich začali aj vyrábať.
.po čase ste začali expandovať do Ruska. Nebáli ste sa neistého trhu?
Prvé roky sme si vo firme ujasňovali, čo a ako chceme robiť. V polovici 90. rokov sme vyskúšali ruský trh. Lákala nás jeho veľkosť a neodrádzala nás neistota. Darilo sa nám tam až do roku 1998, keď v Rusku padol rubeľ. Vtedy sme stratili veľa odberateľov. Vtedy som si uvedomil, že výrobu aj export treba diverzifikovať. Vyrábali sme sto druhov svietidiel vo veľkých množstvách, dnes robíme tisícky, ale v menších sériách.
.odkiaľ ste mali peniaze na expanziu?
V 90. rokoch nám pomáhali napríklad úvery od Eximbanky. Spĺňali sme podmienku slovenského vlastníka či proexportný charakter firmy. Neskôr, keď sa komerčné banky ozdravili, sme prešli k nim. Podnikateľské prostredie sa už stalo prehľadnejším, a to nám vyhovovalo.
.prečo ste zvolili výrobu kancelárskych a priemyselných svetiel, a nie svietidiel do domácnosti?
Bolo to jednoduchšie. Pri svetlách do priemyselných objektov získate jedného zákazníka a ten vám robí objemy. Pri svetlách do domácnosti musíte osloviť koncového zákazníka, a to je pre marketing zložitejšie a nákladnejšie .
.do domácich svietidiel teda ísť nechcete?
Robíme veci postupne. Začali sme s priemyselnými a kancelárskymi svietidlami, teraz už robíme aj vonkajšie svietidlá, napríklad na štadióny, a v budúcnosti budeme robiť aj vnútorné dekoratívne svietidlá pre domácnosti. Na tie potrebujete dizajn, a ten sme na začiatku nemali.
.niektoré firmy v kríze šetria, vy inovujete. Kde?
Všade, kde sa dá. Nielen v produktoch, ale aj v marketingu, systéme práce či technológiách. Čoskoro otvoríme vlastné výskumné a vývojové centrum.
.čo je pre vás pri svietidlách dôležitejšie? Dizajn či výkon?
Oba musia byť v symbióze, pretože od dizajnu závisí aj výkon svietidla. V svietidle máte korpus, elektroniku a optiku. Ak je niečo pekné, ale neúčinné, nie je do dobré, a to platí aj naopak.
.dnes je veľký dopyt po LED svietidlách. V čom sú lepšie od bežných žiaroviek a žiariviek?
Sú to menšie, účinnejšie a úspornejšie diódy. Môžete nimi uberať a pridávať svetlo, ale aj riadiť jeho farbu. Svetlo súvisí s emóciami a LED svietidlá to dokážu zariadiť. Ale majú problém s teplotou. Musia mať veľký chladič. Ich vývoj však ide rýchlo dopredu. My ich tiež používame v našich svietidlách, ale neplánujeme sa zamerať iba na ne. Aj tu treba diverzifikovať.
.spomínate, že sú úspornejšie, teda aj ekologickejšie. Koľko energie by sa dalo ušetriť, keby sme si všetky žiarovky vymenili za LED svietidlá?
Možno aj 20 percent.
.sídlite v Dojči pri Senici. Nie je potrebné byť kvôli klientom v Bratislave?
Nie. Z Viedne je to sem iba hodinka a pol autom. Ak chcú klienti rokovať o zákazke, odporúčame im pozrieť si aj našu výrobu a tá je tu. Funguje to tak, že ich vyzdvihneme autom vo Viedni na letisku, a počas cesty im pustíme film o našej firme. Keď sem prídu, už sú predpripravení.(Úsmev.)
.ako sa vás dotkla kríza?
Vo výrobe sme padli o 18 percent, ale ľudí sme prepúšťali minimálne, skôr sme im skracovali pracovný čas a zefektívnili ich pracovné postupy. Robíme dnes viac druhov svietidiel a trocha sme znižovali ceny vzhľadom na konkurencii.
.ohrozuje vás lacný čínsky tovar?
Ani nie. Snažíme sa dostať k inému segmentu zákazníkov, ktorí o čínske výrobky nemajú záujem. Ani sa nechystáme prenášať výrobu do Číny. Ak zvládnete zmanažovať náklady výroby doma, je výhodnejšie tu ostať, pretože náš trh je európsky. Pri lacnejších produktoch sa vieme dostať vďaka nižším nákladom na logistiku aj pod čínsku cenu. Čo sa týka kvality, tam budeme stále pred nimi.
.predávate dnes výrobky pod dvoma značkami. Prečo?
Pre lacnejšie a jednoduchšie modely výrobkov sme použili názov Unilux. Značku OMS sme na rok a pol stiahli z trhu, aby sa už nespájala s bežnými svietidlami. Dnes túto značku používame iba pre novšie výrobky s modernejšími technológiami a náročnejším dizajnom. Jednotlivé značky sa orientujú na rozdielne typy klientov.
.ako ste sa dostali k osvetľovaniu futbalových štadiónov?
Cez futbal. Voľakedy som ho aktívne hrával a stále sa v ňom angažujem. Podporujem mládežnícky futbal a som aj majoritným vlastníkom corgoňligového FK Senica. Samozrejme, že prostredníctvom futbalovej komunity som získal zaujímavé zahraničné kontakty, ktoré využijem aj pri tomto type biznisu.
Vladimír Levársky / pochádza z Čáčova pri Senici. Vyštudoval geografiu a matematiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku 1991 učil na gymnáziu v Senici. Potom začal podnikať v stavebníctve a neskôr si založil vlastnú firmu OMS na výrobu priemyselných a kancelárskych svietidiel. Dnes firma patrí v tejto brandži k európskej špičke. Dlhodobo podporuje mládežnícky futbal v Senici a je majoritným vlastníkom futbalového klubu FK Senica.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.